Tak je tu zasa október, vyhlásený z osobnej iniciatívy českého ministra kultúry Pavla Dostála a jeho vtedajšieho slovenského partnera Milana Kňažka za Mesiac českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Na Slovensku sa v rámci novej "politickej korektnosti" používa zasa termín Mesiac slovenskej a českej kultúrnej vzájomnosti. Vyhlásenie tohto mesiaca bolo nepochybne vedené tými najlepšími pohnútkami, napokon obaja spomínaní páni patria naozaj medzi úprimných priaznivcov česko-slovenských vzťahov, povedal by som dokonca, že nielen kultúrnych. Nedá sa poprieť, že mesiac je veľkolepou manifestáciou vzájomnosti týchto dvoch navzájom poprepájaných národov. Ani to že určite podnietil niektoré nové aktivity v regiónoch, kde dovtedy chýbali.

Napriek tomu sa s mesiacom spájajú aj niektoré pochybnosti. Ak by sme mali začať tým možno najmenej dôležitým, už názov je významovo posunutý. Zrejme v obave hovoriť o niečom česko-slovenskom, akokoľvek túto fóbiu ťažko pochopiť, použila sa formulácia "česká a slovenská vzájomnosť". Lenže to predsa znamená niečo iné! Povedzme vzájomosť Čechov, českej pospolitosti medzi sebou, a rovnako tak vzájomnosť Slovákov medzi sebou. Nie vzťahy jedných s druhými. Skutočnosť, že je názov nesprávny, chápu všetci, ale zmeniť niečo, čo je už zahrnuté v zmluvách, nie je ľahké.

Iným problémom je, že vôbec vyhlasovať mesiac vzájomnosti vyznieva trochu propagandisticky. Nie je ľahké ubrániť sa reminiscencii na všelijaké tie mesiace československo-sovietskeho priateľstva.

Asi najdôležitejším negatívom je však čosi iné. Napríklad radnice miest, kde Slovensko-český klub spoluorganizuje Dni slovenskej kultúry, sa sťažujú, že nemôžu získať štátne dotácie na tieto akcie, pokiaľ sa nekonajú v októbri. Je naozaj cieľom štátu natlačiť všetky slovenské a česko-slovenské kultúrne podujatia do jediného mesiaca? Asi nie. A ak by bolo, rozhodne by to nebolo rozumné. Naopak, je príjemné, že vzájomné kultúrne kontakty sú rozprestreté, že máme takpovediac rok plný mesiacov česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti...

Poskytuje to väčší komfort respondentom umenia, uvoľňuje to ruky organizátorom, ktorí by sa inak doslova bili v termínovej tiesni o tých istých interpretov. Nehľadiac už na to, že v októbri napríklad ťažko organizovať česko-slovenské plesy, aké sa konajú v Prahe, Českých Budějoviaciach, Bratislave či Košiciach.

Samozrejme, keď sa už Mesiac českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti vžil, ťažko ho rušiť, nebolo by to asi ani vnímané ako dobrý signál. Napokon, mesiac priniesol svoje nepopierateľné pozitíva. Čo by sa však asi zmeniť malo, je grantová politika. Rovnako ako systém uverejňovania programu mesiaca. Ten bol uverejnený zrejme až po uzávierke tohto čísla nášho časopisu, 1. októbra. Dovtedy bol neverejný, pretože ešte okolo 20. septembra nebol ministrami schválený. To propagácii mesiaca určite neprospelo a nám je veľmi ľúto, že vinou komunikácie ministerstiev sme nemohli kompletný program našim čitateľom predstaviť. A keby sa v budúcnosti podarilo upraviť názov mesiaca tak, aby dával zmysel, tiež by to nebolo na škodu...

Nechajme však negatíva negatívami. V každom prípade sa v októbri môžeme tešiť na široké spektrum podujatí. Od spolupráce národných divadiel, štátnych filharmónií či opier, až po stovky väčších i celkom drobných podujatí, ktoré vytvárajú naozaj pestrofarebnú mozaiku kultúrnych kontaktov dvoch národov, ktoré sa už dlho-dlho navzájom ovplyvňujú a obohacujú.

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah