SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SPOČINIE V SPOLOČNOM HROBE S MANŽELOM?

Dorotka Hálková

V tomto roku si Spoločnosť MUDr. Ivana Hálka spoločne s partnerskými organizáciami Slovensko-českým klubom a Českým červeným krížom, pripomenuli 60. výročie úmrtia tejto nezabudnuteľnej osobnosti aj pri jeho hrobe na cintoríne v Prahe na Vinohradoch. Veniec úcty so stužkami v slovenských národných farbách tam položil aj veľvyslanec Slovenskej republiky, spisovateľ Ladislav Ballek, ktorého Hálkovi potomkovia oslovili s otázkou, či by bolo možné previezť telesné pozostatky mamičky Ivana Hálka zo Slovenska do Česka.

Matkou Ivana Hálka bola vdova po spisovateľovi a publicistovi Vítězslavovi Hálkovi, ktorý bol najobľúbenejším básnikom mladej generácie druhej polovice 19. storočia, pani Dorotka Hálková, rodená Horáčková. Vítězslav bol domácim učiteľom v rodine krajinského advokáta Mikuláša Horáčka, pražského vlastenca, ktorého dcéra sa stala múzou najkrajších básní jeho ľúbostnej lýriky. Samozrejme ju už začiatkom päťdesiatych rokov požiadal o ruku, ale jej rodičia vyslovili súhlas s ich sobášom až v roku 1860.

Sprvu sa ukazovalo, že prežijú spolu šťastný život, ktorý im však osud nedoprial. Rodinnú idylu zakrátko prerušilo úmrtie ich prvorodeného syna, ktorý pri krste dostal meno Jiří. Ich druhý syn Ivan sa im narodil v roku 1872, ale otec sa z neho dlho netešil, lebo na vrchole svojej umeleckej tvorby ochorel a zomrel tri dni pred jeho druhými narodeninami. Nedožil sa ani štyridsiatky. Vyrastajúci chlapec nemal na otca žiadne osobné spomienky, poznával ho iba z rozprávania svojej mamy a príbuzných, neskôr z jeho literárneho diela.

170. výročie narodenia Vítězslava Hálka si Spoločnosť MUDr. Ivana Hálka a jej tradiční partneri pripomenú v zasadacej sieni úradu Českého červeného kríža dňa 11. októbra o 15. hodine (Praha 1, Malá Strana, Thunovská 18).

Matka Dorotka Hálková sa - v obavách o existenčnú istotu - presťahovala z Prahy do obce Skrchleby na Nymbursku ku svojim príbuzným. Syna, ktorý tam chodil do ľudovej školy, vychovávala v duchu ideálov jeho proslovansky orientovaného otca a sama mu bola vzorom svojím čestným charakterom a zmyslom pre sociálnu spravodlivosť. Neskoršie sa s Ivanom, ktorého chcela zapísať na gymnázium a po maturite mu zabezpečiť aj univerzitné štúdium, vrátila do Prahy. V škole vynikal výborným slohom, prezrádzajúcim literárny talent, pravdepodobne zdedený po otcovi. Mama podporovala a rozumne usmerňovala synov záujem o knihy a časopisy, ktorý v ňom ďalej rozvíjali vynikajúci učitelia. Tútorom, ktorý ho na štúdiách podporoval, bol švagor jeho matky, doktor Černý, s ktorým sa Ivan Hálek ako mladý lekár dostal do konfliktu kvôli svojej verejnej angažovanosti na strane prof. Tomáša G. Masaryka za takzvanej "hilsneriády".

V strahovskom Památníku národního písemnictví je uložený rukopis nevydanej biografie, ktorú napísala Luisa, Ivanova žena, podľa rozprávania Dorotky Hálkovej a zachytáva v celej šírke aj tento spor. Len zopár slov z tohto svedectva: "Dr. Černému byl doručen se zvláštním upozorněním článek dr. Hálka na adresu polenských lékařů, uveřejněný v Herbenově Čase a jím neohroženě podepsaný... Tehdy přešla strýci trpělivost s bývalým svěřencem, který bez ohledu k matce, rodině a sobě se hnal za efemerním ideálem."

Ivan sa musel k nemu dostaviť na raport a až vtedy sa dozvedel, čo s matkou netušili, že z dedičstva po babke, ktoré spravoval dr. Černý, zostalo veľmi málo a nebyť jeho peňažnej výpomoci, nemohli by udržať slušnú životnú úroveň. A strýčkov záver: "...už by bylo načase, aby se Ivan začal svou prací o matku starat a nepřitěžoval jí v jejím těžkém, starostí plném životě."

Iba málokto tuší, že to bol hlavný motív rohodnutia MUDr. Ivana Hálka už nevyčkávať, či ho prijmú za asistenta niektorej kliniky, a hľadať uplatnenie ďaleko od Prahy. Tak sa dostal k lekárskemu miestu na Slovensku, kam presťahoval aj svoju manželku a potom aj starnúcu mamičku.

Ivan Hálek s rodinou bol zo Slovenska vyhostený po tridsiatich ôsmich rokoch verných služieb slovenskému ľudu a musel si hľadať nový domov v Protektoráte Čechy a Morava. Jeho matka, Dorotka Hálková, sa tohoto nevďaku nedožila, pretože už odpočívala na cintoríne v Žiline. Od oslobodenia Československa až donedávna pozostalí tento hrob navštevovali a starali sa oň, za súčasných pomerov je to už problematické. To im vnuklo myšlienku požiadať prostredníctvom veľvyslanectva SR v Prahe kompetentné úrady o súhlas s presťahovaním telesných pozostatkov do Česka, kde by mohla byť pochovaná v hrobe svojho manžela Vítězslava Hálka.

Uskutočnenie tejto myšlienky by zrejme nemalo veľký význam pre rodinu, ale bolo by zároveň aj ďalším dôkazom toho, že naše národy hranice nerozdeľujú. Pochopiteľne to nebude ojedinelý príklad vzájomného porozumenia. Ako precedentný prípad sa dá uviesť premiestnenie urny dlhoročnej predsedníčky Československého Červeného kríža dr. Alice G. Masarykovej, ktorá zomrela v Spojených štátoch, z Chicaga do Prahy, a jej uloženie do rodinného hrobu v Lánoch.

JURAJ SZÁNTÓ


Zpět na obsah