SLOVENSKÉ DOTYKY
 

LIBUŠA NA REBRÍKU

Herečka Renáta Kubišová

Až vtedy, keď si už v Bratislave zariadila byt a usadila sa, až vo chvíli, keď už prestala dúfať, že sa raz stane herečkou, ju prijali na Akadémiu múzických umení v Prahe... "Šúúúp, a všetko sa otočilo o 180 stupňov," komentuje to herečka RENÁTA KUBIŠOVÁ. "Začal sa mi úplne nový život a všetko bolo zrazu inak."

Pochádza z Prešova, narodila sa v rodine učiteľky a herca, ktorý celý svoj život hral v prešovskom divadle. Aj ona sa chcela stať herečkou, ale na VŠMU v Bratislave sa nedostala, a ani na filozofickú fakultu. Prihlásila sa na knihovnícku nadstavbu, presťahovala sa k deduškovi do Bratislavy a po ukončení štúdia tam tri roky pracovala v Slovenskej pedagogickej knižnici. "A potom som si predĺžila študentské roky, lebo som mala 25, keď ma prijali na divadelnú akadémiu, na bábkarskú katedru v Prahe."

U Spejbla a Hurvínka

Maňušky, javajky, marionety - to sú tri základné typy bábok: maňušky na ruku, javajky, kde jedna ruka drží telo a druhá na tyčiach vodené ruky - to je najnáročnejšie, lebo ruky musia byť stále zdvihnuté, a potom sú marionety. "Tie som v škole veľmi neobľubovala, a teraz ich mám najradšej - klasické na nitiach, drevené, s vahadlom. Naučila som sa to u Spejblov, kam som dostala hneď po škole angažmán. Robili sme Karafiátových 'Broučkov' a bolo to veľmi zaujímavé, ale aj veľmi náročné byť nahnutý cez vysokú lávku a viesť bábku na trojmetrových nitiach." S dvoma predstaveniami boli na zájazde aj v rôznych mestách na Slovensku.

Rakúsko-uhrská skupina

Po skončení školy vstúpila aj do projektu, ktorý robila M. Míková v Divadle v Řeznickej s názvom "Matky". "Bolo to veľmi zaujímavé predstavenie, hrali sme to aj po nemecky v Dánsku, Rakúsku a Nemecku. Je to príbeh troch žien a vnútorné výpovede tých žien-matiek sú aktuálne dodnes."

Na Divadlo v Řeznickej sa viaže aj predstavenie "Svatební košile" na nápad Bely Schenkovej. "Režírovali sme si to traja Slováci, ktorí tam i hráme, Maďarka Ági Kutas, výtvarníčka a zároveň hudobníčka tam hrá na husliach a spieva maďarské pesničky - a Čech Matěj Forman robil výpravu a osvetlenie. Hovoríme si rakúsko-uhorská skupina." O grant požiadali neskoro, tak sa snažili získať peniaze cez slovenské organizácie v Prahe. "Oni si dali požiadavku, že v hre musí byť niečo slovenské. Svatební košile by však v slovenčine šla asi ťažko, tak sme tam vsunuli aspoň kňažnú Libušu, ktorá hovorí po slovensky... Urobili sme si psinu, česko-slovenské to bolo - lenže grant sme aj tak nedostali! Libuša však zostala aj naďalej slovenská. Samozrejme, veľa ľudí sa čudovalo, ale my tam tak trochu spochybňujeme Erbena, či on náhodou nebol Slovák..."

Predstavenie "Svatební košile" hrali aj pre bezdomovcov v Prahe, pre Sestry matky Terezy a niekoľkokrát aj v rámci Bohnických dní. Bábkové predstavenia robia aj pre deti z detských domovov, dediniek SOS a pre postihnutých ľudí.

Don Giovanni

Predstavenie, o ktorom sa hovorí v superlatívoch, je "Don Giovanni" - bábkové divadlo pre dospelých s Mozartovou hudbou. "Hráme ho priebežne celý rok a v lete každý deň v Říši loutek - hrá sa dvanásť rokov a je to už viac ako 2800 repríz. Veľmi sa páči, aj cudzincom, chodíme s ním do Španielska, Francúzska, Talianska a Nemecka. Bábky v "Donovi Giovannim" majú metrové nite, takže ich vodenie je príjemné, i keď občas z nich bolí chrbát. Sú to klasické marionety, drevené, skutočne poctivé bábky. Niektoré vážia aj desať kíl. Tie moje majú okolo šesť kíl, ale rytieri s brnením..."

Každý rok je trochu iný

Po revolúcii prijala angažmán v Rokoku, po dvoch rokoch prešla do Divadla v Celetnej a odtiaľ na voľnú nohu. "Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, pretože v Rokoku sme sa stretli bývalí spolužiaci a hrala som tam v populárnom predstavení 'Hodina mezi psem a vlkem' od Daniely Fischerovej. Je to o živote Francoisa Villona, aj s pesničkami."

Robili sa tam aj večery "Na pridanie", predstavenia len na ten jeden večer. "Keď bol ruský večer, zahral sa kúsok z 'Revízora' v ruštine, na českom bol živý obraz, hrala som Libušu, stála som na rebríku a otvárala ústa - a z pásky bola pustená Libuša. Vymýšľali sme rôzne fóry, bavili sa. Tam som robila aj Katynku z Heilbronu, hrala som Rozáliu, bola to dosť temná rola, ale človek si zas vyskúšal v sebe zaujímavé polohy. Hrali sme aj Čechova "Na ceste" a v hre, na názov ktorej si momentálne nespomeniem, som hrala dvojrolu - učiteľa hudby a jeho dcéru."

Veľmi zaujímavou fázou v hereckej práci Renáty Kubišovej bolo predstavenie "Hypnotizérova nevesta", kedy s rodinným divadlom Ivy Janžurovej rok jazdila po Čechách. "Bolo to veľmi príjemné a veľmi dobrá skúsenosť, hlavne herecká." Vystupovala aj v kabarete, hosťovala v divadle Minor, hrala v predstavení M. Míkovej "Pod zem" v Bránickom divadle. "Keď je človek na voľnej nohe, robí rôzne veci, pracuje s rôznymi skupinami. Ono sa to strieda, každý rok je trochu iný."

Tri roky hrala v Divadle na zábradlí úlohu krčmárky v "Divadelníkovi" s Martinom Hubom a šesť rokov hrala doňu Kláru v bláznivej komédii "Doňa Juana".

Keď potom odišla na voľnú nohu, začala robiť aj pouličné bábkové divadlo s Vladom Štanclom, jazdili so stredovekým tržišťom. "Boli tam i rôzne remeslá, atrakcie, a my sme mali do toho rozprávočku, ktorú sme hrávali v rôznych mestách, na hradoch, na zámkoch. Vlado vymyslel aj bábkový horor, s tým sme tiež jazdili, boli sme i na bavorských slávnostiach."

Marián a Smradi

Keď začiatkom 90. rokov vznikali filmové agentúry, tak sa z času na čas ozvali aj filmári. Hrala aj v nemeckých a francúzskych filmoch, a i keď jazyk neovládala, kvôli role sa text naučila. Vo filme Petra Václava o rómskom chlapcovi, vychovávanom v detských domovoch s názvom "Marián", hrala vychovávateľku. "Bolo veľmi dojemné vidieť deti, ktoré zažívajú len nelásku, iba teror. Čo z tých ľudí môže vyrásť? Hrala som aj v inom filme s podobnou tematikou - vo filme Zdeňka Týca "Smradi". Mňa sa veľmi dotýka sociálna i rasová problematika, chcem dať svojím postojom najavo, že vlastne ide o to, aby sme našli v sebe viac tolerancie, láskavosti, pochopenia a porozumenia voči iným ľuďom, i keď majú inakšiu farbu pleti než my a hovoria iným jazykom."

Stáva sa, že keď príroda nadeľuje niekomu talent, pridá mu ešte "nášup". I Renáte Kubišovej šupla čosi naviac. Spev a maľovanie. V oboch sa jej darí. "Mám kamaráta, ktorý píše svoju druhú knihu a ja mu robím ilustrácie k jeho poézii..."

EVA MACHÁČKOVÁ


Zpět na obsah