SLOVENSKÉ DOTYKY
 

NAĎA A KAMILA ALIAS DANIELA A GABRIELA

Slovenky v Nemocnici

Len celkom nedávno sa skončila premiéra ostro sledovaného seriálu "Nemocnice na kraji města po dvaceti letech". Ojedinelý, pre niekoho kontroverzný projekt priniesol výnimočnú šancu aj dvom slovenským herečkám. V úlohe doktorky Nade Šulcovej sa predstavila Daniela Šinkorová, sestričku Kamilu si zahrala Gabriela Csinová...

Daniela Šinkorová

Bolo pre vás prekvapujúce, keď vás oslovili producenti seriálu Nemocnica na okraji mesta po 20 rokoch?

- (Smiech.) Ako sa smejem teraz, smiala som sa aj vtedy, keď mi zavolali. Mala som pocit, akoby na mňa spadla bomba. Ozvali sa z produkcie, že režisér Hynek Bočan v televíznom archíve uvidel moju fotku a vybral si ma ako typ na Naďu Šulcovú, hoci vie, že som len muzikálová herečka. Paradoxne mi telefonovali, keď som sedela v tej istej reštaurácii, v akej ma presne rok predtým zastihli, aby mi oznámili, že som nominovaná na Tháliu.

Ako prebiehal konkurz?

- Konkurz trval hodinu a pol - len s pánom Abrhámom. Hneď to boli scény tesne po milovaní a strašná hádka, keď mu nadávam. Režisér Bočan i Josef Abrhám mi však veľmi pomohli, všetko prebiehalo v pohodovej atmosfére.

Sledovali ste predtým staršie časti Nemocnice?

- Pamätám sa, že som ako šesťročná, keď mal seriál premiéru, robila doma až hysterické scény, lebo o ôsmej večer som už musela ísť spať a rodičia ma nechceli pustiť k televízoru. Tak som si vymýšľala, ako ma bolí brucho, že nemôžem spať pre strašné sny. Neskôr som obdivovala doktora Štrosmajera a Ladislava Chudíka, ktorého milujem aj ako človeka, pretože mi veľmi pripomína môjho nebohého otca. Na primára Blažeja som zas vždy bola naštvaná, popudzovalo ma, aký bol sukničkár. Ako chlap sa mi však páčil.

Chceli ste byť niekedy sama lekárkou?

- Myslím, že nie. Pre mňa je to obrovská zodpovednosť a navyše som veľmi citlivá, príliš sa ma dotýka utrpenie iných ľudí. Neviem, či by som to citovo zvládla a nestratila nadhľad, ktorý doktori musia mať. Navyše, môj kamarát z detstva je jeden z najlepších neurochirurgov na Slovensku a viem, čo všetko musel obetovať, aby sa ním stal. A hovorí, že ešte stále nie je ako lekár hotový.

V seriáli vystupujete ako zvodkyňa staršieho muža. Vyskúšali ste to už aj v reáli?

- Jasné, prežila som toho už dosť. Mala som obdobie, keď som sa veľmi zaľúbila, chcela sa vydať a mať deti, no chlapec ma sklamal. Tak som si vyskúšala nezáväzné obdobie v Prahe, vyše roka, kde som chodila aj so starším pánom. Ľudí však nehodnotím podľa veku.

Aké teda máte základné kritériá pri výbere mužov?

- Musí to byť niekto, koho si vážim za to, čo dokáže. Mal by ma vedieť rozosmiať, ochrániť a byť vo všetkom lepší ako ja.

Divákov zaujala vaša prudká hádka s Josefom Abrhámom. Ako sa vám ho podarilo tak rozzúriť?

- Asi pol roka predtým sa mi podobná príhoda stala v osobnom živote. Stačilo mi len spomenúť si na toho človeka a už zo mňa sršali emócie, až ma to samu prekvapilo. Túto scénu sme aj preto nakrútili na prvýkrát.

Spoznávajú vás ľudia na ulici?

Nie, lebo hneď po dokončení Nemocnice som si dala operovať zranený nos a režisér navyše striktne vyžadoval, aby som mala hnedé a kratšie vlasy. Moja obľúbená čierna farba bola na kameru veľmi ostrá a podľa neho by som už na pohľad mala zlý charakter.

Ste aj v skutočnosti taká sebavedomá ako doktorka Šulcová?

- Myslím si, že nie. Som drzá podobne ako ona, viem obhajovať určité myšlienky, ale skôr za ostatných ľudí. Sama za seba málokedy tak bojujem ako Naďa, to jej fakt závidím.

Ste vychytenou muzikálovou herečkou. Existuje nejaká úloha, po ktorej ešte túžite?

- Mojou vysnívanou je úloha Miss Saigon, ktorú však musí hrať rodená Vietnamka. No to by pre mňa znamenalo ďalšiu plastickú operáciu, aby som mala šikmé oči. (Smiech.)

Gabriela Csinová

Mali ste strach z nakrúcania?

- Samozrejme, veď okolo mňa boli samí skúsení herci. Ale pre každého je to veľká výzva. Navyše, nikdy predtým som pred kamerou nestála, ten prvý krok je naozaj veľmi ťažký.

V Nemocnici máte pár posteľových scén. Aké to bolo postaviť sa nahá pred kameru?

- Strašne som sa bála, ale musela som tým prejsť. Viem, že režisér Bočan bol už zo mňa asi zúfalý, lebo som mala trému, ale napokon som to aj vďaka trpezlivosti všetkých zvládla. Mám túto skúsenosť za sebou, už viem, čo to prináša a aké to je.

Bola vám postava Kamily blízka, alebo naopak, nepochopiteľná?

- Kamila mi je vlastne dosť blízka, nemám k nej žiadne výhrady, iba som nevedela, že ježkovia sa dajú jesť, ako to bolo v jednej replike v texte. (Smiech.) Možno však predsa len niečo - Kamila otehotnie v dosť mladom veku a dieťa si necháva, pretože svojho Matěja veľmi miluje. V mojom prípade by som si nevedela predstaviť mať rodinu tak skoro, ale herecká postava je herecká postava. Páči sa mi, že môžeme hrať kohokoľvek a čokoľvek nezávisle od toho, že my by sme sa možno správali inak.

Chceli ste byť niekedy lekárkou alebo zdravotnou sestrou?

- Ako deti sme chodili s bratom na rôzne alergologické vyšetrenia a podvedome som sa doma na čosi také hrávala. Pamätám sa, že na karnevale v škôlke som dokonca už bola lekárkou. Preto bolo pre mňa príjemným prekvapením, keď ma producenti seriálu oslovili. Akoby som sa zrazu vrátila do detstva.

Brat Karol drží v seriáli nad vami ochrannú ruku. Je to tak aj v reálnom živote?

- Áno, práve teraz sme sa dohadovali, kto pôjde akým spôsobom z Prahy. Hovoril, že má o mňa strach, aby sa mi cestou späť niečo nestalo. Je fajn pocit, že to takto funguje, že niekto je pri mne.

Váš brat, tiež herec a spevák, žije v pražskej Uhříněvsi. Uvažujete aj vy o presídlení do Českej republiky?

- Uvidíme podľa príležitostí. Keď nič nepríde, možno pôjdem aj ďalej do sveta...

Mamou Matěja je famózna Iva Janžurová. Chceli by ste ju za svokru?

- Veľmi. Neviem si predstaviť nič lepšie, lebo pani Janžurová je úžasná ako žena, ale aj herečka. Mám ju veľmi rada.

Kto vás v živote najviac inšpiroval?

- Myslím si, že mama. Stále je mojím vzorom a dúfam, že to tak navždy zostane. Ale sú to aj rôzni režiséri či herečky, ktoré veľmi obdivujem, napríklad Meryl Streep či Michelle Pfeiffer.

ADRIÁN POTANČOK


Zpět na obsah