Isteže, špekulovať na túto tému je zatiaľ predčasné i prehnané. V každom prípade však táto otázka nie je nemiestna. Veď keby sme sa ohliadli dajme tomu o desať rokov späť, spočítali by sme slovenských hokejistov v National Hockey League na prstoch jednej ruky. K veľkému tresku v tejto oblasti prišlo v plnej miere až pred rokom a pol, presnejšie povedané po Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2000. Predpokladám, že netreba rozvádzať, aká skutočnosť upútala pozornosť hokejových skautov zo Severnej Ameriky na východ strednej Európy. Keď už po tretíkrát zahliadli americkí agenti v službách bohatých hokejových klubov lesk strieborných medailí na prsiach označených dvojramenným krížom na troch vrchoch, konečne pochopili, že za Českom je ešte jedna hokejovo dosiaľ nevyčerpaná mocnosť.

Aj keď som predchádzajúce riadky trochu nadsadil, je pravdou, že dnes si už pri počítaní slovenských hokejistov v NHL jeden človek so svojimi prstami nevystačí. Ide totiž o neuveriteľných tridsaťsedem mien! Nie je treba vari dodávať, že je to zatiaľ absolútny rekord. Aj najprestížnejšiu hokejovú súťaž sveta poznamenalo pred sezónou 2001/2002 niekoľko odchodov slovenských harcovníkov - na starý kontinent sa vrátili napríklad Andrej Podkonický, Róbert Petrovický alebo Peter Bartoš. Príliv nových talentov však tento úbytok úplne zatienil.

Postavenie Slovákov pôsobiacich v súčasnosti v NHL by sa dalo roztriediť do štyroch kategórií. Prvou z nich sú "hviezdy". Sem bezpochyby patria renomavní kanonieri Peter Bondra (Washington) a Miroslav Šatan (Buffalo), skúsení vodcovia Žigmund Pálfy (Los Angeles) a Pavol Demitra (St. Luis) a už aj nesmierne talentovaní mladíci Marián Hossa (Ottawa) a Marián Gáborík (Minnesota).

Druhou kategóriou sú veľké "opory" svojich tímov. Tu najdeme majstrov tvrdej práce v zadných radoch Róberta Švehlu (Florida), Radoslava Suchého (Phoenix), Ľubomíra Sekeráša (Minnesota) a Zdena Cháru (Ottawa), ako aj obetavých tímových ťahúňov Ľubomíra Bartečka (Atlanta), Jozefa Štümpela (Los Angeles), Mariána Cisára (Nashvile), Richarda Zedníka (Montreal) a pridal by som aj navrátilca Zdena Cígnera, ktorý sa nepochybne medzi nepostrádateľné opory newyorských jazdcov čoskoro zaradí.

V tretej kategórii sú "nádejné akvizície", ktoré určite dajú o sebe v nadchádzajúcej sezóne vedieť. I tu nájdeme mená, ktoré už dnes v hokejovej spoločnosti niečo znamenajú: obránci Richard Linter (Nashville) a Branislav Mezej (NY-Islanders) a útočníci Robert Döme (Pittsburg), Andrej Nedorost (Calgary), Ladislav Nagy (Phoenix) či Vladimír Orságh (Nashville), ale tiež niekoľko hráčov, ktorí majú budovanie svojej slávy ešte len pred sebou: obrancovia Ivan Majeský (Florida), René Vydarený (Vancouver) a útočníci Juraj Kolník (NY-Islanders), Marcel Hossa (Montreal), Ronald Petrovický (Calgary) a Peter Fabuš (Phoenix). Štvrtá kategória zahŕňa ostatných mladých hráčov, ktorí do sezóny 2001/2002 ešte priveľmi nezasiahnu, sú však pre svoje kluby, ktoré si ich zatiaľ držia záložných "farmárskych" alebo juniorských družstvách, veľkou devízou do budúcnosti.

Predchádzajúci výpočet nám zjavne zaručuje, že sa Slováci v hokejovom svete nestratia. Zatiaľčo mnohé z týchto mien sú ešte pre americkú verejnosť viac-menej neznáme, nepochybne práve im bude "zasľúbená" liga patriť v blízkej budúcnosti. Veď aj tie najžiarivejšie stálice na hokejovom nebi raz vyhasnú a rovnaké svetlo potom môžu šíriť dravé kométy, ktoré zrodila malá krajina pod Tatrami.