SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SMEROM K FARSKEJ REPUBLIKE?

S právničkou Katarínou Zavadskou

Zmluva s Vatikánom o výhrade vo svedomí vyvolala na Slovensku predčasné voľby. Bola by skutočne pre Slovenskú republiku prínosom, ako to tvrdia kresťanskí demokrati alebo, naopak, ohrozila by našu samostatnosť a stala sa klinom Vatikánu do Európskej únie? Na tieto témy sme hovorili s právnou historičkou Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied JUDr. KATARÍNOU ZAVACKOU.

Vládna koalícia sa rozbila pre zmluvu o výhrade vo svedomí. Nepreceňuje sa jej význam?

Nie. Naopak. Nedoceňuje sa. Mala by ťažké následky.

Môžete byť konkrétna?

Zmluva je vyslovene v protiklade nielen s Chartou práv Európskej únie, ale i s celou plejádou dohovorov a zmlúv o ľudských právach a slobodách. Zužuje a nie rozširuje tie práva, ktoré sú súčasťou predchádzajúcich medzinárodných dohôd, dohovorov a dokumentov. Podľa môjho názoru je tu snaha preniknúť do konštitúcie práv Európskej únie, pretože potom bude môcť Svätá stolica žiadať takto koncipovanú zmluvu aj pre ostatné krajiny s veľkým počtom katolíkov. A to by mohlo nabúrať celý ústavný systém jednotlivých štátov Európskej únie, ale aj Európskej únie ako celku.

Majú zmluvu o výhrade vo svedomí aj v iných krajinách?

Nikde na svete takáto zmluva nie je. Ak sa dobre pamätáte, sami poslanci KDH sa svojho času chválili, že budeme mať takú zmluvu, akú nikto nemá. A práve to je jablkom sváru. Zmluva v tomto znení podľa môjho názoru stojí proti Ústave SR a má nedemokratický charakter.

Prečo?

V dôsledku už uzatvorenej základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou stavia našich poslancov, bez ohľadu na to, aký majú volebný program, do pozície politicky nesvojprávnych, pretože im záväzne ukladá prijať čiastkové zmluvy, či sa im to páči, alebo nie. Základná zmluva obsahuje prvky autoritatívneho systému, pretože ukladá Slovensku iba povinnosť plniť záväzky, je jednostranná, bez toho, aby nejakú povinnosť ukladala Svätej stolici. Pravda, ak neberieme do úvahy ako povinnosť Svätej stolice postupne dopĺňať požiadavky tak, ako je to uvedené v návrhu zmluvy o výhrade vo svedomí.

Čo by sa stalo, ak by Slovensko zmluvu o výhrade vo svedomí neprijalo?

Slovenská republika je zmluvne zaviazaná a Svätá stolica bude žiadať plnenie záväzku. Ak ostane v platnosti, buď budeme v pozícii neplniča zmluvy s Vatikánom, alebo v pozícii neplniča svojich záväzkov voči EU. Podstatné je mať na zreteli aj okolnosti, za ktorých základná zmluva vznikala, a upozorňovať na to nielen našich občanov, ale i Európsky parlament a Európsku komisiu. Západné štáty totiž nevnímajú to, že obsah základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bol dohovorený po roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara, keď sme nemali dobrých odborníkov na medzinárodné právo. Väčšina zostala v Prahe a my sme mali tak dvoch-troch. Aj kariérnych diplomatov bol nedostatok. Navyše, vo všeobecnosti sa na Slovensku k Svätej stolici pristupovalo ako k niekomu, na koho dobrý úmysel sa dá spoľahnúť. Veľká väčšina občanov nevedela, a sotva to vie i teraz, o cirkevných dejinách 19. a 20. storočia či o veľkých vatikánskych politických a finančných škandáloch a takisto nevnímala sústavné pokusy presadzovať vatikánsku politiku vo svetovom meradle. Kto v tom čase mohol predpokladať, že má Svätá stolica takýto zámer?

Naozaj nikto?

Myslím verejnosť. Ja som sa roky venovala historickým právnym dokumentom, takže keď som uvidela návrh základnej zmluvy, vedela som, o čo ide. Jednoducho povedané, základná vatikánska zmluva likviduje suverenitu Slovenskej republiky v prospech Svätej stolice.

Ak by sme zmluvu o výhrade vo svedomí neprijali, boli by sme nejako sankcionovaní?

Nie, nie sú tam nejaké sankcie. Ale Svätá stolica by trvala na plnení zmluvy. Môže nastať situácia, že Slovensko bude trvať na tom, aby zmluva bola výhodná aj pre Slovensko a nie len pre Svätú stolicu. Ale Svätá stolica ju musí schváliť. Návrh zmluvy, ktorú predkladali "kádeháci", už schválila. Veď to priznal aj František Mikloško. Takto postavená zmluva je pre demokratický a občiansky štát, za aký sa Slovenská republika vo svojej ústave deklaruje, zlá, ale pre Svätú stolicu ohromne výhodná. Všetko, čo chce katolícka cirkev dosiahnuť cez Magistérium katolíckej cirkvi, sa má dostať do nášho právneho poriadku. Mimochodom, na čele Magistéria je pápež, ktorý je podľa dogmy prijatej roku 1870 vo veciach vierouky neomylný. Takto obmedziť svoju suverenitu by si štát nedovolil ani v časoch rakúskej monarchie, nieto v 21. storočí. Už vtedy, v 19. storočí, by sa to považovalo za škandalózne. Navyše, ešte v roku 1999 som zistila, že autori textu návrhu základnej zmluvy si nedali ani takú námahu, aby vypracovali vlastné znenie, ale v zásade odkopírovali konkordát, ktorý uzavrel Mussolini so Svätou stolicou v roku 1929. Na jednej strane to možno považovať za neprofesionalitu zo strany Slovákov, ale na druhej si to možno vysvetliť ako ten istý zámer, s akým k uzatvoreniu konkordátu pristúpil Mussolini. I on potreboval medzinárodné uznanie ako Vladimír Mečiar, a preto zrušil odluku cirkvi od štátu, ktorá v Taliansku platila od roku 1871 a urobil obrovské ústretové kroky smerom k Svätej stolici. Mnohé z nich obsahuje i základná zmluva a ostatné čiastkové zmluvy, ktoré sú už uzatvorené. Nehovoriac o návrhu zmluvy o výhrade vo svedomí. Teda, v prvom rade je to Mečiarova záležitosť, KDH sa len pripojilo a dôkladne situáciu využilo

Prečo by to Mečiar robil?

Svätá stolica ako jediná s ním nadviazala kontakty v čase diplomatického embarga na Mečiara zo strany štátov západnej Európy. Spomeňte si na jeho prijatie pápežom vo Vatikáne aj s vedúcou jeho sekretariátu. Zasa raz vylepšovali imidž nedemokratickému politikovi. A táto zmluva je toho dôsledkom.

Kto mal vlastne na starosti obsahovú stránku zmluvy?

Veď o tom sa mlčí. Roku 1999 ma minister školstva požiadal, či by som mohla k zmluve vypracovať stanovisko. Narýchlo, pretože sa k textu dostal takpovediac na poslednú chvíľu. Následne sa Konferencia biskupov Slovenska do mňa pustila v médiách, označili ma za boľševičku, komunistku a starú štruktúru. Hoci ja som nikdy v strane nebola. Vraj, čo si dovoľujem vyjadrovať sa k tomu! Že to sa "ešte dopracúva", a preto sa obsah zmluvy tajil. Hoci keď ste si položili na stôl Mussoliniho konkordát a návrh základnej zmluvy, bolo po pár odsekoch vidno, že ide o dávno známy text. Porovnať si ich môžete aj dnes

A stále sa nevie, kto text základnej zmluvy koncipoval?

Odborným garantom bol Marek Šmíd z Trnavskej univerzity, bol pod ňou podpísaný. Okrem samotného textu tam bol podstatný i priložený komentár, z neho bolo lepšie vidno, o čo Svätej stolici išlo.

O čo?

Zabezpečiť podriadenosť Slovenska katolíckej cirkvi, návrat k starej ľudáckej politike slovenského štátu, na čo niektorí na Slovensku nemôžu zabudnúť. Aj vtedy ľudáci vypracovali návrh konkordátu, veľmi podobný tomuto návrhu. Nebol však vtedy prijatý, lebo Svätá stolica si uvedomovala, že slovenský štát právne neexistuje a odmietla ho uzatvoriť, hoci ľudáci sa o to snažili.

Spor medzi KDH a SDKÚ vrcholil vzhľadom na samovykonateľnosť zmluvy. Aký je váš názor?

Taká zmluva má spúšťací mechanizmus. Na jednej strane by nefungoval celkom tak, že od uzatvorenia zmluvy sa musí plniť. Ale nie je v nej nikde napísané, že sa plniť nemusí. Po druhé, naše právo sa v dôsledku uzatvorenia zmluvy bude riadiť tým, čo stanoví Magistérium katolíckej cirkvi. Takže právo SR bude vlastne podriadené právu Svätej stolice.

A samovykonateľnosť?

To znamená, že od uzatvorenia zmluvy si niekto môže žiadať jej plnenie. Prečo nie? Už sme tu mali iný chaos. Ak by nebola samovykonateľná, ako tvrdí KDH, načo by sa potom uzatvárala?

Ako sa to odrazí v praxi?

Napríklad na základe článku 10 základnej zmluvy o nulite manželstva katolíkov alebo rozviazaní manželstva uzavretého podľa kánonického práva sa rozhodnutie katolíckej cirkvi oznámi na žiadosť jednej zo stránok Slovenskej republike, ktorá bude až potom ďalej konať podľa svojho právneho poriadku. To znamená, že podľa toho, ako rozhodne cirkevný súd, bude slovenský súd konať. A rozsudok, o ktorom rozhodol cirkevný súd, sa bude vyhlasovať v mene našej republiky. Podľa toho ani odvolanie na základe slovenského občianskeho práva neprichádza do úvahy. To je úžasné, však?

KDH však takéto konkrétne príklady označuje za extrémne.

Áno, to je ich parketa, vykrikovať: "Tak sme to vôbec nemysleli, to je extrémne."

Takže vy s tým nesúhlasíte, podľa vás sú to prípady zo života?

Tak je to stanovené v základnej zmluve. Teda extrémne sú požiadavky KDH alebo Svätej stolice.

KDH však oponuje, že zmluva o výhrade vo svedomí sa týka všetkých, nielen katolíkov.

No, len neviem, na čo sa nekatolík potom môže odvolať. Ostane azda tradičná "lampáreň". To je slovná hračka, ktorá je pre nich výhodná, ale neuviedli nikdy ani jediný konkrétny príklad.

Katolíčka, ktorá pracuje v pokladni obchodného domu, sa môže odvolať, že svätí nedeľu a žiadať, aby nemusela chodiť vtedy do práce. Ale nekatolíčka sa odvolá na čo? Že je matkou štyroch detí? Uzná jej to niekto?

Veď práve, naozaj neviem, na čo by sa odvolala, ak nie na Zákonník práce.

Mikloš tvrdí, že ak by sa zmluva náhodou schválila, mohlo by to ohroziť aj samotných katolíkov pri vstupe do zamestnania.

Ale áno.

Len ako, ak sa dnes zamestnávateľ nesmie pýtať na vaše vierovyznanie?

Samozrejme, veď to je práve to, že oni by ľudí nútili nahlasovať vierovyznanie, hoci to je každého súkromná vec. Prečítala som si nejaké ich vyjadrenie, že to len "my liberáli", respektíve Európska únia, chceme dať náboženstvo do sféry súkromnej. Ale to tak vraj nie je, lebo to je vec verejná. Práve to oni potrebujú. Ideologizujú náboženstvom štát.

A urobil sa vlastne prieskum, či katolíci súhlasia so zmluvou o výhrade vo svedomí?

Viete o ňom? Ani ja. Takže predpokladám, že sa neurobil. Zo strany rímskokatolíckej cirkvi o to zrejme ani nebol záujem. Keby ho robili, tak by zistili, že s takou zmluvou medzi ľuďmi neuspejú.

Majú okolité krajiny podobnú základnú zmluvu ako Slovensko?

Nemajú.

Ani Poľsko?

Poľsko, na rozdiel od nás, má kvalitných medzinárodných právnikov. Oni aj do roku 1989 mohli študovať v zahraničí. Mali síce "svojho" pápeža, ale trvalo im veľmi dlho, asi osem rokov, kým prijali svoju zmluvu so Svätou stolicou. S iným, oveľa "slabším" textom, z právneho hľadiska má úplne iný charakter. Navyše v Poľsku, ktoré sa považuje za baštu katolicizmu, prebiehala niekoľkoročná verejná debata, kým zmluvu prijalo.

Ako si teda vysvetľujete, že KDH navrhuje takúto pre Slovensko nevýhodnú zmluvu?

Už som spomenula, že v tom vidím ľudácke reminiscencie. Kto tu oficiálne reprezentoval katolícku cirkev po roku 1989? S kým z kléru Svätá stolica nadviazala styky? S kardinálom Korcom, ktorý odhaľoval v Bánovciach nad Bebravou pamätnú tabuľu Tisovi a potom tvrdil, že nevedel, čo tam je napísané. S biskupom Tkáčom, ktorý požadoval od českého národa ospravedlnenie, že "nám" obesili Tisa. S tými, ktorí sa snažia blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý počas slovenského štátu žiadal Ústredný hospodársky úrad o arizáciu Baldovských kúpeľov ešte pred schválením arizačného zákona. S arcibiskupom Sokolom, ktorý požehnal ultranacionalistickej Slovenskej pospolitosti. Toto boli a sú partneri, ktorých si Svätá stolica sama vybrala na Slovensku.

A nebola zmluva o výhrade vo svedomí pre KDH len predvolebná téma?

Nie, naopak. To je ich životný cieľ. Len vedia, že by ju verejnosť odmietla. Preto boli ticho, preto sa o návrhu zmluvy celé mesiace mlčalo a "verejná diskusia" sa mala začať až po jej schválení. Preto bol každý, kto ju spochybnil, hneď označený za nepriateľa cirkvi, boľševika a amorálnu osobu. Dlho trvalo, kým politikom, ale i verejnosti aspoň trocha došlo, aké negatíva základná zmluva pre Slovensko prináša. Jedným z možných riešení je, že Svätá stolica z tejto prekérnej situácie sama vycúva s cieľom napraviť si vo svete reputáciu. Myslím, že Slováci si uvedomili, že sa hrá o to, či zo Slovenska bude demokratický štát, ktorý toleruje a zaručuje slobodu každého vyznania, pričom každého rovnako, alebo "farská republika".

KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ


Zpět na obsah