SLOVENSKÉ DOTYKY
 

AKO SA STAŤ SLOVÁKOM

Cudzinci na Slovensku a občianstvo

Pre niekoho skutočnosť, že sa narodil na tomto fliačiku zeme uprostred Európy znamená prvý vážny hendikep. Pre iného žiť tu je životný cieľ. Už dávno neplatí, že to musí byť zúfalec z krajín tretieho sveta či kriminálny živel, ktorý prichádza na Slovensko preto, aby zbohatol na nelegálnej činnosti.

Černoch, Indián aj Eskimák

Niežeby sa zamestnanci odboru štátneho občianstva a matrík na ministerstve vnútra v minulosti sťažovali na nedostatok práce, ale v poslednom čase ich stoly zasypala doslova lavína žiadostí. Ako to už chodí, objavila sa dezinformácia, ktorá sa rýchlo rozšírila v komunitách cudzincov žijúcich na Slovensku. Občianstvo sa vraj bude dať vybaviť už len do nášho vstupu do Európskej únie.

"Vznikla panika, a tak žiadosti podávajú aj tí, ktorí pre získanie občianstva nespĺňajú ani základné podmienky," hovorí riaditeľ odboru Mgr. Ľubomír Jančo. Len na ilustráciu - úrad zamieta hádam polovicu žiadostí cudzincov z Číny. Okrem Číňanov majú o získanie slovenského pasu najväčší záujem Vietnamci, Rumuni, Juhoslovania a Ukrajinci. Stále však vedú občania Českej republiky, čo je vzhľadom na našu spoločnú minulosť pochopiteľné. Do začiatku októbra tohto roku získalo slovenské občianstvo 442 Čechov. "Ale pomaly už nejestvuje krajina, z ktorej by sme tu niekoho nemali," hovorí Ľubomír Jančo. V tomto roku sa Slovákmi stali napríklad aj obyvatelia Bolívie, Brazílie, Filipín, Ghany či Kazachstanu. Perličkou je Indián z Peru či kanadský Eskimák, ktorý prišiel na Slovensko učiť angličtinu a popritom sa stihol oženiť. A čo sa týka spomínanej dezinformácie, je zbytočná. Po našom vstupe do EÚ zostáva systém udeľovania občianstva nezmenený.

Zdĺhavý proces

Na udeľovanie občianstva nejestvujú kvóty. Podstatné je, aby sa sem nedostali cudzinci, ktorí by zneužívali sociálny systém či páchali trestnú činnosť. Preto súhlasnému stanovisku predchádza prísna úradná lustrácia. Ak sa chce niekto stať občanom SR, musí spĺňať tri základné podmienky: nepretržitý päťročný pobyt na území, čiastočnú znalosť slovenčiny a bezúhonnosť. Za požadované obdobie nesmie byť trestaný ani podozrivý z úmyselného trestného činu. Žiadosť si cudzinec podáva na krajskom úrade v mieste bydliska. Aby sa aspoň čiastočne zabránilo možnosti zmeny identity, musí ju podať osobne. Niektorí cudzinci sú pre nás vizuálne ťažko rozoznateľní a ani možnosť, že sa niekto preukáže dokladmi niekoho iného, sa nedá vylúčiť. Momentálne napríklad špecialisti riešia prípad Vietnamca, ktorému udelili slovenské občianstvo a dodatočne sa zistilo, že predtým žil v Českej republike pod inou identitou. Teraz skúmajú, ktorá je pravá.

Žiadosti s potrebnými dokladmi sa posielajú na ministerstvo vnútra. Tam sa už vybavujú anonymne. A dlhodobo. Doklady preverujú desiati zamestnanci odboru. Vzhľadom na to, že na stoloch majú asi 5600 žiadostí, je ich zúfalo málo. Žiadatelia čakajú pol roka, rok, aj vyše roka. Ak by sa chceli sťažovať na prieťahy, majú smolu. Na tento druh administratívy sa nevzťahuje zákon o správnom konaní a mesačné lehoty, ako na iných úradoch, tu neplatia.

Sobáše z rozumu

Po roku 1990 sa rozbehol a niekoľko rokov prekvital obchod s fiktívnymi sobášmi. Súvisel s odsunom sovietskych vojsk - nie každému sa chcelo vrátiť do Ruska. Manželstvá sa uzatvárali za vopred dohodnuté platby. Po nejakom čase, už s občianstvom vo vrecku, sa bývalý občan Ruskej federácie dal rozviesť.

Vydaj či ženba je ďalšia možnosť, ako získať občianstvo. A vlastne aj posledná. Táto možnosť má zopár výhod: žiadateľ nemusí na Slovensku stráviť päť rokov a ani ovládať jazyk, počíta sa s tým, že si ho pri komunikácii s rodinou a okolím osvojí. Podozrenie z fiktívnych manželstiev sa nedá vylúčiť ani dnes a podozrivými zostávajú - už tradične - predovšetkým občania Ruska a Ukrajiny. Žiadosti tohto typu prichádzajú aj od občanov Vietnamu a Číny, lenže s istým rozdielom - sobáše uzatvárajú takmer výlučne medzi sebou. V prípade ázijských prisťahovalcov ide o uzavreté skupiny, ktoré medzi seba Slovákov obvykle nevpustia. Prípad fiktívneho manželstva za posledné dva roky nie je na ministerstve vnútra známy, čo však neznamená, že sa nestal. "Je to veľmi ťažké sledovať," hovorí Ľubomír Jančo. "V tomto prípade podozrenie nestačí a my sa musíme obrátiť na políciu."

Daňové úniky, mafie aj drogy

Je to síce nespravodlivé, ale je to tak - príslušníci niektorých národov sa môžu za zlú povesť poďakovať krajanom, ktorí majú v popise práce trestnú činnosť. Pobyt mnohých obyvateľov Vietnamu, a v posledných rokoch predovšetkým Číny, na našom území je spojený s ekonomickou kriminalitou. Rusom, Ukrajincom a ľuďom z bývalej Juhoslávie nerobia dobrú reklamu spoluobčania zapletení do mafií a z posledných poznatkov Národnej protidrogovej jednotky vyplýva, že veľkú časť trhu s narkotikami ovládajú členovia kosovsko-albánskych gangov. Ak má pracovník odboru štátneho občianstva hoci len malé podozrenie, obracia sa na cudzineckú políciu, ktorá eviduje všetky priestupky a prekročenia zákona. Ministerstvo vnútra komunikuje s kriminálnou políciou, súdmi a prokuratúrou, protidrogovou jednotkou, SIS aj s Interpolom, v prípade utečencov s migračným úradom.

"Len čo nám avizujú, že cudziniec má nejaké problémy, jeho žiadosť sa zamieta," hovorí Ľubomír Jančo, pričom aj podozrenie z kriminálneho činu je dôvodom na neudelenie občianstva. Aby sa minimalizovala prítomnosť ľudí s kriminálnou minulosťou, žiadatelia, ktorí na území nepobudli požadovaných päť rokov, musia svoju bezúhonnosť dokázať čistým trestným registrom z krajiny pôvodu. No Ľ. Jančo pripúšťa, že možnosť prieniku kriminálnika sa nedá na sto percent vylúčiť. Na ilustráciu, podľa najnovších informácií žije na území Slovenska 4000 Číňanov legálne, z toho asi 800 má slovenské občianstvo. Ďalších 4000 tu však žije načierno.

Nová situácia, nové opatrenia

Podľa vyššie uvedeného možno predpokladať, že kriminalita je spojená predovšetkým s ľuďmi, ktorí sú na Slovensku ilegálne. A rozhodne to nie sú iba Číňania. Predstava, že by sa Interpolom hľadaný Ukrajinec uchádzal o povolenie na pobyt, akosi nesedí. Hoci za posledné obdobie cudzinecká polícia nenatrafila na prípad falšovania dokladov, je jasné, že pri dnešných technických vymoženostiach nie je zložité zadovážiť si ich. Holandská skupina expertov na ochranu verejných listín a dokladov, ktorá bola nedávno na Slovensku, neprišla náhodou. Okrem iného predstavila nový fenomén rozmáhajúci sa v krajinách západnej Európy - kradnutie dokladov na základe fyzickej podobnosti zákazníka.

Situácia podlieha aj politickým udalostiam. Slovensko vytvorilo sprísnený vízový režim pre príslušníkov krajín rizikových z hľadiska hrozby teroristických útokov. Odbor štátneho občianstva nedávno zamietol žiadosť občana z arabského sveta napriek tomu, že sa tu stihol oženiť. "Máme poznatky, že po vpáde do Iraku rozširoval teroristické myšlienky nielen proti USA, ale aj proti našej krajine," hovorí Ľ. Jančo.

Vzdelanie sa vyplatí

Populačný prírastok na Slovensku stagnuje. Aj nás čaká prognóza západnej Európy o postupnom starnutí a vymieraní obyvateľstva. V tomto ohľade je prisťahovalectvo pozitívny jav. Pravda, za predpokladu, že cudzinec sa pre spoločnosť nestáva parazitom. V mnohých krajinách dnes existují programy zjednodušujúce udeľovanie pracovných povolení. Ako sme sa dozvedeli od Ľubomíra Janča, nie je žiadnym tajomstvom, že aj u nás majú vysokoškolsky vzdelaní cudzinci väčšiu šancu na získanie občianstva. Zostávajú tu absolventi lekárskych fakúlt z arabských krajín nahrádzajúci špecialistov, ktorých zlákajú lepšie podmienky na Západe či v USA. Skrátka, ide o štátny záujem.

Po získaní občianstva čaká každého krížová cesta po úradoch, ktorá sa môže pretiahnuť na ďalšie mesiace. Za udelenie slovenského občianstva si štát účtuje jednotný poplatok 20 000 korún. Funguje to aj opačne. Každý, kto sa chce nálepky Slovák zbaviť, platí tiež. Občan so základným vzdelaním 20tisíc, stredoškolák 25tisíc a vysokoškolák 35tisíc. Ako protihodnotu za poskytnuté vzdelanie. Tento diskriminačný poplatok, kritizovaný EÚ, sa mal od januára zmeniť na jednotný.

(zah)


Zpět na obsah