Slovenský salón

Novembrový Slovenský salón v Nostickom paláci bol venovaný knihám a literatúre. Medzi čitateľmi sme na ňom privítali najnovšiu antológiu Emila Charousa "Rozdíly sbližují. Čeští spisovatelé o Slovensku" (bližšie o knihe informujeme v literárnej prílohe tohto čísla Slovenských dotykov). Krstným otcom publikácie sa stal literárny vedec a teatrológ, dlhoročný autorov priateľ Vladimír Justl, ktorý je v knihe tiež zastúpený spomienkovým článkom "A to je vlastně celý život" z bulletinu Obce spisovateľov Dokorán z roku 1998. Vladimír Justl hovoril najmä o podiele Emila Charousa na záslužnej práci českej slovakistiky. Na záver vyslovil podnet, aby slovakistu za jeho celoživotné dielo - preložil desiatky titulov, zostavil rad tematických antológií, napísal množstvo článkov a štúdií o slovenskej literatúre - navrhli slovenské organizácie pôsobiace v Česku na štátne vyznamenanie.

Odcitovať by možno stálo za to záverečné slová Emila Charousa, ktorými zhrnul dôvody, prečo sa rozhodol takúto antológiu zostaviť: "Od svojich redaktorských rokov milujem antológie schopné objavovať, čo je zabudnuté, a pripomínať, čo ušlo našej pozornosti. Tri desiatky vybraných autorských mien ukazujú in concreto premeny vývoja myšlienok, foriem, ovzduší i dobových nálad. Za to si zaslúžia výkladový medailón i portrét. Ambíciou môjho úvodu bolo spojiť nadhľad s kontinuitou a doviesť komentár na prah dneška. Pokúste sa začítať." K tejto výzve sa nedá nepripojiť...

Druhá kniha, ktorú sme sa snažili čitateľom priblížiť, bol najnovší preklad básní ruského básnického barda Sergeja Jesenina z pera slovenského básnického barda Ľubomíra Feldeka. Veľmi pekne urobená knižka z produkcie nakladateľstva Columbus nesie názov "Neodovzdaná lýra". Žiaľ, museli sme ju prezentovať bez účasti prekladateľa, ktorý bol v tom čase pracovne v Nemecku a hoci mal na prezentáciu svojej knihy prísť, nepodarilo sa mu to. Isteže by rozprávanie o mnohými milovanom ruskom básnikovi bolo z úst Ľubomíra Feldeka ešte pútavejšie a ešte korenenejšie - napokon vypočuli sme si ho z veľkej časti, keď sme u nás túto prezentáciu pripravovali - ale nič sa nedalo robiť. I básne by z úst básnika zneli akosi povolanejšie... Napriek tomu sa nám, myslím, podarilo aspoň trochu predstaviť tohto ruského bohéma a vetroplacha s citlivou dušou, milujúcou ruskú dedinu a s ňou i všetku prírodu. Človeka, ktorý dokázal prehýriť množstvo dní svojho života, ale tiež musel zápasiť s ťažkými depresiami. Človeka, ktorému osud nadelil do vienka výrazný básnický talent, a ktorý odišiel z tohto sveta násilnou smrťou vo svojich tridsiatich rokoch. Oficiálna verzia hovorila o samovražde a všetci milovníci Jeseninových veršov jej dlhý čas dojato verili. V posledných rokoch sa však objavili nové skutočnosti i nové verzie jeho smrti a ukazuje sa, že išlo najskôr o vraždu, i keď s najväčšou pravdepodobnosťou nechcenú. Aj o tomto všetkom sa čitateľ môže dozvedieť v zasvätenom doslove Ľubomíra Feldeka. Jeseninove verše nám v novembrový podvečer spríjemnili profesor Oleg Samodurov hrou na typický ruský nástroj - balalajku - a rusista Jirka Klapka, ktorý zaspieval niekoľko zhudobnených Jeseninových veršov práve v preklade Ľubomíra Feldeka.

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah