SLOVENSKÉ DOTYKY
 

Osobnosť spoločných dejín

Výstava k výročiu Ivana Hálka

Veľmi príjemná atmosféra sprevádzala vernisáž výstavy "Ivan Hálek a jeho cesta životom", ktorú Slovensko-český klub spoluusporiadal s hlavnými organizátormi - Pedagogickým múzeom J. A. Komenského v Prahe a Spoločnosťou MUDr. Ivana Hálka. Svoje útulné priestory poskytlo výstave, ktorú mali možnosť záujemci navštíviť takmer celý november, práve pedagogické múzeum sídliace hneď vedľa Senátu ČR.

Záštitu nad prezentáciou života a diela Ivana Hálka, ktorého 130. výročie narodenia si tento rok pripomíname, prevzal slovenský veľvyslanec v Českej republike Ladislav Ballek. Hneď v úvode svojho emotívneho prejavu poznamenal, že by si rozhodne nenechal ujsť účasť na tejto akcii, pretože si vysoko cení človeka, ktorý tak veľa a tak nezištne urobil pre Slovensko a Slovákov. Vernisáže sa zúčastnili aj vnučky Ivana Hálka - Jana Štěpánková a Kateřina Nešlehová i jeho pravnuk Jan Dudek.

Samozrejme, že sme nesmierne radi, že náš klub mohol prispieť aspoň svojou troškou k dôstojnému pripomenutiu významného jubilea českého lekára, dlhé roky pôsobiaceho na slovenských kopaniciach, kde sa až neuveriteľne obetavo staral najmä o deti z chudobných a ubiedených rodín. Celý rok sme uverejňovali sériu článkov na stránkach Slovenských dotykov. Ale bolo by viac než nespravodlivé nepripomenúť, že organizátorom a doslova hybným motorom celej tejto aktivity bol MUDr. Juraj Szantó, ktorý nás na výročie upozornil a postupne našich čitateľov oboznamoval s pozoruhodným životom i dielom Ivana Hálka. To on urobil tú drobnú, ale zato veľmi namáhavú prácu, ktorá spočívala vo vyhľadaní a zozbieraní všetkých dostupných informácií a materiálov o Hálkovi. Ako som pri príležitosti vernisáže poznamenala, i ja som sa nesmierne veľa o Hálkovi dozvedela z jeho článkov i rozprávaní a postupne som začala Slovensku tých čias závidieť Ivana Hálka a Ivanovi Hálkovi zasa Juraja Szantóa. Dvaja lekári, ktorí sa nikdy nemohli stretnúť a napriek tomu mali k sebe tak blízko! I touto cestou, na stránkach nášho časopisu, by som pánovi Szantóovi preto chcela veľmi poďakovať. Napokon aj za výstavu, ktorá by sa bez neho tiež len veľmi ťažko zrealizovala.

Významné výročie sme si zo slovenských periodík nepripomenuli len my. Sme radi, že Slovensko nezabúda na človeka, ktorý mu veľa dal a napriek tomu, že ho musel v osudnom roku 1938 nedobrovoľne opustiť, nikdy naň nezanevrel. Žilinské noviny napríklad uverejnili článok o jeho práci v bytčickej detskej nemocnici, ktorú založil. Odborný časopis Medicínsky Monitor, vydávaný Slovenskou lekárskou spoločnosťou, sa venoval osobnosti Ivana Hálka až v dvoch číslach. A vari najkrajším prejavom úcty boli októbrové, už dvadsiate Hálkové lekárske dni, ktorých tradícia sa zrodila v jeho niekdajšom pôsobisku - v Čadci.

Väčší dlh je pravdu povediac na českej strane. Veď veľa ľudí tu ani netuší, kto to Ivan Hálek bol. Teší nás preto, že sme mohli aspoň pripomenúť túto výraznú a na druhej strane takú skromnú osobnosť spoločných dejín Čechov a Slovákov...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah