Ústav v Lochoviciach

Jeden z ústavov sociálnej starostlivosti hlavného mesta Prahy je v malebnom prostredí bývalých kúpeľov v Lochoviciach. Liečivé účinky prameňa sa využívali do 1. svetovej vojny. V roku 1936 zakúpila celý areál nadácia prof. Rudolfa Jedličku za účelom rozšírenia pražského ústavu. Jeho busta tu zdobí jednu z hlavných budov.

Dnes tu nachádzajú svoj prechodný alebo trvalý domov mladí ľudia, ktorí sa v rámci programu sami starajú o zachovalý anglický park s cudzokrajnými stromami, okrasnými kríkmi a kvetinami. Pozorujeme ich, ako vozia zeminu na záhony či hrabú seno. Len na máloktorom poznať podľa konania alebo pohybov jeho životný problém.

"Deti s rôznym somatickým postihnutím sem prijímali len do šesťdesiatych rokov minulého storočia, od roku 1965 slúži ústav mládeži s psychickými poruchami," vysvetľuje riaditeľ zariadenia Mgr. Jaroslav Křivánek. "Obdobie zásadných zmien však nastalo až v roku 1992, keď sa pražský magistrát rozhodol, že toto svoje zariadenie postupne prebuduje na moderný sociálny ústav s výchovnovzdelávacím a rehabilitačním zameraním."

Ústav má dnes veľmi dobrú povesť, aj preto je vysoký záujem žiadateľov, ich rodičov alebo opatrovníkov o prijatie práve sem. Kapacita 66 miest je však limitujúca. Žiadosť je viazaná na posudok a odporúčanie odborného lekára a navyše na vlastné vstupné diagnostické vyšetrenie s úvahou, či je v danom prípade reálny predpoklad splniť všetky očakávania.

"Nástup klientov k nám znamená pre mnohých prevratnú zmenu, neraz namiesto naprostej osamelosti život v kolektive rovesníkov, program vyplnený prácou a samovzdelávaním, záujmovou činnosťou, športom a rekreáciou," hovorí riaditeľ a dodáva: "Samozrejme tí, ktorí boli pred nástupom v starostlivosti odborných lekárov, pokračujú v liečbe a v rehabilitácii aj tu. Všetky ich aktivity prebiehajú pod odborným dohľadom." Na otázku, ako to zabezpečujú personálne, dostávame odpoveď:

"V priebehu desaťročí sa tu vystriedalo mnoho obetavých a pracovitých ľudí z okolia, ktorí pracovali ako vychovávatelia, zdravotníčky či kuchárky. Dnes kladieme pri prijímaní každého pracovníka veľký dôraz na jeho vzdelanie, odbornú spôsobilosť a prax, ale i na jeho vzťah k telesne alebo duševne postihnutému jedincovi. Máme vlastný odborne vzdelaný personál, sociálne pracovníčky, vychovávateľov, sestry, terapeutov a masérov, ale kvôli komplexnosti zdravotnej starostlivosti sme oslovili v blízkych mestách a v Prahe niekoľkých odborníkov, ktorí sa sústavne venujú našim klientom a liečia ich, prípadne usmerňujú liečbu a kontrolujú ich zdravotný stav."

Zmienka o terapeutoch budí náš záujem: aké liečebné metódy používajú? Svoje odborné poznatky uplatňujú v arteterapii a tvorívej práci v keramickej dielni, pri jazde klientov na koňoch, ktoré tu chovajú kvôli hipppoterapii, ďalej vergoterapeutickej praxi zameranej na nácvik sebaobsluhy a pracovnej zručnosti.

"Našich klientov môžete vidieť pri plnení rôznych úloh, ktoré vyžadujú nemalú svalovú námahu," ukazuje riaditeľ Kivánek na mládenca, ktorý zasypáva akúsi ryhu s odpadovou rúrou. "Áno, vedieme a vychovávame ich k systematickej práci, a to v modelových chránených dielňach, ale podľa individuálneho záujmu napríklad aj k starostlivosti o zvieratá, práci v skleníkoch, v záhradníctve a podobne. Niektorí sa ochotne venujú obslužnej činnosti spojenej s upratovaním, iní radi vypomáhajú v kuchyni, v práčovni či v žehliarni. Sú aj takí, ktorí sa uplatnia ako pomocníci pri drobných stavebných a údržbárskych prácach. Chceme docieliť, aby sa naši klienti dokázali pracovne uplatniť nielen v areáli ústavu, ale podľa možnosti aj na mimoústavnom pracovisku."

Vypytujeme sa mladých chovancov, či po pracovnom programe majú chuť a energiu na záujmovú a rekreačnú činnosť. Odpovede sa dajú zhrnúť do niekoľkých výstižných viet: Svoje záľuby majú skoro všetci a venujú s im vo voľnom čase. V komfortne zaradených izbách majú televízory, kto má záujem, využíva učebňu počítačovej techniky. Niektorí si zvolili výtvarný, tanečný alebo krúžok varenia, rad klientov sa zapojil do športových súťaží, napríklad v cezpoľnom behu, v atletike, v cyklistike, v lyžovaní, v stolnom tenise a podobne. Mladé dievča sa nám prihovára po slovensky. Áno, sú tu aj deti slovenských rodičov. Ukázalo sa, že slovenčina neznie cudzo ani viacerým klientom z českých rodín a skupina zdatnejších má čerstvé zážitky priamo zo Slovenska, keď koncom leta strávili niekoľko pekných dní vo Vysokých Tatrách.

Dozvedáme sa, že o týždenné rehabilitačné a kondičné pobyty so športovým, turistickým, poznávacím a kultúrnospoločenským programom majú klienti trvalý záujem. Vedenie ústavu im ich zabezpečuje v letnej i v zimnej sezóne, a to v kúpeľných a rekreačných centrách nielen v Českej republike, ale i za hranicami. A oni sa zovšadiaľ radi vracajú domov do zabudnutých liečivých kúpeľov, ktoré sa aj ich pričinením stali opäť jednou z perál podbrdskej krajiny.

(nt)

---

Zpět na obsah