SLOVENSKÉ DOTYKY
 

REKONŠTRUKCIA SRDCA ZAČAROVANÉHO MESTA

Kostol sv. Jakuba v Levoči

Ďalší autobus s nemeckou značkou, plný utrmácaných dôchodcov, zastal na námestí. Hoci je ešte len krátko po deviatej ráno, je už piaty v poradí. Po starom meste sa prechádzajú Holaňďania, Maďari a zopár domácich. Lavičky v parku sa pomaly začínajú zapĺňať Rómami, ktorí bez práce prečkajú ďalší deň. Možno aj preto zahraniční návštevníci len prebehnú okolo, nakuknú do kostola, urobia tri zábery z radnice, klietky hanby a veľkého hotelového akvária. Chvíľku potrvá, kým sa všetci vystriedajú, potom však zase nasadnú do autobusu a rýchlo preč. Veď, čo by tam ešte mohli robiť? Malé mestečko, okrem už dávno odžitej histórie, dnes nemá čo ponúknuť. Žiadne posedenie, alebo denný kultúrny program. Ak nemáte šťastie na akciu patriacu ku kultúrnemu letu, nezostáva, než otočiť sa na päte a ísť radšej na Spišský hrad.

Na prvý pohľad sa ani nezdá, že Levoča je začarované mesto. Nádherné fotografie z katalógov sú lákavé. Stredoveké mesto Levoča roky navštevujú turisti, aby si pozreli drevený gotický oltár Majstra Pavla, umiestnený v kostole sv. Jakuba. Vznikol v rokoch 1507-1517, je zhotovený z lipového dreva a má 18,62 metra. Svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie oltáre na svete. Interiér kostola je naozaj jedinečný, ale jeho zovňajšok fotkám z časopisov nezodpovedá. Aj preto ho pred dvoma rokmi vzali do rúk pamiatkári, architekti a kamenári. Nepekné plechové oplotenie vymaľovali deti z Ľudovej školy umenia. Centrum mesta vďaka tomu ožilo. Pôvodná podoba kostolnej veže sa po niekoľkých požiaroch nadobro zmenila v 18.storočí. V súčasnosti osemhranovú ozdobu kostola denne navštevujú a skúmajú architekti z Oblastných reštauračných ateliérov, patriacich pod tamojší mestský úrad. Osemdesiat rokov po poslednej úprave fasády je treba ju opäť opraviť, aby sa zachovali vzácne neogotické architektonické prvky. V dvadsiatych rokoch minulého storočia bola totiž severovýchodná strana veže opätovne poškodená požiarom. Svedčí o tom pieskovec, ktorý plamene zafarbili na červeno. V tom čase sa vo veľkej miere začal používať cement. Počas rekonštrukcie ním chceli stavbu poriadne spevniť. Navyše vkladali do materiálu železné armatúry, ktoré dnes robia kostolu veľkú neplechu, pretože oxidujú a následne narušujú kameň. Snaha využiť novinku a reštaurovať pieskovec s cementom nevyšla. Kamenárov a architektov čaká náročná práca, aby nové prvky vydržali dlhšie.

Vedúci oddelenia výstavby MsÚ v Levoči Ľubomír Labuda vie, že tamojší architekti a kamenári majú o prácu postarané na niekoľko rokov. Mesto zabezpečilo lešenie, ktoré umožnilo vypracovanie prvotného historického prieskumu veže, návrhy úprav a opravy jednotlivých kamenných prvkov. Severná strana kostola má už nové nárožie a "operák", čiže bočný pilier. Podobne sa vynovuje aj južná strana.

Celkom na vrch lešenia, odkiaľ je nádherný výhľad na mesto a okolie, sa dá dostať jedine výťahom, lepšie povedané oplotenými doskami s elektrickým motorom. Každý deň absolvujú kamenári výstupy a zostupy, pri ktorých tŕpnu kolená. Jeden z nich, Martin Beluško, vchádza do výťahu a pohybuje sa po vetchých doskách lešenia s istotou, ktorej sa treba naučiť. Na kamenné okná a vlysy na veži sa pozerá už s akousi rutinou. Nemyslí na to, že ľudia, pozerajúci zdola, jeho prácu nedocenia. Dôvod je jednoduchý - nedovidia na ňu. Ornamenty a poškodené prvky však treba opraviť.

Úlohou architekta je vypracovať šablóny neogotických okien, pretože niektoré ich časti, najmä tympanón a kružby, sa budú meniť. Nevyhnutnosťou sú presné nákresy, z ktorých sa bude vychádzať. Každé okno je totiž originálna práca, práve tak ako podokenné vlysy. Pri každom sú kriedou zaznačené rozlišovacie čísla a svetová strana, aby sa výkres zhodoval s konkrétnym upraveným výtvorom. Časti, ktoré sú zvetrané natoľko, že sa nedajú zachrániť a ani reštaurácia u nich neprichádza do úvahy, sa vyrobia celkom nanovo.

Nové prvky sa sekajú z pieskovca. Momentálne dovoz materiálu stagnuje. Lom v Králikoch pri Banskej Bystrici, odkiaľ do Levoče dovážali pieskovec, bol zatvorený. Mesto zháňa nového dodávateľa v Čechách, keďže na Slovensku nie je taký kvalitný pieskovec, ktorý by vyhovoval našim poveternostným podmienkam. Zo štyroch možností prichádza najviac do úvahy Božanovský pieskovec.

Labyrint lešenia, po ktorom sa dá loziť hore a dolu pomocou rebríkov na niekoľkých poschodiach, sa končí na samom vrchu kostola, na novej zelenej streche. Vyššieho miesta v Levoči niet. Pohľad na mesto z výšky doslova núti k otázkam o jeho minulosti. Ak je dobré počasie, spoza kopcov na západnej strane vykuknú aj Vysoké Tatry. Interiér veže, bohužiaľ, nie je projektovo na výstavbu mestskej rozhľadne zabezpečený. Pamiatkový ústav v Bratislave, ktorý má počas celej rekonštrukcie hlavné slovo, s takýmto návrhom nesúhlasí. Schodisko je príliš úzke, finančne by špeciálna úprava vyšla podstatne drahšie, ako súčasná základná oprava schodov a nová omietka. Levoča nebude nasledovať príklad Bardejova alebo Prešova, kde môžu návštevníci mesta na chvíľu pozorovať život v uliciach z vtáčej perspektívy.

Ateliér, kde vznikajú nové prvky, respektíve kde sa opravujú tie staré, je od veže vzdialený len 300 metrov. Táto vzdialenosť je veľkým povzbudením najmä pri oprave južného piliera. Kamenné kvádre, ktoré pomôžu pilier vystužiť, možno umiestniť dvoma spôsobmi. Niektoré boli položené žeriavom, no ďalšie chlapi vyviezli výťahom. Po drevených kladách ich cez bočné lešenie dokotúľali na správne miesto. Presne takým istým spôsobom, ako keď sa pred tisíckami rokov posúvali kamenné kvádre vyššie a vyššie na egyptské pyramídy. Severná strana, ktorá takto vznikla, je pevná.

Pracovná doba počas roka je obmedzená jedine počasím. Dážď ani tak neprekáža, ale prvé mrazy ruch na veži zastavia. Minulého roku sa práce skončili až v polovici novembra. Akonáhle klesne ortuť teplomera na 3 až 0 stupňov, je nebezpečné ísť hore. Nízke teploty neprospievajú ani práci samotnej. Chemické a mokré procesy pri natmelení a spájaní kamenných prvkov nie sú v takýchto podmienkach možné. Cez zimu sa pripravia ďalšie prvky, ktoré sa zasadia v novej sezóne. Kamenári sa naspäť vrátia až po posledných jarných mrazíkoch, keď teplota stabilne vystúpi nad 6 - 7 stupňov. Práca kamenárov je kvalitná a presná. Zaslúžene sa ňou pochvália verejnosti na výstave fotografií, ktoré autenticky zachytávajú priebeh rekonštrukcie.

Na opravu kostola poskytlo v tomto roku Ministerstvo financií SR 4,56 miliónov korún, mesto Levoča 1,5 miliónov. Časť financií prišla z mestskeho farského úradu. V minulom roku vydelilo z rozpočtu na tento účel Ministerstvo kultúry SR 1,95 miliónov. Na Mestskom úrade čakajú, či im bude priaznivý finančný vietor i naďalej napínať plachty.

Na parkovisko pri parku ostro páli slnko. V klimatizovaných autobusoch necítiť pekelnú horúčavu. Trafikantka vymení vo výklade noviny s rozhádanými titulkami. Turisti, ktorí už nemajú kam ísť, sa ešte usmejú na zabudnuté malé deti pri rozliatej zmrzline. Môže prísť nový zájazd na pár exurzných minút. Námestie je plné ľudí, a predsa sa priestor začarovaného mesta napĺňa len veľmi, veľmi pomaly.

ZUZANA KOSTELNÍKOVÁ


Zpět na obsah