Tentoraz je úvodník tak trochu pokračovaním toho predchádzajúceho. Špekulácie o rôznych opatreniach, ktoré by mohli výrazne znížiť komfort pri pohybe osôb medzi Českou a Slovenskou republikou, totiž medzičasom nabrali veľmi reálne kontúry. Pôvodne sa trochu senzačne znejúcou témou sa stala otázka, či ČR zavedie pre Slovakov víza. Odjakživa bolo zrejmé, že nikto ani neuvažuje o zavedení víz v pravom slova zmysle. Išlo a ide "iba" o takzvané víza nad 90 dní, ktoré majú - zrejme od polovice roka 2002 - nahradiť potvrdenia o prechodnom pobyte. Tie boli špeciálne pre občanov SR zriadené nariadením českej vlády v marci minulého roku. Pre všetkých ostatných cudzincov už dnes platí povinnosť žiadať o víza nad 90 dní, udeľované spravidla na jeden rok. Ich zavedenie aj pre Slovákov, ktoré je veľmi pravdepodobné, prinesie niekoľko sprísnení pobytového režimu, predovšetkým o tieto víza treba žiadať na zastupiteľskom úrade v krajine pôvodu. Iba predlžovať ich možno v ČR. Napriek tomu toto nie je tá najväčšia hrozba, navyše si možno predstaviť isté úľavy.

Horšie je, že sa objavili tiež špekulácie o tom, že aj občania SR by museli v prípade záujmu o prácu v ČR žiadať o pracovné povolenie. Zatiaľ majú ich zamestnávatelia iba registračnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, čo má čisto štatistický význam. Ďalšou závažnou hrozbou je, že by ani českí a slovenskí občania nemohli prekračovať spoločné hranice krekoľvek, ale iba na prechodoch. Uzavretie takzvanej zelenej hranice by malo naozaj vážne dôsledky na život ľudí z okolia hraníc. Aj preto sa sľubujú úľavy pre obyvateľov prihraničných regiónov. Akési bumážky môžu ostrahu hraníc zneprehľadniť aj oproti súčasnému stavu. Ľudia sú zvyknutí chodiť cez hranice za prácou, k chatám, na huby, za zábavou, k susedom. Takto by sa často nemohli dostať k domu, na ktorý vidia z balkóna inak, než cestovať dvadsať kilometrov k priechodu a potom ďalších dvadsať zasa po druhej strane hraníc. A po skončení návštevy všetko ešte raz. To je vízia skutočne neprijateľná. Je už iba čerešničkou na torte, že by sa podľa rôznych úvah v budúcnosti už enmalo dať cestovať cez česko-slovenskú hranicu s občianskym preukazom, ale už jedine s pasom.

Zdá sa, že väčšina z tohto je až príliš reálna hrozba, hoci to politici do poslednej chvíle popierali. Na druhej strane, pochybujem, že sa zrealizujú naraz všetky hrozby, zvlášť teraz, nedlho pred voľbami v oboch štátoch. Súčasný slovenský kabinet považuje nadštandardné vzťahy s Českom za jeden zo svojich najväčších zahraničnopolitických úspechov, veľa Slovákov v ČR pracuje. Pád tohto všetkého by slovenskej vládnej garnitúre podrazil nohy. Vnútropolitické dôsledky v ČR nemusia byť tiež zanedbateľné. Zhoršenie vzťahov medzi ČR a SR, ktoré by z toho rezultovalo, objektívne nie je v záujme ani jednej z republík. Nehľadiac na to, že si ho ani jedna zo súčasných vlád evidentne neželá.

Prečo sa teda zmeny pripravujú? Kľúč treba rozhodne hľadať vo vyjednávaniach s Európskou úniou. Samozrejme, je možné, že ČR a SR nevstúpia do EÚ úplne súčasne, hoci sa množia signály, podporujúce očakávanie spoločného vstupu. Musí sa kvôli tejto eventualite Česká republika pripravovať na to, že sa jej východná hranica stane ostrou vonkajšou hranicou Európskej únie, kde budú fungovať tvrdé opatrenia, dané schengenskou dohodou? Domnievam sa, že nie. Existuje dosť precedensov, že do schengenského priestoru môžu byť začlenené aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ. Navyše v prípade Slovenska by to bolo extrémne ekonomicky výhodné, veď by stačilo strážiť krátku, 93-kilometrovú slovensko-ukrajinskú hranicu, namiesto obkolesovania celého štátu. Slovenská strana sa už o výrazné posilňovanie svojej východnej hranice, kde napokon celý problém s ilegálnymi migrantami vzniká, veľmi dôrazne snaží. Zostáva teda jediné, obhajovať záujmy českých a slovenských občanov pri prístupových rokovaniach omnoho dôslednejšie.

Čiastočné úpravy cudzineckého a pohraničného režimu medzi ČR a SR sú možné, a dnes - po oznámeniach ministerstiev vnútra a zahraničných vecí - už prakticky isté. Nemali by však citeľne znížiť občiansky komfort na území bývalého spoločného štátu. Napokon, politici nám to pri delení sľubovali.