SLOVENSKÉ DOTYKY
 

10 ROKOV ČESKEJ UNIVERZITNEJ SLOVAKISTIKY

Konferencia k výročiu

Česká univerzitná slovakistika sa zrodila v roku 1994. Na pôde Univerzity Karlovej v Prahe, o tri roky neskôr aj v Brne, na Masarykovej univerzite. "K paradoxom nášho česko-slovenského spolužitia v jednom štáte patrilo, že sme takéto štúdium nepotrebovali oficializovať," povedal na úvod konferencie, ktorá sa pri tejto príležitosti konala 26. októbra v Slovenskom inštitúte v Prahe, Rudolf Chmel. Muž, v dvojjedinej úlohe zakladateľa, prvého šéfa a stále pedagóga Kabinetu slovakistiky a súčasne slovenského ministra kultúry. A teda aj v dvojjedinej role hostiteľa i hosťa. Význam udalosti podčiarkol už menoslov osobností, ktoré vystúpili s úvodným slovom.

Po ministrovi Rudolfovi Chmelovi hovoril predseda českého Senátu a podľa vlastných slov aj "tajný slovakista" Petr Pithart. Svoje presvedčenie o dôležitosti tohto odboru vysvetlil aj skúsenosťou z čias delenia federácie: "Bol som na začiatku deväťdesiatych rokov svedkom katastrofálnej neznalosti českých politikov o Slovensku." Rektor Univerzity Karlovej, trnavský rodák Ivan Wilhelm riešil dilemu, či má ako Slovák na slovakistických oslavách hovoriť po slovensky, či ako rektor českej univerzity po česky. Napokon hovoril najprv osobne v materčine, potom oficiálne po česky. Chýbať nemohol dekan Filozofickej fakulty UK v Prahe Jaroslav Vacek, ktorý k dileme Ivana Wilhelma dodal úvahu o tom, koľkí z najvýznamnejších rektorov Karlovej univerzity pochádzali zo Slovenska. Zároveň nezabudol svoju alma mater pochváliť, že sa na nej vyučujú jazyky všetkých krajín Európskej únie a teda i slovenčina. Ďalším - tentoraz naozaj mladým - mužom v dvojjedinej úlohe bol Michal Lukeš, absolvent pražskej slovakistiky s poradovým číslom 2 a dnes generálny riaditeľ Národného múzea v Prahe. Blok "zdravíc", ktoré neboli ani trochu formálne či nebodaj nudné, uzavrel veľvyslanec Slovenskej republiky v Prahe Ladislav Ballek. Ani on nemal iba jedinú úlohu, veď ako jeden z navýznamnejších slovenských prozaikov je na pražskej slovakistike aj "učivom". Jeho vystúpenie predznamenal už jeho dlhoročný priateľ Rudolf Chmel, s ktorým kedysi pôsobili spoločne v Prahe ako fukcionári zväzu spisovateľov - súčasný minister kultúry si totiž spomenul na historku, ako stretol súčasného veľvyslanca (pravda vtedy boli obaja najmä ľuďmi literatúry bez štátnych funkcií) a zvestoval mu, že v Prahe sa založil kabinet slovakistiky. "To je nateraz jediné pozitívum rozdelenia Česko-Slovenska," zhodnotil vtedy Ladislav Ballek. Nuž tak.

V úvodnej časti, ale i neskôr, mimoriadne rezonovali mená dvoch osobností, ktoré sa o založenie a etablovanie pražskej slovakistiky mimoriadne zaslúžili, výročia a konferencie sa však nedočkali. Docenta Ludvíka Pateru a profesora Alexandra Sticha. Mimochodom, celá obsiahla knižnica z pozostalosti docenta Pateru, obsahujúca beletriu aj literárnovednými publikáciami, počítajúca sa na niekoľko tisíc zväzkov, má byť odteraz k dispozícii všetkým, ktorí o ňu prejavia záujem. Miesto? Sekretariát a učebne Kabinetu slovakistiky v budove Filozofickej fakulty na námestí Jana Palacha v Prahe. Či to nie je veľké gesto?

Pracovné rokovanie moderovala Mira Nábělková, súčasná vedúca Kabinetu slovakistiky Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií FF UK v Prahe, ako znie celý oficiálny názov. Pomyselnú taktovku jej odovzdala hostiteľka, riaditeľka Slovenského inštitútu Ľubica Krénová. Referáty boli rozdelené do niekoľkých tematických blokov, v ktorých sa prednášajúci venovali konštituovaniu slovakistiky ako samostatného odboru v českom univerzitnom prostredí, otázkam možnej spolupráce slovenských akademických a univerzitných pracovísk so slovakistickými univerzitnými centrami v zahraničí a porovnanie českej slovakistiky so stavom v ďalších stredoeurópskych krajinách (zastúpená bola popri pražskej a brnianskej aj budapeštianska, krakovská a viedenská slovakistika). Okrem ľudí priamo spätých s dianím okolo slovakistiky, vystúpili aj napríklad aj blízki spolupracovníci Slovenských dotykov - prekladateľ a literárny historik Emil Charous či historik a publicista Vojtech Čelko. Mimoriadne zajímavou súčasťou programu bola prezentácia výsledkov vedecko-výskumnej činnosti pedagógov a doktorandov, ktorých má pražská slovakistika naozaj požehnane.

Inou otázkou je uplatnenie sa absolventa slovakistiky, ak práve nepokračuje ako doktorant. Stojí česká spoločnosť napríklad o novinárov s profiláciou slovakistika? Lebo veď ak pominieme možnosti zamestnať sa v pražských slovenských periodikách, ktoré sú doslova i do písmena limitované, potom zostáva ešte česká tlač. Čeština a slovenčina - hoci blízke jazyky na to, aby sme ich pasívne ovládali oba - môžu sa stať kameňom úrazu pre novinára, u ktorého sa predsa len preferuje písomný prejav, a to podľa možnosti na istej výške. Uplatnenie absolventov slovakistiky ležalo na srdci i referujúcim z pracovísk v zahraničí, napríklad z Budapešti. "Trhová ekonomika nemá veľa miesta pre spoločenskovedné disciplíny, a to je proti kultúre" - zaznelo z úst Anny Divičanovej. Jej kolega doc. Jozef Štefánik sa zasa zaoberal pohnútkami, ktoré vedú študentov z južných okresov Slovenska k tomu, aby študovali slovakistiku v Budapešti. Z jeho príspevku vyplynulo, že ak pominieme skupinu študentov, ktorí berú diplom na univerzite ako prostriedok pre zvýšenie spoločenskej prestíže či ako doplnok k vzdelaniu v inom, hoci aj vzdialenejšom odbore, nemajú absolventi slovakistiky, chcejúci sa uplatniť práve vo vyvolenom odbore, ani v Maďarsku na ružiach ustlané.

Ďalším problémom, ktorý kabinet slovakistiky na UK v Prahe momentálne rieši, je obsadenie miesta lektora. Tento post sa obsadzuje na princípe reciprocity ministerstvami školstva. Mala by to byť osoba z materskej krajiny. No keďže na Slovensku neexistuje bohemistika, tento princíp tu nefunguje. Zamestnanci Kabinetu slovakistiky sú zamestnancami Univerzity Karlovej. Pridružuje sa problém, že sa pri osnovaní kabinetu slovakistiky v Prahe akosi predpokladalo, že situácia v prípade blízkeho jazyka je o čosi jednoduchšia, než v skutočnosti je. A keďže ona nie je, možno to chápať i tak, že je "o človeka menej". Takáto konštatácia z úst vedúcej Kabinetu slovakistiky Miry Nábělkovej oprávňuje domnievať sa, že byť asistentom, odborným asistentom, docentom či vyučujúcim s iným akademickým grádom práve na spomínanom pracovisku nemusí byť práve jednoduché. Nadhoďme hoci otázku každotýždenného cestovania z Bratislavy do Prahy a späť, ktorá by sa lektora zrejme týkala. Nie je už iba v tom samom trocha obety a služby vyvolenému odboru?

Nech tak či onak, celý priebeh konferencie bol rovnako ako hoci už zmieňované možstvo doktorandov veľkým prísľubom. A tak keď po desaťhodinovom maratóne slov, prerušenom iba nevyhnutnými prestávkami na občerstvenia tela a ducha, nasledovala slávnostná recepcia, dôvody na veselosť určite nechýbali...

VLADIMÍR SKALSKÝ, JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah