Uvítali sme preto znovootvorenie rekonštruovaného Dejvického divadla v Prahe 6, ktoré má povesť významného kultúrneho stánku, kde sa v posledných rokoch rodili veľmi zaujímavé divadelné projekty, a počas víkendu na prelome novembra a decembra sme tu usporiadali pre začiatok len trojdňový minifestival. Chceli sme tak otestovať svojím spôsobom záujem o kultúru najbližšieho susedného štátu v spomínanej pražskej časti. A aj keď už i v týchto týždňoch zima vycerila svoje ostré zúbky, ukázalo sa, že záujem vskutku existuje a ľudia neváhajú zájsť do divadla i v treskutom mraze. Náš pokus teda možno označiť za úspešný.

Vo foyer divadla bola v rámci festivalu niekoľko týždňov umiestnená fotografická výstava významného českého kameramana a fotografa Juraja Šajmoviča, nositeľa Českého leva z roku 1986 za film Golet v údolí. Autor pre túto príležitosť vybral najmä staršie snímky, odhaľujúce poéziu i všednú realitu takých kútov Slovenska, ktoré už dnes vari ani nikde nenájdeme. Otvorenia výstavy, ako i nasledujúceho predstavenia ČeskoSlovenskej scény, s už jej tradičným programom "Znesiteľná ľahkosť pitia", sa zúčastnil aj veľvyslanec SR v Prahe Ladislav Ballek. Žiaľ, avizovaný slovenský minister kultúry Milan Kňažko, ktorý mal na tomto predstavení tiež vystúpiť, sa kvôli pracovným povinnostiam nemohol zúčastniť. Ale, trúfame si povedať, že Ladislav Ballek, ktorý ho na pódiu ochotne zastúpil, bol plnohodnotnou náhradou. Okrem toho si diváci vypučuli ako vždy šťavnaté rozprávania spisovateľa Ľubomíra Feldeka a šansóny v podaní jeho dcéry Katky. Nuž a samozrejme, ako vždy v tejto komornej revue Petra Serge Butka a salónneho orchestra Čiernych labutí Jiřího Kadeřábka, popíjala sa slovenská demänovka. A keďže v divadle nie je to pravé komorné prostredie kaviarne, fľašky jednoducho kolovali hľadiskom pod prísnou kontrolou organizátorov, ktorí bdeli nad tým, aby si každý naozaj "uhol" a nikto sa vari neulieval.

Nemenší úspech mali i piesne Vladimíra Vysockého, Bulata Okudžavu a ďalších ruských bardov, ktoré na druhý deň v programe "Tam na kočárový" v českom a slovenskom preklade zaspievala slovenská šansonierka Zuzana Talpová a český pesničkár Milan Dvořák. Žiaľ, menšiu návštevnosť zaznamenalo detské predstavenie bábkového divadla Lampion z Kladna, ktoré uviedlo hru "Z knihy rozprávok" na motívy básní Milana Rúfusa v réžii Karla Brožka. Vec, samozrejme, nie je v predstavení, ktoré sme videli a recenzovali aj v našom časopise a je vskutku výborné, ale v probléme, ktorý sme už mnoho raz pomenovali. Je ním postupná a už dnes zjavná strata česko-slovenskej dvojjazyčnosti a to najmä u menších detí. Keď sa pracovníci Dejvického divadla pokúšali predstavenie propagovať v školách šiesteho pražského obvodu, dostalo sa im poväčšinou rozpačité vysvetlenie, že keď je hra v slovenčine, tak o ňu nemajú záujem - deti by tomu nerozumeli. Nuž, čo k tomu dodať...?!

O to väčším úspechom sa môže pochváliť predstavenie divadla Publikum z Bratislavy "Na koho to slovo padne". Absurdná komédia maďarského autora Gábora Geörgeya v réžii Petra Mankoveckého vskutku veľmi vtipným spôsobom odhaľuje, ako sa dokáže v najrôznejších ľudských archetypoch, pokiaľ držia v ruke revolver ako symbol moci nad ostatnými, zobudiť tá najhoršia totalita. Kvintet mladých slovenských hercov bol vynikajúci nielen umeleckým výkonom, ale i perfektne typovo vybraný. Takže záver tohto netradičného festivalu bol vďaka nim sprevádzaný nadšeným aplausom. To by, dúfajme, mohol byť i ten najlepší podnet do druho ročníku.