Slovenská menšina v Českej republike je najmladšou slovenskou krajanskou komunitou. Je súčasne spolu so Slovákmi v USA najpočetnejšou. Ak by sme bazírovali aspoň na základnom kultúrno-jazykovom povedomí, povedzme prinajmenšom na schopnosti hovoriť po slovensky, bola by jednoznačne najväčšou, pretože počet Slovákov v USA by sa razantne redukoval. Súčasne sú českí Slováci jednoznačne najväčšou národnostnou menšinou v ČR. Pritom v Česku pracujú a žijú ďalšie desaťtisíce Slovákov bez českého občianstva, ktorí sa podľa českej legislatívy, ako aj väčšiny medzinárodných dokumentov, za súčasť minority nepovažujú. Iným zaujímavým fenoménom je, že zo Slovenska pochádza aj veľká väčšina príslušníkov ďalších národnostných menšín: rómskej, maďarskej, ukrajinskej a rusínskej. Veľká časť z nich hovorí aj po slovensky a často pociťuje dvojitú či viacnásobnú identitu, súčasťou ktorej je aj slovenská. Za zmienku rozhodne stojí aj veľký počet Čechov, ktorí sa narodili na Slovensku, často tam prežili veľkú časť detstva a mladosti a dnes žijú opäť v Čechách či na Morave. Kapitolou samou o sebe je česko-slovenské pomedzie so všetkými svojimi rodinnými a pracovnými previazanosťami. V skutočnosti je preto ťažko presne definovať, kto všetko vlastne patrí do slovenskej komunity v ČR V každom prípade je mnohostotisícová. Jej najzákladnejšou súčasťou sa stalo 315 tisíc bývalých občanov Česko-Slovenska, ktorí sa ešte pred rozdelením prihlásili na území Česka k slovenskej národnosti (Čechov na Slovensku sa vtedy prihlásilo asi 65 tisíc). V najnovšom sčítaní sa podľa predbežných výsledkov prihlásilo k slovenskej národnosti v ČR iba 187 tisíc občanov, relevancia tohto údaja je však veľmi spochybnená. Jednak do tohto počtu dosiaľ nie sú započítaní tí, ktorí sa prihlásili k dvom národnostiam a k slovenskej až ako k druhej, čo by mohol byť prípad mnohých detí zo zmiesaných česko-slovenských manželstiev. Dôležitejšie však je, že v dôsledku kampane, zdôrazňujúcej ochranu osobných údajov, v ČR enormným spôsobom vzrástol podiel ľudí, ktorí odmietli uviesť svoju národnosť. Spravidla to zrejme boli práve tí, ktorí ju majú inú než českú.

Špecifické postavenie slovenskej komunity v Česku bolo od samého začiatku dané jazykovou a kultúrnou blízkosťou i spoločnou historickou skúsenosťou s českou spoločnosťou. Postupne - po voľbách v roku 1998 v oboch štátoch - sa práve aj z iniciatívy slovenských spolkov v ČR podarilo prevteliť tieto špecifiká aj do legislatívy. Napríklad v podobe umožnenia dvojitého občianstva. To môže dať českým Slovákom dokonca určitý priamy politický význam voči Slovensku, zvlášť ak sa umožní občanom voliť aj na zastupiteľských úradoch, ako je to vo veľkej väčšine vyspelých štátov obvyklé. Zvýraznenie špecifického postavenia Slovákov v ČR a Čechov na Slovensku pribudlo k jednoznačne nadštandardnej úprave medzištátnych vzťahov týchto dvoch krajín. So zdesením sme zistili, že aj v prostredí súčasnej vládnej koalície na Slovensku sa občas - hoci treba povedať, že veľmi výnimočne - vyskytuje pohľad na česko-slovenské vzťahy ako na jednu z mnohých medzištátnych relácií SR, nijak výnimočnú, názor, že Česi na Slovákov po rozdelení "zabudli", so záverom, že sa treba zamerať na iné vzťahy a odmietnuť "jednostranné zameranie na Česko". Každému, kto takýto pohľad zdieľa, treba vari pripomenúť, že Slováci sú pre Čechov, rovnako ako Česi pre Slovákov, podľa všetkých výskumov verejnej mienky bezkonkurenčne najobľúbenejším národom, že stále ešte existuje česko- slovenská dvojjazyčnosť, o ktorú treba z mnohých dôvodov, vrátane ekonomických, bojovať. Alebo stačí zmieniť aj také drobnosti, ako že Česko je iste jediná krajina, kam môžu Slováci cestovať bez pasu a kde sa môžu zamestnať bez pracovného povolenia, kde dokonca môžu študovať za rovnakých podmienok ako domáci študenti (a tisíce Slovákov toho využívajú), kde sú automaticky zdravotne poistení, kde pre nich platí v mnohých oblastiach zvýhodnený režim. Funguje s ničím neporovnateľná kultúrna výmena, ktorá bráni obom umeleckým scénam v upadnutí do provincionalizmu. Žiadna iná krajina než Česká republika nelobbuje tak výrazne za záujmy Slovenska, napríklad za jeho vstup do NATO, pritom ČR bude pravdepodobne (ak sa nezruší) hostiteľom summitu Aliancie, kľúčového pre slovenské ambície. Nie iba bežní Česi, ako dokazujú výskumy, "nezabudli" na Slovákov, ako tvrdia na základe ktoviečoho niektorí slovenskí analytici. Aj politická elita (súčasná vládna garnitúra a okolie Hradu osobitne) chápe, že Slovensko je aj pre ČR ako spojenec dôležité, a bude také aj vnútri Európskej únie. Žiadny iný sused nemôže, aj vzhľadom na historické záťaže, úlohu Slovenska prevziať, iba ak za cenu značných strát. K tomuto javu by mohlo dôjsť iba po novej politickej destabilizácii Slovenska a po návrate nacionalistov k moci. Pre Slovensko je ČR z rovnakých dôvodov absolútne kľúčový partner, v mnohých zmysloch aj "brána na Západ". Znižovanie slovensko-českých vzťahov so zdôvodnením, že treba budovať vzťahy s inými krajinami, je priehľadným zastieracím manévrom, vzťahy s ČR totiž nie sú komplikáciou pri budovaní vzťahov s ktoroukoľvek inou krajinou (až možno napríklad na okamžité ťahanice okolo jadrovej energetiky, či podobné problémy), naopak, sú väčšinou veľkou devízou slovenskej diplomacie. Dokonca sa občas stretávame aj s pohľadom na slovenských študentov v ČR ako na "suchú ratolesť", čo je naozaj pohľad zodpovedajúci atmosfére nie minulého, ale predminulého storočia.

Samozrejme, v česko-slovenských vzťahoch, ako ich vnímajú českí Slováci, existujú aj problémy. Medzi tie patrí aj riziko straty schopnosti rozumieť slovenčine u českých detí. Slovensko-český klub inicional konferenciou, ktorú sporiadal v roku 1999 spolu s českým ministerstvom školstva, Univerzitou Karlovou a Veľvyslanectvom SR v ČR proces, ktorý by mal viesť k náprave stavu v českom školstve, pokiaľ ide o objem slovenčiny a slovenských reálií vo vyučovacom procese. Veľké rezervy má v tomto smere aj Česká televízia, napriek čiastkovým zlepšeniam v týchto mesiacoch. Problémom je aj distribúcia slovenskej tlače a kníh v ČR.

Už charakter týchto problémov však vypovedá o úrovni česko-slovenských vzťahov. So žiadnym iným štátom nemôže Slovensko takéto problémy mať, pretože by nikto nikdy ani nepomyslel na to, že by mohli byť podobné ambície v akejkoľvek inej krajine naplnené.

Bez ohľadu na to, že slovenská spoločnosť v Česku sa od začiatku výrazne diferencovala - a to predovšetkým pod vplyvom politickej polarizácie, prenášanej zo Slovenska - v týchto otázkach v nej panuje konsenzus.