SLOVENSKÉ DOTYKY
 

LEN JA SOM SA CHCEL ZAMILOVAŤ DO KOZY

Herec a riaditeľ divadla Juraj Kukura

U Juraja Kukuru je väčšina zaužívaného naopak. Rebel, voľnomyšlienkár, úzusom sa nepodriaďujúci človek vie mnohých iritovať. Škandál "vyrobil" už vtedy, keď sa ako Chlestakov na doskách SND vyzliekol v Revízorovi donaha. Zloduch Kukura a pri ňom Pierre Brice, slávny náčelník Winnetou. Podľa neho sú to krásne spomienky. "Z alkoholu pijem len červené víno, a to ma naučil on. Stvrdol som v nemom úžase, keď pri nakrúcaní v horúčave vypil liter a potom ako keby nič vyskočil na koňa a odcválal." Kukura herec, riaditeľ, občas spevák aj bubeník skupiny Hex. S predsedom Ľudovej únie bratrancom Vojtechom Tkáčom, alias Bebom, sa príliš nestýka, ale inak si rozumejú

Mnohým vŕta v hlave, prečo v zahraničí úspešný herec zoberie flek riaditeľa divadla Aréna, navyše za plat 29-tisíc korún mesačne hrubého?!

- Dostal som ponuku, ktorú som považoval za zaujímavú, zodpovedajúcu môjmu veku, skúsenostiam. Keby prišla odkiaľkoľvek, zobral by som ju. Radšej som riaditeľom v divadle, ako by som mal robiť dabing. Tu som viac platný. A plat? Podľa vás je to málo? Alebo veľa?

Určite málo...

- (S potmehúdskym pohľadom) Vážne? Takto som do toho nevstupoval. Ale - je to pre mňa drahé hobby. Byt v Hamburgu stále mám. Keď ideme s manželkou tam aj späť lietadlom, tak mi z platu nič nezostane... Nesťažujem sa však.

Ešte stále si myslíte, že celý život robíte niečo, čo neviete?

- Je pravda - vždy robím niečo, čo neviem. Nie som typ herca, zakladajúceho si na tom, čo vie. Ja si zakladám skôr na svojich neistotách. Neviem spievať, a spievam, tie pesničky prežili desiatky rokov. Svetoznámy spevák a básnik Leonard Cohen, o ktorom nikto nevie, kde žije a ako sa ku mnou naspievanej pesničke Jsem tvůj muž dostal, mi vtedy napísal ďakovný list, že to bola fantastická interpretácia a konečne počul svoje pesničky tak, ako si ich celý život predstavoval. Zložil mi obrovskú poklonu. Neviem, či túto moju satisfakciu vedel niekto vôbec doceniť. To je podobné, ako keby ste naspievali pieseň Yesterday od Beatles a poklonu by zložil Paul McCartney. Na moju adresu bolo dosť negatívnych kritík - za "Mário a kúzelník", za "Revízora". Potom prišiel Peter Zadek - uznávaný režisér, a vybral si ma...

Režisér Miloš Pietor bol vaším tútorom, druhým otcom. Spomeniete si ešte na neho?

- Určite, a dosť často. Aj dnes si uvedomujem, čo všetko pre mňa urobil, koľko ľudskej odvahy bolo treba na to, aby ma obsadzoval. Nikdy nezabudnem na historku, keď som v roku 1990 po viacerých rokoch prvý raz prišiel na Slovensko, pretože môj otec bol po infarkte. Mnohí si to predtým nepriali, aby som sa hádam neplietol do revolúcie... Nečakane som u neho zaklopal na dvere. Otvoril, pozrel sa na mňa a povedal: "Ach, to si ty Ďuro, poď ďalej, kde sme to prestali?" Pričinil sa o škandál, keď som sa ako prvý herec v Slovenskom národnom divadle vyzliekol v "Revízorovi" na javisku do naha. Chlestakovov striptíz sme vymysleli spolu...

Stretli ste sa s mnohými slávnymi ľuďmi...

- ...a tí sú najtichší, najskromnejší. Zbytočne na seba neupozorňujú.

A čo Pierre Brice, predstaviteľ slávneho náčelníka Winnetoua? - Hral som v dvojdielnom Winnetuovi diabla, zloducha. Podarilo sa mi stretnúť sa so živou legendou, ktorú som kedysi obdivoval vo filmoch. Aj tak bežne rozpráva: Ja, Winnetou (smiech). Pierre Brice je za tým, že pijem len červené víno. Aj ma upozornil: najviac peňazí sa dá minúť práve naň, cigary a na ženy.

Ako ste sa dostali k tomuto filmu?

- Ako ku každému. Mám agentúru, nechodím na castingy. Už, chvalabohu, nemusím. Samozrejme, keby som išiel do Ameriky... Jeden z najkrajších castingov v mojom živote bol, keď prišli Angličania, ktorí v Pakistane nakrúcali päťdielny film "Traffic". Ten potom v roku 1989 v New Yorku vyhral cenu Emmy ako najlepší televízny film. Po nočnom nakrúcaní som zaspal v hoteli a zobudil sa na to, ako beží kamera. Akurát som povedal "My name is George Kukura, I am an actor"... Odišiel som preč s tým, že som urobil strašný prúser. O pol hodiny mi volali, že rolu mám...

Nakrúcali ste v Pakistane...

- Zobral som si tam väčšie množstvo piva. Až tam som sa dozvedel, že koho prichytia s pohárom, tak ho zbičujú. Potom som u starostu požiadal o povolenie piť alkohol, takže som na to mal aj papier. Keď som chcel pivo, do veľkej knihy si zapísali moje meno, číslo pasu, povolenia a dokonca aj číslo piva!

Posunula vás rola riaditeľa divadla Aréna trochu ďalej?

- Moja najväčšia rola, ktorú hrám v živote, je Juraj Kukura. Aréna predstavuje pre mňa zaujímavú skúsenosť. Nikdy som nič také nerobil. Je to vzrušujúce nielen pre mňa, ale aj pre mojich prajníkov, no predovšetkým pre neprajníkov.

Boli také reakcie?

- Určite sa to každému nepáči. Aréna tu bola, fungovala, rozbiehame rôzne aktivity. Teraz si viacerí povedia - ježišmária, je tam Kukura, a má krásne divadlo, veď som to mohol robiť ja. Mohol. V rozhodujúcich okamihoch v divadle však nepoznám priateľov a nepriateľov. V Aréne môže robiť každý. Mišovi Dočolomanskému som ako prvému zavolal, keď som sa rozhodol, že sa tu budú čítať rozprávky. Napriek tomu, ako sa o mne vyjadroval.

Aréna evokuje názvom bojisko. Je to určitá paralela?

- Určite áno. Bratislava je síce hlavné mesto, ale nespráva sa tak. Kultúrny život tomu nezodpovedá. Ten musí byť prítomný celý rok. Divadlo Aréna inak rozmýšľa. A stačí, keď ste iný, už je problém... Nie som zaradený v jednom šíku, v dave. Napríklad nie som priateľom referenda.

Toto divadlo pod vaším vedením pôsobí rok. Dá sa hodnotiť?

- Skôr tak o päť rokov. Výsledky sa nedostavia hneď, aj futbalový klub musí najprv nakúpiť hráčov... A tí musia zapadnúť. Robíme niečo úplne iné, divadlo sa sprofesionalizovalo, budova je konečne skolaudovaná. Keď niečo zhorí, tak ma nezavrú... V rámci Európskych dní sme robili "Židovskú noc", a prídu ďalšie noci. Pripravujeme rakúsku, chceli by sme českú, rómsku, ružovú... Len je to drahý špás. Sú tu koncerty, svetový festival pohybového divadla, máme vlastnú produkciu. Mnohí si neuvedomujú, že všetci dobrí režiséri a herci sú "vypredaní" na dva roky. Teraz uzatváram zmluvy, ktoré sa zrealizujú o dva roky.

Pritiahli ste Jána Ďurovčíka s novou šou GASP. Aký máte vzťah k hudobno-tanečným predstaveniam?

- Veľmi dobrý. Ďurovčík je absolútny profesionál. Naše divadlo má rada Lucka Bílá, uvádzame ju v titulnej úlohe muzikálu Johanka z Arku. Chytil sa klasický Hamlet. Fantastická hra je "V hodine rysa", pripravili sme premiéru na 23. a 24. októbra.

Uvidíme vás hrať v niečom novom na Slovensku?

- Nechcel som už, nemyslím si, že som tu nato. Ale zaujala ma hra "Koza alebo Kto je Silvia" - najlepšia hra roku 2002 v Amerike od Edwarda Albeeho. Hlavnú úlohu som ponúkol viacerým dobrým hercom a - odmietli ju! Je to hra o tom, ako sa muž v mojom veku, ktorý má spoločenské postavenie, zaľúbi do kozy... Mnohí herci sú ochotní hrať vrahov, úchylákov, ale nechcú sa zamilovať do kozy. Tak mi to prischlo... Čo už. No bude tam vynikajúce obsadenie, aj moja maličkosť.

EVA LAUKOVÁ


Zpět na obsah