Slováci v českých väzniciach

Vo väzniciach v Českej republike sa v súčasnosti z celkového počtu 17 041 osôb nachádza aj 373 slovenských občanov. Slováci sú druhou najpočetnejšou skupinou inojazyčných väzňov v ČR (po Ukrajincoch, ktorých je 517).

Toľko kusá správa tlačovej agentúry z 15. augusta 2003. Rozlúsknuť ju, cítim, by bol asi tvrdý oriešok. Niečo poodhaliť - to skôr. Ako sa človek dostane do väzenia v inej krajine? Aké to je: byť inonárodným väzňom? A aké to je vôbec byť dvadsaťštyri hodín denne a zajtra znovu odrezaný od "slobody"? Nežijeme pravda v časoch táborov nútených prác, ale predsa len - čo to znamená pracovať vo väzení? Môže mať väzenie ešte výchovný charakter? Tieto a iné otázky mi vírili hlavou cestou do vari najznámejšej českej väznice v Prahe na Pankráci, vedľa ktorej sídli Väzenská službá ČR. Tu som si dohodla schôdzku s tlačovou hovorkyňou Janou Jodlovou a psychologičkou PhDr. Miladou Vimrovou.

Mohli by ste podať aspoň čiastočný rozklad uvádzaného čísla o slovenských občanoch v českých väzniciach? Aké delikty majú prevažne za sebou, príprípadne v ktorých nápravnovýchovných skupinách si odpykávajú tresty?

- K 2. septembru 2003 je u nás 323 väzňov Slovákov (číselný údaj sa odlišuje od údaja uvádzaného na úvod tým, že medzičasom mohli byť niektorí väzni prepustení či nadobudli občianstvo inej republiky - pozn. aut. ). Z toho na vyhosťovacej väzbe máme 15 osôb, vo výkone väzby 94 osôb - 84 mužov a 10 žien, vo výkone trestu máme 216 osôb - 205 mužov a 11 žien. Sú v podstate rozmiestnení po všetkých väzniciach v ČR. Prevažne ide o trestné činy krádeží, zanedbanie povinnej výživy, podvody a objaví sa i § 219 - vražda. Vekové kategórie sú rôzne - od mladistvých až po dôchodkový vek. Na oddelení výkonu väzby vo väznici Praha - Pankrác sa ďalej nachádza jedna osoba za § 219 - vraždu a ďalej jedna osoba za § 222 - čo je ťažká ujma na zdraví. Do tohto počtu nie sú zahrnuté osoby, u ktorých z dostupných dokladov nie je zrejmé, či sú občanmi ČR alebo SR. K 31. 7. tohto roku 339, obvinených je 115, z toho 108 mužov a 7 žien. Odsúdených je 224,konkrétne 221 mužov a 3 ženy. Túto problematiku riešia pracovníci väznice (väčšinou sociálni pracovníci) v spolupráci s Poradňou pre občianstvo a občianske a ľudské práva. Spolupráca sa datuje od roku 1996, odkedy bolo vybavených už vyše 2 100 žiadostí.

Možno podať - aj keď zaiste zovšeobecňujúcu - charakteristiku, čím sa vyznačujú slovenskí väzni? Napríklad ochota (či neochota) pracovať, možnosť pridelenia práce s podielom duševnej práce, predpoklady k asimilácii v českom prostredí?

- Slovenskí väzni sa nelíšia od ostatných väzňov, podmienky pre nich sú naprosto rovnaké ako pre Čechov. Podieľajú sa na rôznych prácach, tak manuálnych, to samozrejme prevažne, ako aj na duševných - už preto, že tu nie je jazyková bariéra. Pri prideľovaní práce záleží tiež na ich zdravotnom stave, akú prácu predtým vykonávali, aká práca sa ponúka a podobne.

V akých podmienkach žijú väzni, nesťažujú sa dozorcovia na komunikáciu s nimi?

- Riadi sa to podmienkami pre výkon väzby alebo trestu. Majú svoje práva a svoje povinnosti ako každý iný väzeň.

Cnie sa im po domove? (otázka pre psychologičku).

- Možno tým mladším ročníkom - u nich ešte existuje väzba na vrstovníkov. V zozname, ktorý držím v ruke, mám ale tiež dva prípady § 171: Marenie výkonu úradného rozhodnutia, to naopak znamenalo, že dotyční sa mali vrátiť domov a napriek tomu sa zdržiavali tu. Predpokladám, že keby volanie po domove bolo také silné, tak že by sa neboli zdržiavali na území štátu, kde im pobyt nemal byť povolený.

Zverujú sa vám niekedy ľudia, s ktorými pracujete, s tým, čo ich viedlo k istému správaniu? Uspokojíte sa s tým, čo vám povie človek sám, alebo v záujme nadobudnutia celistvejšieho obrazu je dobré klásť aj otázky, hoci nevtieravé?

- Snažím sa, aby sa mi ľudia zdôverovali, pretože ak sa mi človek otvorí, ja ho môžem lepšie pochopiť aj mu lepšie poradiť. Kvalita aj výsledok rozhovoru je v prípade otvorenia sa jeden druhému úplne iná, než keď jedna strana bude niečo zamlčovať a druhá bude vychádzať zo zlých informácií. V prípade väzobného stíhania však nemôžem nikoho nútiť, aby mi zveroval svoje osobné záležitosti, pokiaľ on nechce.

Napriek tomu - máte pocit, že ste niekedy niekomu pomohli v krízovej situácii? Vieme, že múdro vysloveným slovom v pravej chvíli možno mnohé zachrániť alebo odvrátiť kolaps. Stalo sa vám to?

- Stalo sa mi to za vyše 30 rokov môjho tunajšieho pôsobenia viackrát a je to niečo, čo človeka drží nad vodou, nad problémami, s ktorými sa denne stretáva a ktoré by vás totiž inak ako normálneho človeka dokázali dosť stresovať a frustrovať. Ak niekomu pomôžete a on vám potom za to poďakuje a je si vedomý toho, že sme si vzájomne porozumeli, a že urobil dobre, keď vás počúvol, tak to veľmi pomáha v práci.

Padne vám ťažšie porozumieť človeku, ktorého mentalita je predsa len odlišná a ktorý hovorí trochu iným jazykom?

- Vaša otázka ma dosť prekvapila. Ja rozlišujem len, či hovorím s človekom, ktorý sa chce alebo nechce so mnou baviť.

Jana Jodlová: Ak to môžem doplniť - jeden raz sa mi stalo, že so mnou odmietol hovoriť jeden Litovec po rusky. Povedal, že on je Litovec a bude hovoriť len svojím rodným jazykom a urazila som ho tým, že som s ním chcela komunikovať v ruštine. Čo sa týka Slovákov, s nimi som tento problém nikdy nemala. Ja sa totiž sama snažím vychádzať im trochu v ústrety aj jazykom. Viem, že nehovorím po slovensky presne, ale snáď ich moja snaha niekedy aj poteší, neviem. Ten kontakt sa potom nadviaže oveľa lepšie.

Máte informácie, či po prepustení z väzenia zostávajú slovenskí občania v Čechách a ako sa začleňujú do bežného života?

- Túto evidenciu nevedieme, ale v podstate tí, ktorí tu boli s rodinami už dlhší čas, zostávajú a pokiaľ tu žili len kratšie a majú väzby na rodinu na Slovensku alebo na zamestnanie, odchádzajú. Niekedy aj z trucu, že dostali taký trest.

Na Slovensku sa v minulých dňoch podarilo v trestnom zákonníku presadiť zásadu "trikrát a dosť". Aký bude dosah tohto rozhodnutia na slovenských občanov - recidivistov?

- Riadime sa právnymi predpismi Českej republiky. Pokiaľ bude niekto vyhostený ešte vo väzbe a súdený na Slovensku, v takom prípade ho to zrejme môže postihnúť.

Prirodzene mojím zámerom bolo aj stretnutie s niektorým z krajanov zo Slovenska, ktorých sa téma týka. Ale keďže Pankrácka väznica je väzobná väznica a ľudia tam čakajúci na výrok súdu nie sú z právneho hľadiska nazerateľní ako vinní, ani podmienky, v ktorých žijú, nie sú "definitívne" - také, v akých si budú odpykávať trest, upustila som od pôvodného zámeru, súc navyše ešte poučená, že taký človek by ma sám musel pozvať a prejaviť chuť rozprávať mi o sebe. Napokon - rozhodovanie o vine a treste spadá do pôsobnosti trestného práva a ľuďom činným v tomto odbore nech teda prislúcha trestať spravodlivo a neubližovať nadmieru.

JARMILA WANKEOVÁ

---

Zpět na obsah