SLOVENSKÉ DOTYKY
 

VÁŽNY ROZHOVOR S KOMIKOM

Uvedenie českého prekladu

Väčšina knižných nakladateľstiev sa snaží vydať svoje "trháky" v predvianočnom období, kedy je prirodzený záujem čitateľov znásobený ešte darčekovou horúčkou. Na odbyt už dlhodobo idú knižné tituly približujúce známe osobnosti, ich život, myšlienky, zážitky alebo kulinárske schopnosti. Tento trend rešpektovalo i pražské Nakladateľstvo XYZ a začiatkom decembra vydalo český preklad knihy rozhovorov slovenského publicistu Jána Štrassera s Milanom Lasicom pod názvom "Jenže já jsem jen komik". Preklad vznikol bezprostredne po slovenskom vydaní (možno i súbežne s ním) a umožňuje českým čitateľom spoznať aktuálnu podobu a názory slovenského umelca, ktorého česká kultúra naďalej považuje i za svojho.

Obľúbenosť Milana Lasicu ako známeho herca, autora desiatok piesňových textov a publicistu je v Čechách už roky naozaj mimoriadna a - aj vďaka jeho pravidelnej prítomnosti v programe Českej televízie "Kam zmizel ten starý song" - naďalej potvrdzovaná. Bolo to vidieť i na krste knihy, ktorý sa konal 8. decembra minulého roka v Modrej sále Slovenského inštitútu v Prahe, bezprostredne po autogramiáde v známom pražskom kníhkupectve Fišer. Krstu a stretnutia s novinármi sa zúčastnili obaja protagonisti publikácie i vydavateľ, krstným otcom bol Jiří Stránský a v publiku sedeli mnohé známe osobnosti českej kultúry.

Rozhovory, uskutočnené v prvej polovici roku 2005, majú široký okruh tém - detstvo, prácu, rodinu, priateľov a pódiových partnerov, politiku, šport, vzťah k Čechám, k českým umelcom, k cudzím mestám. Plejáda Lasicových spomienok je zaplnená nielen množstvom mien známych umelcov, športovcov, politikov, ale tiež menami príbuzných, spolužiakov, priateľov, ktorí za 65 rokov jeho života utvárali jeho názory a charakter.

Ján Štrasser uviedol, že vopred starostlivo pripravený okruh tém sa počas rozhovoru často odchýlil od pôvodne zamýšľaného smeru, náhodná vedľajšia otázka otvorila iný motív a Lasicovo rozprávanie sa vydalo vlastnou cestou. Súčasne však priznal, že niektoré nadhodené témy neboli Lasicovi "po chuti", a tak sa do nich radšej nepúšťali - zámerom pýtajúceho sa nebola žiadna investigatívna či škandálna príchuť. Zrejme nie všetky uvedené mená, reálie či odkazy a narážky na slovenskú históriu a súčasnosť sú pre českého čitateľa dostatočne zrozumiteľné, stále však zostáva v texte dosť toho, čo ho dokáže zaujať.

Text knihy dopĺňajú fotografie, z ktorých väčšina zachycuje Lasicov život na divadelnom pódiu, čo nie celkom korešponduje s obsahom textu, venovaného výhradne divadelnej zložke jeho života.

(ink)


Zpět na obsah