SLOVENSKÉ DOTYKY
 

Stredoevrópania v Strednej Evrópe

Podnetné Visegrádske literárne fórum

Bratislava a zámok spisovateľov v Budmericiach sa stali 8.-11. novembra dejiskom Visegrádskeho literárneho fóra za účasti delegácii PEN centier z Česka, Maďarska, Rakúska, Poľska a Slovenska a hostí, vrátane autora tohto textu ako zástupcu Slovensko-českého klubu a súčasne Slovenského literárneho klubu v ČR. Hľadali sa odpovede na otázky, ako na tom sú jednotlivé národné literatúry a knižné trhy, ako sa stredoeurópska tvorba propaguje vo svete, čo prinesie rozšírenie Európskej únie a najmä - čo môžu spisovatelia v regióne sami urobiť pre zlepšenie svojho postavenia. Hlavným výsledkom je schválenie memoranda, adresovaného predsedovi Európskej komisie Romanovi Prodimu, a rozsiahleho medzinárodného spisovateľského projektu Slovensko-českého klubu a národných PEN centier "Stredoeurópania v strednej Európe".

Spisovatelia majú v stredoeurópskom priestore pomerne exkluzívne spoločenské postavenie - už preto, že vo viacerých chvíľach histórie zohrávali rolu akéhosi "svedomia národa". Ich prestíž je určite vyššia než hoci v USA. Práve naopak je to však s finančným ohodnotením. Americký autor môže zarobiť na jedinom titule milióny dolárov, v našich pomeroch máloktorá kniha vôbec zarobí na svoje vydavateľské náklady. Je to, samozrejme, dôsledkom malých trhov a zväčša ťažkého prenikania prekladov stredoeurópskej literatúry do zahraničia.

Veľkosť knižných trhov však nie je daná iba počtom obyvateľov krajiny. Vplyv má aj jeho zloženie, počet krajanov v zahraničí, ekonomické faktory a predovšetkým kultúrne návyky obyvateľstva. Zjednodušene povedané: Maďari čítajú, kým Poliaci priveľmi nie. Knižné trhy v oboch týchto krajinách vykazujú zhruba rovnaký obrat, pritom Poľsko má štyrikrát viac obyvateľov! Česko leží v tabuľke "obratu knižného trhu na hlavu" kdesi uprostred medzi týmito dvoma krajinami - obrat je tu polovičný, počet obyvateľov rovnaký ako v prípade Maďarska a štvrtinový oproti Poľsku. Na Slovensku sa do kníh investuje ešte trikrát menej než v Česku pri zhruba polovičnom počte obyvateľov. V štatistike na jedného obyvateľa tak Slovensko poráža aspoň Poľsko. Z diskusie však vyplynulo, že takéto mechanické porovnania trochu pokrivkávajú - obrat na maďarskom trhu je navyšovaný väčšou mierou zdanenia a teda vyššími spotrebiteľskými cenami. Takže v počte kusov predaných kníh na obyvateľa by vyzerali čísla opäť trochu inak.

Maďarsko je vôbec v súčasnosti v literatúre lídrom stredoeurópskeho priestoru. Má do desať (v Budmericiach sa hovorilo o "siedmich statočných") svetových spisovateľov, teda takých, ktorí sa dobre predávajú v celom rade krajín. Pre porovnanie, česká literatúra v ostatných rokoch uvoľnila pozície a za spisovateľov tohto rangu možno považovať prakticky iba Ivana Klímu a Milana Kunderu. Slovensko takého spisovateľa nemá a zrejme dosiaľ nikdy nemalo. Kandidáti by pritom existovali, ale to je rozhodne aj otázka propagácie národnej literatúry v zahraničí. V tomto smere existujú v stredoeurópskych krajinách obrovské rezervy.

Ešte než sa účastníci fóra začali v Budmericiach zamýšľať nad tým, čo s týmto neradostným stavom, absolvovali v Bratislave kultúrnu časť programu. Slávnostne venovali svoju tvorbu Celosvetovej PEN knižnici, ktorá pôsobí ako súčasť Ústrednej knižnice Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, a predovšetkým sa zúčastnili na autorských čítaniach. Pre zaujímavosť, za ČR vystúpili Alex Koenigsmark, Pavel Verner a Iva Pekárková. Potom sa už v tichu budmerického zámku konala pracovná časť fóra. Okrem hostiteľského slovenského PEN centra na čele s hlavným organizátorom fóra Gustávom Murínom bola najväčšou česká delegácia, vedená podpredsedom PEN centra Pavlom Vernerom. Maďarských spisovateľov viedol predseda PEN centra Zoltán Sumonyi-Papp, rakúskach predseda Wolfgang Greisenegger. Delegáciu poľského PEN centra viedol tajomník, filozof a lingvista Krzysztof Dorosz.

Názory boli rôzne. Na čom sa však všetci zhodli, to je potreba väčšej štátnej podpory, ale aj podpory zo strany Európskej únie. O optimálnej podobe dotačného systému sa dlho diskutovalo. Zaujímavý, ale menšinový názor prezentoval riaditeľ pražského vydavateľstva Academia Alexander Tomský. Podľa neho treba udeľovať radšej vysokú štátnu cenu, napríklad milión korún, než veľa drobných dotácií. Rešpektovaná cena, o ktorej sa dlho diskutuje, pozdvihne podľa Tomského celý knižný trh. Je to známy britský model, otázkou však zostáva, či je to model aplikovateľný aj v malých a ešte názorovo rozdelených krajinách. Navyše to nerieši problém podpory mladých autorov, poézie či autorov akokoľvek menšinových.

Spisovatelia sa zhodli na memorande, adresovanom predsedovi Európskej komisie Romanovi Prodimu. Vyjadrili v ňom okrem iného aj nespokojnosť s tým, že o kultúre sa v procese integrácie do Európskej únie prakticky nehovorí. A predovšetkým presvedčenie, že základnou hodnotou Európy je jej kultúrna rozmanitosť a tú treba podporovať aktívnymi krokmi. Upozornili, že spisovateľské obce v strednej Európe považujú stredoeurópsku spoluprácu za prioritu, a požiadali o podporu tejto kooperácie.

Hlavným konkrétnym výsledkom bol vstup všetkých PEN centier do projektu Slovensko-českého klubu "Stredoeurópania v strednej Európe". Jeho cieľom je prezentovať prostredníctvom literatúry strednú Európu ako priestor, kde sa navzájom prelínajú a obohacujú kultúry jednotlivých národov. Ukázať, že Stredoeurópanom (a možno typickým) bol aj po nemecky píšúci židvoský spisovateľ žijúci v Prahe Franz Kafka. Že ním je maďarský intelektuál žijúci na Slovensku i slovenský spisovateľ žijúci v Prahe. Štvorročný projekt zahŕňa každoročné usporiadanie tematickej spisovateľskej konferencie, ďalej zorganizovanie seminárov a autorských čítaní v zúčastnených krajinách, uskutočnenie spisovateľských výmen a publikovanie kníh. A na jednom z prvých miest tiež vytvorenie stredoeurópskeho literárneho portálu, kde by sa v origináli i v angličtine prezentovali diela popredných autorov tej-ktorej národnej literatúry, diela patriace do kontextu vzájomnej kultúrnej interakcie, napríklad do slovensko-maďarskej či česko-slovenskej. V neposlednom rade sa na návrh Wolfganga Greiseneggera vypracuje napríklad štúdia o konštrukcii a deštrukcii pojmu cudzinec v jednotlivých národných kultúrach a jazykoch. V prvom roku sa do projektu zapojí pätica krajín, zúčastnených na Visegrádskom literárnom fóre, potom by sa mali postupne pripojiť Nemecko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko a Juhoslávia. Na financovaní by sa podľa predstáv organizátorov mali okrem usporiadateľov podieľať Európska únia, Medzinárodný visegrádsky fond a národné zdroje.

Stredná Európa je výnimočný fenomén a jej jadro, visegrádsky priestor, práve vstupuje do Európskej únie. Často sa hovorí o tom, že intugrujúce sa krajiny na tomto kroku nesmú prerobiť, a to ani krátkodobo. Spisovatelia sa začali starať, aby na tom neprerobili ani literatúry, aby nové trhové pomery napokon nedeštruovali to, čo sa síce buduje stáročia, ale navždy zostáva krehké.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah