SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ČESKÝ FUTBAL V SLOVENSKOM TALÁRI

Disciplinárna komisia a Alexander Károlyi

Asi sa ani netreba zmieňovať o tom, že kolektívna loptová hra nazývaná futbal patrila v priebehu minulého storočia k neopomenuteľným fenoménom doby. I dnes na prahu nového tisícročia sa teší stále väčšej obľube medzi obyvateľmi všetkých piatich kontinentov planéty Zem. Dlhoročný generálny manažér anglického klubu FC Liverpool bol raz povedal: "Niektorí ľudia si myslia, že futbal je spôsob života a smrti. To ja zásadne odmietam. Môžem vás uistiť, že futbal je omnoho dôležitejší." A práve toto trochu nadnesené krédo uvádza knihu "Fotbal v taláru", ktorú pred časom vydalo nakladateľstvo Radix, spol. s.r.o.

Ako už sám názov naznačuje, kniha nevypovedá o nezabudnuteľných zápasoch, nezachytáva slávne víťazstvá a zdrvujúce prehry ani nemapuje kľukaté životné cesty niektorej z najjasnejších hviezd futbalového neba. Nič také. Táto kniha vypovedá o nezabudnuteľných zápasoch, zachytáva slávne víťazstvá a zdrvujúce prehry a mapuje kľukaté životné cesty niektorých hviezd futbalového neba. Lenže tieto bitky sa neodohrávajú na zelených trávnikoch, ale vo futbalovej súdnej sieni pred porotou v pomyselnom talári.

Autor Karel Felt v úvode hovorí, že faul je len o niečo mladší než futbal sám. Hráči, tréneri, rozhodcovia, delegáti či fanúšikovia sa vždy prehrešovali a prehrešovať budú. Kniha "Fotbal v taláru" sa zaoberá prácou disciplinárnej komisie Českomoravského futbalového zväzu (ČMFS) a tými najzamotanejšími a najpozoruhodnejšími prípadmi, ktoré musela vždy citlivo a nestranne vyriešiť. Karel Felt sa v polovici deväťdesiatych rokov na podobnej publikácii už podieľal. S kolegom Ladislavom Ježkom vtedy vydali knihu pod názvom "Fotbal plný hříchů". "Fotbal v taláru" však rozhodne nie je pokračovaním tejto retrospektívy. Hoci niektoré vtedy uvedené prípady sa tu celkom pochopiteľne znovu objavujú. Ako sa z autorovho prológu dozvedáme, mala publikácia pôvodne pojednávať o osobe súčasného predsedu disciplinárnej komisie ČMFS JUDr. Alexandrovi Károlyim a o jeho nezabudnuteľnej dvadsaťštyriročnej praxi v službách "futbalovej spravodlivosti", z ktorej viac než polovicu rokov stojí v jej čele. Slovenský rodák Alexander Károlyi to však odmietol. Nestojí o žiadne pomníky, ani tie literárne. Pretože mu však záležalo na tom, aby bola verejnosť o činnosti komisie čo najlepšie informovaná, súhlasil nakoniec, že sa stane akýmsi "sprievodcom" po tejto knihe. Na konci každej kapitoly sa doktor Károlyi vyjadruje k danej problematike a pridáva svoje bohaté spomienky na jednotlivé prípady.

Z danej schémy tiež plynie časové ohraničenie, z ktorého Karel Felt pri zostavovaní publikácie vychádzal. Rozhodol sa výhradne pre obdobie, kedy Károlyi pôsobil v komisii, a teda bol pri všetkých prípadoch osobne. Toto obdobie je ale veľmi rozsiahle a zahŕňa veľké spoločenské prerody a zmeny, ktoré sa pochopiteľne dotkli aj disciplinárnej komisie a Alexandra Károlyiho.

Alexander Károlyi sa narodil roku 1953 v Podlužanoch na Slovensku. Vyštudoval v Prahe gymnázium a následne Právnickú fakultu Karlovej univerzity (o jeho životných cestách sme už v Slovenských dotykoch niekoľkokrát písali - v jednom období bol napokon aj predsedom ich redakčnej rady - pozn. red.). Ako advokát či sudca však nikdy nepôsobil. Pracoval v niekoľkých právnických funkciach na federálnych ministerstvách. Po rozdelení republiky pôsobil v predstavenstvách významných podnikov a inštitúcií, v čase napísania knihy ako podpredseda predstavenstva a námestník generálenho riaditeľa firmy Motokov a. s.

Futbalu sa sám aktívne venoval. V mladosti hral dorasteneckú ligu. Opakované vážne zranenia kolena mu však doživotne zabránili venovať sa futbalu profesionálne. Napriek tomu sa k nemu po rokoch dokázal vrátiť. V roku 1978 ho jeho konzultant z vysokej školy, vtedajší predseda disciplinárnej komisie ČMFS JUDr. Emil Banič, do tejto inštitúcie priviedol. Károlyi, verný svojej usilovnosti a dôslednosti, sa po piatich rokoch stal jej podpredsedom a po ďalších piatich rokoch sa postavil na jej čelo. V tejto funkcii pôsobí dodnes. Za ten čas sa podieľal na riešení zhruba 20 000 prípadov futbalovej nekázne.

Kniha "Fotbal v taláru" si všíma niekoľko aspektov. V prvej časti nás autor bližšie zoznamuje s Alexandrom Károlyim, s jeho životom a súčasným postavením a následen sa zaoberá celkovou štruktúrou a činnosťou disciplinárnej komisie. To všetko samozrejme sprevádza fundovaný komentár Alexandra Károlyiho, ktorý spomína na premeny a inováciu v komisii počas rokov jeho pôsobenia. Dozvedáme sa tak napríklad, že ako prvý sprístupnil zasadnutia komisie novinárom. Ďalšie úseky sú potom venované samotným prípadom, teda tým najzávažnejším, najviac prelomovým či skrátka najzaujímavejším, ktoré sa za dvadsaťštyri rokov v českomoravskom futbale udiali. Jednotlivé prípady nie sú zoradené chronologicky, ale sú zhrnuté do tematických kapitol. Výnimkou je hádam iba úvodná kapitola, v ktorej autor obsiahol celé obdobie 1978 - 1988. Teda prípady, ktorých sa doktor Károlyi ešte neúčastnil ako predseda.

Ďalej už sa potom všetci futbaloví labužníci rovnako ako tí menej informovaní čitatelia môžu zoznámiť s mnohými často prekvapivými faktami zo zákulisia známych futbalových afér. Karel Felt sa tak s pomocou Alexandra Károlyiho ponára do hĺbky takých káuz, ako bola emigrácia slávistov Luboša Kubíka a Ivo Knoflíčka v roku 1988, prelomový dopingový prípad drnovických futbalistov Milana Poštulku a Rastislava Prokopa alebo "čierny", mnohými úplatkárskymi aférami predchnutý rok 1995. "Fotbal v taláru" však nie je len o veľkých kauzách, ktoré zatriasli našimi futbalovými dejinami. Nemalý priestor sa tu venuje i obecne málo významným, napriek tomu ale nemenej pozoruhodným a osobitým aférkam jednotlivých hráčov, trénerov, rozhodcov či delegátov. V poslednej kapitole "Ako to robia inde" potom autor stavia prácu disciplinárnej komisie ČMFS do kontextu s podobnými inštitúciami v zahraničí.

Záverom bude vari najlepšie citovať slová z predhovoru knihy, ktorú po sebe stačil zanechať nedávno zosnulý československý futbalový internacionál Karel Bican: "Avšak už dosť slov. Ponorme sa do prípadov, ktoré si mnohí z nás iste dobre pamätajú, aj keď naše emócie možno už ustúpili a môžeme sa na ne pozrieť predsa len s istým odstupom. A hádam aj s nádejou, že sa nabudúce aspoň trochu poučíme."

MARTIN PÍSECKÝ


Zpět na obsah