SLOVENSKÉ DOTYKY
 

VYSOKOŠKOLÁCI OPÄŤ NA KORDY?

Je to len pár týždňov, čo sa po prázdninách opäť otvorili brány vysokoškolských posluchární a internátov. A s nimi sa znovu na svetlo sveta vynoril staronový, takmer učebnicový problém intolerancie - otázka cudzincov medzi tunajšími vysokoškolákmi, kde z pochopiteľných dôvodov dominujú Slováci. V uplynulom školskom roku študovalo na českých vysokých školách asi desať tisíc cudzincov, z čoho bolo sedem tisíc Slovákov. A to, že od budúceho roku ich počet nepochybne ešte výrazne narastie v súvislosti s platením školného, ktoré sa na Slovensku zavádza, si uvedomuje vari každý. Najviac však českí študenti, ktorí si jednoducho našli vinníka svojich eventuálnych neúspechov pri prijímačkách na vysoké školy, rovnako ako i pri získavaní ubytovania na internátoch...

Otvorila som si@ na internete diskusné fórum pražskej právnickej fakulty, a to na podnet článku, ktorý v štyridsiatom prvom čísle časopisu Reflex uverejnil Tomáš Kašpar pod názvom "Vysoká škola tolerancie". A odporučila by som si prezrieť toto fórum každému, kto je presvedčený o tom, že česko-slovenské vzťahy sú stále výnimočne nadštandardné. Prosto povediac: ako u koho a ako kedy. Výrazy ako "blbí Slováci" a ich "hnusný jazyk" či "nikto ich tu nechce" vo fóre, v ktorom sa vyjadrujú inteligentní ľudia, študenti prestížnej fakulty, nie sú, žiaľ, nijako výnimočné. Na túto tému sme v našom časopise pred časom písali reportáž. Situácia sa však od tých čias pozitívne nevyvinula, ba dá sa povedať, že skôr naopak, čo súvisí práve s narastajúcim počtom slovenských študentov v Česku. Pozrime sa v prvom rade, ako je to so zákonmi o štúdiu cudzincov v tejto krajine. Akíkoľvek cudzinci, ktorí tu študujú v českom jazyku, nemusia podľa nich za štúdium platiť, rovnako ako domáci študenti. Slováci však majú ešte jednu výhodu: podľa dohody medzi českým a slovenským ministerstvom školstva z roku 2001 môžu totiž používať pri prijímacích pohovoroch a tiež počas štúdia svoj rodný jazyk. Ako napokon aj českí študenti na Slovensku, ktorých však je len niekoľko stovák. Oba jazyky sú natoľko príbuzné, že takmer nikde (vari okrem samotného predmetu českého jazyka či s ním súvisiacich predmetov) sa nevyžaduje ovládanie češtiny. Táto rovnosť pri štúdiu sa však netýka sociálneho zabezpečenia slovenských študentov a závisí teda len na tej-ktorej vysokej škole, aké podmienky pri ubytovávaní na internátoch či aké stravovacie služby slovenským študentom poskytne. Napriek tomu dochádzajú na české ministerstvo školstva neustále sťažnosti na to, že slovenskí študenti tu študujú za peniaze českých daňových poplatníkov. Hovorí sa o vytváraní akejsi elity inému národu. Študenti sú väčšinou toho názoru, že by mali štúdium v Česku platiť všetci cudzinci alebo aspoň by mali byť výmeny recipročné. Ibaže to už tu bolo, že sa stanovali kvóty a len ťažko sa dá nútiť tá-ktorá strana, aby vysielala rovnaké množstvo študujúcich ako strana opačná. Len málokto si uvedomuje tiež to, že konkurenčné prostredie vlastne zvyšuje úroveň každej školy a je napokon známe, že zo Slovenska sa dostanú na české vysoké školy len tí najlepší (a vždy v histórii to tak bolo, i keď pravda nie v takom počte). Aj pedagógovia už spomínanej fakulty majú väčšinou iný názor, než mnohí ich študenti. Podčiarkujú, že české vysoké školy neboli založené len pre český národ a vždy boli chápané ako multikultúrne a nadnárodné prostredie. A tiež, že pre českých študentov je naopak dobré vzdelávať sa zároveň so zahraničnými kolegami, pretože spoznajú iné skúsenosti, iné názory. A nehľadiac už na to, že po vstupe do Európskej únie budú mať obdobne rovnaké podmienky študenti zo všetkých krajín EÚ.

K tomuto záveru dospel napokon i autor spomínaného článku v Reflexe. Vo veľmi zaujímavom texte ma zamrzelo len jedno - vyjadrenie jedného zo slovenských študentov z právnickej fakulty, Petra Trusku, ktorý vidí pramene vzájomných averzií v tom, že "Slováci tu naschvál hovoria po slovensky, aj keď im ostatní nerozumejú. Keď prídem do Rakúska, tiež nebudem hovoriť po slovensky. Musíme zabudnúť na to, že sme boli spoločný štát a trochu sa asimilovať." No... Človek by si až pomyslel, načo to tu všetko vlastne robíme. Vydávame časopis, knihy, organizujeme kultúrne podujatia, divadlá, koncerty. Asi by sme sa mali trochu asimilovať, prestať hovoriť po slovensky a slovenčinu Čechom nevnucovať, keď ju tak veľmi nechcú počuť. To by som však musela veriť, že to tak v skutočnosti je, a že nejde len o jeden veľmi podivný názor jedného zo študentov, ktorý zrejme len nechce mať počas svojho niekoľkoročného štúdia žiadne problémy...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah