SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVÁCI PATRIA K NAJVÄČŠÍM PESIMISTOM

Nový prieskum

Na Slovensku je spomedzi štátov Európskej únie najmenej optimistov. Potvrdil to najnovší prieskum Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok. Podľa prieskumu len približne 42 percent Slovákov vidí svoju budúcnosť jednoznačne optimisticky, prípadne skôr optimisticky. Prevahu pesimistov nad optimistami v rámci únie má okrem Slovenska len Francúzsko.

Slovensko patrí tiež ku krajinám, ktorých obyvatelia sú najmenej spokojní so svojím životom. V rámci únie Slováci vedú aj so svojou nespokojnosťou s kvalitou vzdelávania a dôchodkového systému. Nespokojnosť s dôchodkovým systémom môže podľa autorov štúdie súvisieť aj s prebiehajúcimi reformami v niektorých krajinách.

"Analýzy potvrdili to, čo je už známe. Životná úroveň v nových členských štátoch aj v krajinách kandidujúcich na vstup je oveľa nižšia ako v starých členských štátoch," zhrňujú autori štúdie. Len štyri nové členské štáty - Cyprus, Malta, Slovinsko a Česká republika - majú podľa štúdie porovnateľnú životnú úroven s ekonomicky najslabšími "starými" členskými štátmi Gréckom, Portugalskom a Španielskom.

Podľa nej má napríklad skončené najmenej stredoškolské vzdelanie viac obyvateľov nových ako starých členských štátov. Z hľadiska pracovného trhu je ich uplatnenie ťažšie, ak sa porovná znalosť angličtiny a prístup k internetu. Obyvatelia nových členských štátov majú tiež oveľa väčšie obavy zo straty zamestnania. V priemere 59 percent obyvateľov "starej pätnástky" nepovažuje za pravdepodobné, že by o svoju prácu mohli v priebehu polroka prísť. V nových členských štátoch si je svojou prácou istých v priemere len 29 percent obyvateľov, kým 18 percent má obavy, že svoju prácu o pol roka môže stratiť.

Rozdiely sa prejavujú aj pri kvalite bývania. Hoci oveľa viac obyvateľov v nových členských štátoch sú vlastníci domu alebo bytu, v ktorom žijú, vybavenie ich domácností často zaostáva za štandardami v starých členských štátoch. V nových členských štátoch je oveľa viac domácností, kde napríklad nie je splachovací záchod. Kým najväčší podiel takých domácností hlásili v Litve - 25 percent, Luxembursko také údaje ani nemá. (Na Slovensku je podľa týchto štatistík sedem percent takých domácností.)

Podľa týchto údajov vyše 40 percent najmä vidieckych domácností v nových členských štátoch si pri slabom plate pomáha tým, že pestuje zeleninu a ovocie alebo chová nejaké hospodárske zvieratá. V starých členských štátoch si takto vypomáha len osem percent domácností. V nových členských štátoch je na druhej strane väčšia tradícia pomáhania si v rámci rodiny.

Údaje, ktoré nadácia zhromaždila, podľa autorov štúdie potvrdzujú, že nové členské štáty budú potrebovať finančnú podporu na to, aby postupne "dobiehali" životnú úroveň "starých" členských štátov. "Výskum ukázal niektoré rozdiely v kvalite života, najmä v oblasti životných podmienok, zamestnanosti a pracovných podmienok, zdravia a v osobnom pocite spokojnosti... Nové členské štáty budú potrebovať podporu z regionálnych a štrukturálnych fondov EÚ," uzatvárajú autori.

(bd)


Zpět na obsah