SLOVENSKÉ DOTYKY
 

AMERICKÝ BÁDATEĽ A PROTEKTORÁTNY ROZHLAS

Na rade je Slovensko

V pražskom nakladateľstve Sefer Institut Terezínské Iniciativy vyšla kniha, nazvaná "Terezínské studie a dokumenty 2005". Obsahuje práce troch pokolení bádateľov holocaustu v Protektoráte Čechy a Morava.

Autori pochádzajú z rôznych krajín a každý z nich pristupuje k problematike deportácií do terezínskej pevnosti z iného pohľadu. Prezentujú množstvo faktov a dokumentov vskutku objavnej hodnoty. Ich interpretácia je pre každého zrozumiteľné a pútavé čítanie. To je zásluha editorky Jaroslavy Milotovej, ktorá k nim napísala zasvätený úvod a tiež trojice prekladateľov inojazyčných textov Gabriely Kalinovej, Petra Liebla a Magdy Veselskej. Publikácia je z medzinárodného hľadiska zaujímavá nielen štátnou či národnou príslušnosťou autorov. Niektoré štúdie zahŕňajú aj obdobné dianie na celom území predmníchovského Československa, respektíve sa zaoberajú i židovskými transportmi do Terezína z Nemecka, zo Slovenska, z Rumunska, z Rakúska a z Maďarska.

Editorka zaradila do svojho výberu i zopár prác, ktoré vrhajú ostré svetlo na formy a metódy vytvárania protižidovských nálad v radoch obyvateľstva. K jednej z nich píše v predslove ku knihe okrem iného: "...role, kterou v této záležitosti sehrálo druhé nejdůležitější zpravodajské médium té doby - protektorátní rozhlas, zůstala mimo badatelský zájem. Toto vakuum podstatným způsobem vyplňuje studie amerického badatele Petera Richarda Pinarda uveřejněná v tomto sborníku." Videli sme v tom výzvu, aby sme s autorom práce nadpísanej "Alois Kříž a cyklus rozhlasových relací: Co víte o Židech a zednářích?" nadviazali priamy kontakt.

Rick - tak ho oslovujú spolupracovníci a priatelia - je novinár, ktorý pracuje v srdci Prahy, v Rádiu Slobodná Európa. V kruhu svojich známych sa o ňom vie, že sa aktívne zaujíma o všetko, čo sa tu odohrávalo po mníchovskom diktáte a začal dokonca zbierať zaujímavosti, dokumentujúce situáciu, ktorá nastala v Protektoráte Čechy a Morava, Neskoršie sa sústredil na skúmanie archívnych prameňov, dokladajúcich rafinovaný experiment využitia rozhlasu na ovplyvňovanie českého obyvateľstva nacistickou ideológiou a propagandou. Rick posilnil svoj záujem silnou motiváciou: Popri zamestnaní študuje na Fakultuesociálnych vied UK v Prahe a držiac krok s mladšími skladá skúšky včas a úspešne.

Čo vlastne vzbudilo váš vskutku enormný záujem o Československo?

Ako chlapec som rád počúval rozprávanie suseda, staršieho než môj dedo, narodil sa v roku 1898. Volal sa Douglas Farnsworth Bunce a v rozpätí rokov 1920 až 1972 precestoval temer celý svet. O všetkých povedal veľa zaujímavého alebo ukázal typický predmet. Do Československa zavítal opakovane. Rôznymi príbehmi mi priblížil Prahu 30. rokov, hovoril o kluboch na Václavskom námestí, o Čechoch, ktorí mali povesť "Yankees strednej Európy". Presvedčil ma, že tu žijú ľudia s demokratickou mentalitou ako v Amerike. Oveľa neskôr, v Bonne na nemecko-rakúskych teritoriálnych štúdiách, som poznal nielen naozaj demokratický charakter tohto štátu, ale aj okolnosti, ktoré viedli v roku 1938 k okliešteniu republiky a ku zboreniu princípov, na ktorých stála plných dvadsať rokov.

Ako došlo k tomu, že ste si za tému svojho bádania zvolili nacisticko-fašistickú propagandu v protektoráte?

Úloha propagandy fašizmu zameranej na rozbíjanie demokracie ma zamestnáva permanentne. Na osude Československa som videl, ako o ňu prišli občania demokratického štátu pod cudzou nadvládou. Zaujímalo ma však, ako to prebehlo a ako sa okupanti pokúšali svoju politiku vysvetliť obyvateľstvu, pre ktoré Veľkonemecká ríša - na rozdiel od mnohých Rakúšanov a sudetskych Nemcov - nepredstavovala vrchol národných túžob, skôr naopak.

Aký bol podľa vašich poznatkov profesionálny prístup okupantov k Českému rozhlasu?

Doposiaľ som zjistil, že okupanti Český rozhlas dlho ovládali skôr diletansky. Až do jari 1942 nechali rozhlasovú propagandu v nekvalifikovaných rukách pracovníka rozpustenej Ríšskej rozhlasovej komory Lothara Scurlu. Opieral sa o dlhoročných pracovníkov Radiojournalu, sudetskych Nemcov Waltera Marasa a Georga Schneidera, ktorí ako cenzori nastolili nebývalú mieru korupcie, ktorá skoro priviedla Český rozhlas na mizinu. Bolo zaujímavé hlbšie skúmať, kde sa v nich vzala priam patologická nenávisť voči všetkému, čo pripomínalo Československú republiku. Manželku mal Schneider spolovice židovského pôvodu, jeho syn sa rátal za miešanca druhého stupňa, a to bola pre člena NSDAP vec dosť problematická. Jeho stratégia prežitia spočívala v ostrom a zlovoľnom konaní proti Čechom. Neskoršie vo funkcii jedného z vedúcich pražskej pobočky IBM, ktorá tu bez prerušenia fungovala aj za vojnových rokov, dal poslať viacerých zamestnancov do pracovných alebo koncentračných táborov.

Ako sa vám javí profil hlavných domácich kolaborantov rozhlasu?

Boli to muži vo veku 30 až 40 rokov, ktorí vyrastali v prevažne nemeckom prostredí českého pohraničia. Mám na mysli predovšetkým Aloisa Kříža, ktorý sa narodil v roku 1911 v Hamburgu a vyrastal v Duchcove. Po založení českej fašistickej organizácie Vlajka sa stal jej členom krátko po prijatí za zamestnanca rozhlasu aj vedúcim oddelenia politických prednášok. Ďalej o tri roky staršieho Josefa Opluštila, absolventa gymnázia v Ústí nad Labem a autora politických skečov. Akonáhle sa objavila možnosť kariéry, obaja sa horlivo dali do služieb nepriateľov demokratického režimu. Zaujímavý prípad je aj od nich mladší Karel Korp, ktorý pochádzal z Bíliny: ako študent bol v komunistickom hnutí, neskoršie v odboroch, dostal na starosť Dělnický rozhlas a potom sa stal tajomníkom Českej ligy proti boľševizmu. Do služieb nacistov sa dal v čase, keď sa zdalo, že sa vojna skončí ich víťazstvom a išiel doslova cez mŕtvoly. Udal napríklad svojho mladého zamestnanca Jana Jilovského, že tají svoj židovský pôvod a ten, aby ho nezatklo Gestapo, spáchal samovraždu.

V akom smere budete pokračovať vo svojej bádateľskej práci?

Tému neopúšťam. Zamýšľal som porovnávať rozhlasovú politiku v okupovanom Holandsku a Belgicku s protektorátnou, avšak môj vynikajúci profesor Jan Křen z fakulty sociálnych vied FF KU v Prahe mi odporúčal pre blízkosť kultúry Slovensko. Je to pre mňa nová a vzrušujúca výzva. Zaujíma ma predovšetkým, ako ovládli bratislavský rozhlas samozvaní mocipáni a ako ho zmenili na hlásnu trúbu vtedajšieho režimu. Už formulujem pre seba otázky a hľadám cesty k prameňom.

JURAJ SZÁNTÓ


Zpět na obsah