SLOVENSKÉ DOTYKY
 

"FRANCÚZ" ZATIAĽ NA FRANCÚZSKO NEMYSLÍ

Kamil Čontofalský

Jesenná futbalová sezóna zastihla mužstvo CU Bohemians Praha v dlho nevídanej forme. Pod vedením trénera Petrželu predvádzajú "klokani" rýchly, technický, oku diváka lahodiaci futbal a na čas sa dokonca po mnohých rokoch prebojovali do čela ligovej tabuľky. Na domácej pôde vo vršovickom "údolíčku" vytvorili od začiatku ligy pre všetkých súperov nedobytnú baštu. Prvých päť zápasov doma vyhrali bez toho, aby pri tom dostali jediný gól. Najväčšiu zásluhu na čistom konte "Bohemky" mal bezpochyby strážca jej brány Kamil Čontofalský.

Dvadsaťtriročný urastený mládenec prišiel do Prahy v júli roku 2000 z rodných Košíc. S futbalom tam začal ako osemročný žiačik. Keď sa robil výber do futbalovej triedy, postúpil zo 400 chlapcov medzi 50 najlepších. Na jeho športový rast potom mal v Košiciach vplyv celý rad trénerov, od bývalého ligového útočníka Košíc Ujhélyho v kategórii žiakov cez trénerov Vankoviča a Gajdoša v doraste po trénerov Baloga a bývalého reprezentačného brankára Semana v kategórii dospelých. Pre Kamilovu kariéru bol ale asi najvýznamnejší tréner Ján Kozák, tiež bývalý vynikajúci československý reprezentant. Dal mu dôveru v prvoligovom mužstve Košíc a Kamil svoju príležitosť nepustil. Darilo sa mu tak, že čoskoro prišla ponuka na prestup do Prahy. Keď mu v 1. FC Košice skončila zmluva, prileteli za ním funkcionári Bohemians a ich záujem získať talentovaného gólmana bol spomedzi všetkých záujemcov z radov ďalších klubov najväčší. Kamil, ktorý predtým opustil Košice iba na polročnú vojenskú službu v Dukle Trenčín, sa rozhodol pre pražskú štvrť Vršovice a svoje rozhodnutie neľutuje. "Som rád, že som tu", hovorí o klube, v ktorého zelenobielych farbách sa mu v poslednom čase tak darí.

Vo východoslovenskej metropole má matku, u ktorej vždy trávi dva týždne dovolenky a niekedy nasadne do lietadla a zaletí do Košíc trebárs len na dva dni. To sa ale podarí tak štyri razy do roka. V Prahe žiadnych príbuzných nemá, a tak sú mu najbližší kamaráti a kamarátky. Priateľov má však aj medzi slovenskými futbalistami, ktorí v súčasnom období tiež hrajú, priamo v Bohemians je to Karol Sisel, v Slávii Ján Kozák, syn Kamilovho niekdajšieho trénera. S kamarátmi si vo voľnom čase rád zahrá tenis alebo bowling, keď je sám, dostane sa ku slovu knižka alebo sa započúva do obľúbenej hudby tak súčasnej, ako aj klasickej. Z tej prvej má najradšej Stinga, z tej druhej dáva prednosť Vivaldimu.

V Prahe si už zvykol a ako hovorí, ťažko by sa mu z tohto krásneho mesta odchádzalo. Prečo aj, keď sa v Bohemke cíti spokojný. Tréner Petržela je podľa jeho slov náročný, ale každý hráč pod ním rastie. Veľa mu dávajú aj špeciálne tréningy s trénerom brankárov Borovičkom. I on sám však už svoje brankárske skúsenosti odovzdáva ďalej žiakom "Bohemky", s ktorými absolvoval niekoľko tréningov. Jeho cieľ v mužstve Bohemians znie jednoducho, ale zas taký jednoduchý asi nebude: udržať si takú výkonnosť, aby mužstvo bolo čo najdlhšie čo najvyššie v ligovej tabuľke. Kamil by k tomu rád prispel tým, aby nielen na domácej pôde, ale aj na ihriskách súpera dostal čo najmenej gólov. Veľkou podporou sú v tom vršovickí fanúšikovia, ktorých hráči považujú za najlepších v lige. Vo svojej prvej sezóne v českej lige bol mladý brankár Bohemians vyhodnotený v novinárskej ankete ako piaty najlepší zahraničný hráč, tohto roku by to mohlo byť určite ešte vyššie umiestnenie.

V priebehu kvalifikácie na nadchádzajúce majstrovstvá sveta uvažovali tréneri slovenskej reprezentácie, že do svojho výberu povolajú aj Kamila Čontofalského, nakoniec ale zostal iba náhradníkom. Slovensko obsadilo vo svojej kvalifikačnej skupine až tretie miesto za Švédskom a Tureckom a na svetový šampionát sa tak opäť neprebojovalo. Poznámke, že v nasledujúcej kvalifikácii asi bude treba do brány postaviť Čontofalského, sa Kamil len usmieva. "Slovensko má výborných futbalistov, mnohí z nich hrajú aj v zahraničí, ale jeho ligová súťaž v niečom predsa len za českým futbalom zaostáva- v nasadení, agresivite a možno aj disciplíne." Z tohto dôvodu je mu tiež ľúto, že kontakty medzi českým a slovenským futbalom sú dnes omnoho chudobnejšie než boli v časoch federálnej ligy, ktorá túto konfrontáciu i vzájomné ovplyvňovanie umožňovala prakticky každý týždeň. Čo sa týka reprezentácie, dodáva: "Každé pozvanie by ma potešilo a keď príde, budem si to vážiť."

Reprezentačný dres svojej vlasti už obliekol v týme do 18 rokov a mužstve do 21 rokov, s ktorým na majstrovstvách Európy obsadil štvrté miesto, čo znamenalo postup na olympijské hry. V olympijskom výbere Slovenska sa potom zúčastnil hier v Sydney. K jeho štartu za slovenskú "osemnástku" v prípravnom zápase proti Francúzsku sa viaže jeho prezývka "Francúz". Jeho klubový tréner Bodnár si nemohol spomenúť na meno mladého futbalistu a podľa toho, že hral proti Francúzsku, ho začal volať "Francúz". Prezývka s ním potom putovala aj do Prahy. Na otázku, či by chcel prestúpiť do niektorého veľkého zahraničného klubu, trebárs práve v krajine súčasných majstrov sveta, kde sa mu páči hra Paris Saint Germain, však zatiaľ odpovedá skôr záporne. "Budem o tom rozmýšľať neskôr, keď si založím rodinu. Keby ale prišla ponuka z nejakého slávneho klubu, ktorej by sa nedalo odolať, asi by som prijal. Ale silou-mocou sa o to zatiaľ snažiť nebudem."

LADISLAV HEJLÍK


Zpět na obsah