SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MINULOSŤ SA PREJAVUJE V BUDÚCNOSTI

Vedec Ladislav Roth

Pracoval pre NASA, zúčastnil sa na projekte Apollo, vyvíjal prístroje pre Mars aj pre kontroverznú vesmírnu sondu Cassini. Ladislav Roth sa narodil na Slovensku a v súčasnosti patrí medzi špičkových amerických vedcov zaoberajúcich sa vesmírom. Nedávno mu udelili Medzinárodnú cenu Slovenskej akadémie vied.

Narodili ste sa na Slovensku. Aká oblasť vedy vás priťahovala v mladosti?

- Študoval som výrobu, rozvod a využitie elektrickej energie. Inými slovami silnoprúd.

Kedy nastal ten prelom, keď ste sa rozhodli venovať sa vesmíru?

- Astronómia ma zaujímala od detstva. Keď som prišiel do Spojených štátov, rozhodol som sa ísť týmto smerom. Napokon, medzi štúdiom astronómie a elektrotechniky som sa rozhodoval ešte doma. Vtedy som dal prednosť elektrotechnike, ktorá ma tiež veľmi zaujímala. Ak existuje univerzálne štúdium, ktoré pripravuje pre akúkoľvek kariéru, tak pravdepodobne elektrotechnika je tomu najbližšie.

Potom vaša kariéra začala závratne stúpať. Pracovali ste pre NASA, pre Jet Propulsory Laboratory. Ako ste sa dostali do tejto agentúry? Prišla ponuka od nich?

- Áno, prišla ponuka z ich strany. Pracoval som na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, v Ústave geofyziky a planetárnej fyziky, kde sme s NASA spolupracovali a neskôr prišla ponuka pracovať pre Jet Propulsory Laboratory (JPL). Samozrejme, prijal som to. Na vysvetlenie - JPL nie je NASA. Je súčasťou Kalifornskej technickej univerzity, ale jeho zákazníkom je NASA. Oddelenie JPL pre prúdový pohon je kľúčové pracovisko, kde sa navrhujú a konštruujú vesmírne sondy a odkiaľ sa riadi ich prevádzka.

Vaše meno je spojené aj s kontroverznou sondou Cassini, ktorá mieri na Saturnov mesiac Titan.

- Na projekte Cassini som vedúcim vedeckým pracovníkom pre radar. Ide o špeciálny radar, ktorý vyhodnocuje obrazy, imaging radar, ktorého úlohou je skúmať povrch Titanu, mesiaca Saturna. Titan je obalený atmosférou, ktorá je pravdepodobne nepriehľadná pre optické vlnové dĺžky, ale pre mikrovlnné vlnové dĺžky je zrejme priehľadná. Sonda Cassini má samozrejme aj kameru, ktorá sa tiež pokúsi zobraziť povrch Titanu. Či sa jej to podarí, alebo či sa to podarí tomuto špeciálnemu radaru, uvidíme, až keď tam budeme. Je však veľká pravdepodobnosť, na základe toho, čo vieme doteraz, že radaru sa to podarí skôr ako optickému systému.

Keď sonda Cassini obiehala okolo Zeme poslednýkrát, aby nabrala potrebnú rýchlosť na ceste k mesiacom Saturna, ozývali sa mnohé hlasy upozorňujúce na nebezpečenstvo sondy v súvislosti s plutóniom, ktoré niesla. V médiách sa vyzdvihovali rôzne proroctvá, vízie, prikreslené fámami. Sledovali ste vtedy tieto udalosti? Ako ste na ne reagovali?

- Áno, sledoval som to a takéto veci ma rozčuľujú... Tie protesty boli, mierne povedané, nie priveľmi namieste. Keby tí, čo šírili takéto scenáre, aspoň trochu rozumeli navigácii kozmických sond, vedeli by, že pravdepodobnosť kolízie je prakticky nulová. To sa nemohlo stať. Žiaľ, aj niektorí renomovaní vedci sa pridali k zboru protestujúcich. Oni museli vedieť, že zrážka so Zemou je nemožná. Navigačné korekcie sa robili po takých malých kúskoch, že kedykoľvek sa s tým mohlo prestať. Nehovoriac, že zo všetkých systémov pri kozmických sondách je navigácia snáď najlepšie vypracovaná. Napríklad presnosť obletu sondy Cassini okolo Titanu je pod 20 kilometrov, pričom toto vesmírne teleso je od Zeme vzdialené asi dva milióny kilometrov.

Na prednáške v Bratislave ste podrobne hovorili o histórii, ktorá predchádzala vesmírnym objavom, spomínali ste povery, ale aj vizionárov, napríklad Julesa Verna. Je táto oblasť pre vás len koníčkom, alebo tiež inšpiráciou pri vedeckom bádaní?

- Mám rovnocenný záujem o minulosť aj o budúcnosť. Pri práci na vedeckých projektoch ma zaujíma, ako sme došli do tohto bodu, prečo sa tým vôbec zaoberáme. Som toho názoru, že minulosť sa prejavuje v budúcnosti. Keď chceme vedieť, kam ideme, musíme vedieť, odkiaľ sme prišli. Domnievam sa, že je základnou chybou, ak vedec neovláda históriu svojho odboru. Keď pre nič iné, tak preto, aby sa vyhol omylom, ktoré už urobili jeho predchodcovia. A v prípade kozmických letov je poznanie histórie mimoriadne dôležité - práve z tohto dôvodu. Je fakt, že za existenciu kozmických letov vďačíme hŕstke vizionárov a tomu, že ich práca bola zneužitá na vojenské účely. Nebyť však tohto zneužitia, tak kozmické lety by sa nikdy neboli uskutočnili. Nakoniec, ten, kto poskytol prostriedky pre rozvoj nosných vozidiel, bola armáda. Inšpiráciou pre tieto vozidlá bola práca vizionárov, ktorí s vojnou nechceli mať nič spoločné.

Je úspech NASA výsledkom nejakého špeciálneho prístupu k vede a vedcom, alebo je to len záležitosť veľkého rozpočtu?

- Je všeobecne mylný názor, že NASA má obrovský rozpočet. NASA mala takmer neobmedzený rozpočet v čase projektu Apollo, ale odvtedy klesol asi na 15 percent vtedajšieho stavu. V agentúre existujú problémy s financovaním projektov rovnako ako kdekoľvek inde. Je však pravda, že NASA je mimoriadne úspešná. Ťažko povedať, čím to je. Napríklad v rámci JPL, môjho zamestnávateľa, sa pracuje veľmi tvrdo, vysedávanie tu neexistuje. Rovnako ako neskorý príchod ráno do práce či debata o výsledkoch futbalu. Alebo keď sa nám poobede nechce pracovať, tak si zájsť na kávičku a rozprávať vtipy... Možno preto dosahujeme vynikajúce výsledky. Ďalšia vec je, že sa podporuje tvorivé myslenie. Keď niekto príde s novým nápadom, tak sa vypočuje, a ak je to naozaj niečo, čo by mohlo priniesť zaujímavé výsledky, urobí sa všetko pre to, aby sa zrealizoval. Zaujímavé projekty, na ktorých JPL v súčasnosti pracuje alebo ktoré sa pripravujú, vzišli do značnej miery z radov zamestnancov.

Vaša vedecká činnosť je spojená aj s Marsom. V súčasnosti sa táto planéta spomína najmä v súvislosti s objavovaním života na nej. Ako prebiehala príprava takéhoto projektu? Majú pri ňom nejaké slovo aj biológovia?

- Pri projekte Viking 1, keď v roku 1976 pristála na Marse sonda za účelom hľadať známky života, boli súčasťou tímu aj biológovia. Kľúčový experiment na nájdenie života navrhnli biológovi. Skúsenosť s tým však nebola najlepšia. Je otázne, či navrhovať postup na hľadanie života mimo planéty na základe pozemskej biológie je správne. Táto debata do istej miery pokračuje dodnes. Takže problém života na Marse alebo znakov života na Marse potrvá dlho, kým sa vyrieši k spokojnosti všetkých. Je možné, že najlepší prístup by bol priviezť vzorky hornín, predovšetkým sedimentov, do pozemských laboratórií, kde by sa dali podrobnejšie analyzovať najmodernejšími a najcitlivejšími metódami. Pretože je ťažko povedať, do akej miery je akákoľvek citlivá metóda spoľahlivá v podmienkach na Marse. Možno technika pokročí natoľko, že pochybnosti o účelnosti priameho výskumu v teréne pominú, ale zatiaľ existujú. Samozrejme, aj keď existujú pochybnosti, neznamená to, že by sa pokusy o analýzu nemali robiť priamo na mieste. Hlavný problém je nájsť vodu, potom sa môžeme zaoberať otázkou života. Podľa morfológie krajinných útvarov, kráterov ľad na povrchu alebo pod povrchom existoval. Ide o to, či tam je aj dnes.

Na záver prednášky v Bratislave ste vyzvali ľudí k lepšiemu zaobchádzaniu s našou planétou. Aký význam sa pripisuje ekológii v rámci NASA?

- Problémy so sterilizáciou zariadenia, ktoré pristálo na Mesiaci, sú v rámci NASA legendou. Venovala sa obrovská starostlivosť tomu, aby, nedajbože, nedošlo k nejakému nakazeniu zo Zeme. A to isté platí aj o zariadení, ktoré pristálo na Marse. Čo sa týka pozemskej ekológie, je zrejmé, že napríklad štarty rakiet majú vplyv na okolitú atmosféru. V tomto sa však NASA nelíši od iných organizácií, ktoré odpaľujú rakety. Pokiaľ je odpaľovanie rakiet na celom svete tolerované, NASA nemá dôvod sa špeciálne týmto programom zaoberať.

V súvislosti s protestmi proti jadrovému palivu si treba uvedomiť, že ak chceme ísť ďalej ako za Mars, tak sa bez nukleárneho paliva nezaobídeme. Slnko ako zdroj energie sa tu už takmer nedá použiť, pretože množstvo slnečnej radiácie prudko klesá. Ak si ľudstvo povie, že Mars je hranica, za ktorú už nejdeme, tak sa nukleárne palivo na kozmických sondách nebude používať. To však už nie je vedecká otázka, ale politická.


Ladislav Emanuel Roth sa narodil 30. novembra 1936 v Košiciach. V rokoch 1953-1958 študoval na Fakulte elektrotechnického inžinierstva Českého vysokého učení technického v Prahe. Po skončení štúdia pracoval v Prahe vo Výskumnom ústave pre elektrotechnickú fyziku a neskôr vo Výskumnom ústave spojovacej techniky A. S. Popova. V roku 1966 opustil Československo a odišiel do Spojených štátov amerických, kde začal pracovať ako inžinier a asistent-učiteľ. Okrem toho študoval na Katedre výskumu Zeme a vesmíru odbor planetárna a kozmická fyzika. Vstup Rotha medzi najvýznamnejšie osobnosti kozmického výskumu sa začal projektom Apollo 17, kde sa zúčastnil hodnotenia výsledkov expedície. Jeho prístroje a programy boli súčasťou projektov Apollo, Mariner, Viking, Magellan. Vo funkcii hlavného výskumného pracovníka viedol prieskum povrchu Marsu pomocou radaru. Roth napísal niekoľko desiatok vedeckých prác z kozmickej fyziky, predovšetkým z výsledkov výskumu terestriálnych planét.

PAĽO HLUBINA


Zpět na obsah