SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MUSÍTE VYRÁBAŤ VÍNA, KTORÉ SLOVÁKOM CHUTIA

S Georgesom Dutruc-Rossetom

Generálneho riaditeľa medzinárodného úradu pre vinič a víno Georgea Dutruc-Rosseta považujú vo svete vína za schopného diplomata a politika. Najväčšej medzinárodnej organizácii vinohradníkov a vinárov šéfuje sedem rokov.

Slovensko a Maďarsko sa sporia o označovanie vín z tokajskej vinohradníckej oblasti. Pobudli ste v jednej aj druhej časti Tokaja, poznáte stanoviská oboch krajín. Ako spor riešiť?

- Spor má viac rovín. Samotné vymedzenie plochy oblasti, o ktorú sa krajiny dohadujú, napokon schváli Európska únia. Ak nedôjde k dohode, musí Slovensko žiadať arbitráž. Spor o to, čo má byť napísané na etikete, sa dá riešiť jednoducho: označiť pôvod vína, teda či ide o slovenské alebo maďarské tokajské. Spotrebiteľ si už potom vyberie, ktoré bude piť.

Navrhujete kompromis. Ani po vlaňajšom Kodanskom summite únie sa však veci príliš nepohli z miesta.

- Napriek všetkej zložitosti som presvedčený, že vstup do únie musí viesť ku kompromisu. Svet pozná tokajské vína ako najluxusnejšie výrobky. Treba sa vyhnúť tomu, aby v niektorej z krajín poklesla kvalita tokajského ako takého. K tomu môže prispieť aj dohoda, aby si obe strany navzájom kontrolovali, ako sa dodržiavajú zákonom stanovené kvalitatívne znaky vína.

Riešili ste v Európe podobný vinársky spor?

- Nepamätám sa na niečo také.

A čo napríklad Alsasko? Aké sú to vína: viac francúzske alebo nemecké?

- Sú to vína z francúzskych odrôd hrozna.

Alsasko je však oblasť, kde žijú nielen Francúzi, ale aj Nemci.

- Iste, to však nič nemení na fakte, že sú to vína z francúzskych odrôd. Okrem toho Nemecko spotrebuje viac vína, ako dorobí. Preto Nemci prichádzajú nakupovať víno do Alsaska.

Takže aké je to víno?

- Určite je to víno francúzskej národnosti, ktoré vyrábajú Alsasania.

Na Slovensku hovoríme, že je len jedna tokajská oblasť, hoci leží v dvoch krajinách.

- Máte rizling rýnsky, ktorý vyrobili v Alsasku a druhý zasa v Nemecku. O každom sa vie, odkiaľ pochádza. Preto navrhujem, aby bol jeden tokaj, ale s označením, že ho vyrobili buď v Maďarsku, alebo na Slovensku.

Slovenskí vinári sa netaja tým, že Budapešť naťahuje v rokovaniach čas. Čo sa s tým dá robiť?

- Doteraz sa rozhovory viedli na úrovni Slovenska a Maďarska, teraz pribudne tretí partner: Európska únia. Je v záujme slovenského tokajského vína, aby malo odlíšenie, poznám ho a chutilo mi.

A čo ostatné slovenské vína? Ako sa zmenili za posledné roky?

- Prichádzam k vám pravidelne posledných sedem rokov a môžem skonštatovať výrazné zlepšenie kvality slovenských vín. Obrovský posun nastal aj v predstavovaní slovenských vín verejnosti. Niektoré vína už možno označiť za umelecké výrobky. Nie je to ten základný výrobok, ktorý som poznal pred rokmi, ale riadne vypracované víno.

Hovorí z vás diplomat, ktorý nechce hostiteľom nič vyčítať. Naši vinári však budú onedlho čeliť najsilnejšej európskej konkurencii. Aké sú ich šance?

- Na Slovensku sa vypije viac vína, ako sa ho vyrobí, o tom všetci obchodníci s vínom vedia, preto ich váš trh priťahuje, Francúzi, Španieli, Taliani aj Portugalci sa budú usilovať získať podiely na slovenskom trhu. Prídu sem zdatní predajcovia, ktorí rýchle zistia, o aké vína má slovenský spotrebiteľ najväčší záujem. Nájdu vína so správnym pomerom medzi cenou a kvalitou a tie ponúknu. Spotrebiteľ bude porovnávať a vyberať si.

Môže sa stať, že zanevrieme na domáce vína? Nielen svet, ale aj vinárske Slovensko sa zaľúbilo do značiek Chardonnay, Cabernet Sauvignon či Merlot.

- Piť Chardonnay je móda, ktorá sa bude meniť a vyvíjať ako všetky módy. Podstata je inde. Pre slovenských výrobcov je kľúčové zachovať si vnútorný trh. Je to najväčšia výzva, pred ktorú ich postavil vstup do únie. Musia vyrábať vína, ktoré Slovákom chutia. Je to jediný spôsob, ako odolávať dovozom, ktoré prídu.

Majú na to naše vína?

- Prvý raz som pil na Slovensku biele vína, ktoré boli dosť kyslé, trpké, ba až tvrdé. Odvtedy sa dosť zjemnili. Červené vína zasa boli veľmi prírodné, až drsné. Súčasné slovenské vína sú okrúhlejšie. Keď ma prvý raz ponúkli modrým portugalom, bol veľmi tvrdý, ale teraz som pil vynikajúci. Je to však moja chuť. Rozhoduje vždy chuť spotrebitaľa, ktorý ochutnáva. Každý je iná osobnosť. Preto je dôležitá rôznorodosť chutí vína a slovenské ich ponúkajú. Vína, ktoré chutia v jednej krajine, nechutia v inej.

Prečo sú Francúzi takí hrdí na svoje vína? Prečo ignorujú švajčiarske či talianske?

- Takto sa nesprávajú len Francúzi, ale aj Španieli, Taliani. Spotrebitelia v týchto krajinách zostávajú verní národným vínam a podiel spotreby zahraničných vín zostáva obmedzený, hoci sa mierne zvyšuje. Súvisí to s predajom vín v hypermarketoch.

JOZEF SEDLÁK


Zpět na obsah