Vladimír Kavčiak sa narodil v Žiline a evidentne ho už od mladosti lákalo divadelné umenie. Začal hrať v ochotníckom divadle a mal veľké šťastie, že sa dostal pod vedenie takej hereckej hviezdy, akou bol Jozef Kroner. V ďalších rokoch ho v Bratislave prilákala Koliba, kde sa zamestnal ako asistent. Tu sa veľmi zblížil zasa s hercom Ladislavom Chudíkom. Ten mu radil, aby sa venoval štúdiu na pražskej FAMU a Jozef Kroner ho zasa presviedčal, aby jeho rozhodnutie smerovalo skôr k bratislavskej divadelnej akadémii. V tomto vnútornom boji napokon predsa len zvíťazila filmová akadémia. Mal šťastie, pretože sa dostal do ročníka profesora Elmara Klosa, ktorého bol vari najmladším študentom. A zdá sa, že naozaj úspešným, pretože akadémiu absolvoval v skrátenom termíne, čo vtedy nebolo v žiadnom prípade samozrejmosťou. Ako sám potvrdzuje, spomínajúc na študentské časy, inšpiráciou pre jeho neskoršiu scenáristickú tvorbu sa neoddiskutovateľne stali prednášky Milana Kunderu, ktoré veľmi často navštevoval. Mladý režisér napokon debutoval na Slovensku hrou "Zlodeji", ktorá bola nakrútená na motívy poviedky A. P. Čechova, a v ktorej si hlavnú postavu zahral práve prvý učiteľ Vladimíra Kavčiaka Jozef Kroner.

Zostal žiť v Prahe a oženil sa tu s herečkou Národného divadla Blankou Bohdanovou. Začínal v Československej televízii ako režisér dramatických programov. V osemdesiatych rokoch, keď sa tu akosi nepohodol, ako sám hovorí emigroval späť na Slovensko, kde pracoval na Kolibe. Jeden z filmov, ktoré tam urobil, sa dostal aj do užšej nominácie na Oscara. Boli to "Karlinine manželstvá", s ktorými obišiel kus sveta. Inak tento režisér nakrútil celkom jedenásť celovečerných filmov. Spomeňme len tituly ako "Biela stužka v tvojich vlasoch", "Súdim ťa láskou", či "Zbohom, sladké driemoty". Ako príklad televíznych filmov uveďme "Americké humoresky" a "Angolský denník lekárky". Známe sú však i televízne hry, ktoré vznikli pod režijnou taktovkou Vladimíra Kavčiaka. Možno si spomínate na také, ako "Radosti s dědečkem", "K. H. Mácha", "Bar Neveda", "Dva na houpačce" a mnohé ďalšie. Okrem toho sa stihol Vladimír Kavčiak venovať aj animovaným filmom a samozrejme i filmom dokumentárnym. Režíroval tiež muzikály "My fair Lady" či "Pohádka mého života" v Hudobnom divadle Karlín, alebo predstavenie "Stříbrný jaguár" v Činohernom klube.

"Zo Slovenska som sa po pár rokoch opäť vrátil do Prahy," pokračoval v zaujímavom rozprávaní. " Poväčšine sa tam totiž spracúvala rurálna tematika, ktorá mi akosi nesedí. Mám sklon skôr sklon k mestským témam... Okrem toho som si pri príchode do Bratislavy musel svoju pozíciu vlastne od základov budovať, takže iní režiséri mali predo mnou pomerne veľký náskok." V roku 1989 skončil prácu v Československej televízii úspešnou dvojdielnou hrou "Albrecht z Valdštejna" a začal robiť producenta. Údajne preto, aby mohol byť svojím pánom. Je ním dodnes.

Písať začal Vladimír Kavčiak už vo svojich mladých rokoch na Slovensku, kde vyhral viacero básnických súťaží. K literatúre sa dostal vlastne až cez divadelné hry. Jeho literárnou prvotinou je kniha "Quarterback", ktorú napísal pod pseudonymom William Longway v roku 1995. Je to román z americko-ruského prostredia, vystavaný v niekoľkých rovinách. Jeho spoluautorom je Jaromír Jágr, ktorý je tu v podstate najmä v role akéhosi maskota. "Chystáme totiž prienik scenára s touto tematikou do Ameriky," vysvetľuje Vladimír Kavčiak. "Zatiaľ je to v pohybe, tak uvidíme. Chcel som vytvoriť oddychové čítanie k moru na dovolenku, pretože mám pocit, že súčasná tvorba je priveľmi ambiciózna. Neviem, či sa mi to napokon podarilo, lebo niektorí kritici román hodnotili ako intelektuálne pomerne náročné čítanie."

"Jiří z Poděbrad - Tlustý král" je ďalší román, ktorý vyšiel pred dvoma rokmi a ide v ňom takmer o learovský príbeh kráľa, ktorý nechcel zaviesť ďalšiu vojnu do Čiech a preto sa spojil proti uhorskému kráľovi s Poľskom, čím sa vlastne zriekol sna o novej dynastii českých panovníkov. Súčasne je to však aj príbeh jeho dcéry, ktorú obetoval Matyášovi."Teraz dávam dohromady filmový projekt podľa tohto románu, malo by ísť o historickú, trochu fantasknú epopeju. Je to finančne náročný projekt, ktorý chystáme v spolupráci s Kolibou a chceli by sme ho zrealizovať do troch rokov."

Treťou knihou je "Najbohatšia žena sveta", dielo inšpirované životom Roberta Maxwella, magnáta s českými koreňmi, ktorý sa zaplietol s podsvetím. Je to najmä príbeh jeho krásnej ženy, ktorá žije v Monte Carle, detektívka s obrovskou konštrukciou.

"V Česku máme jednu obrovskú tému, ktorej sa začínam dotýkať - je ňou Karel IV. Fascinuje ma totiž, že Američania dokázali odhaliť Johanku z Arcu a nedozvedeli sa napríklad o Jiřím z Poděbrad, čo bol vskutku veľký európsky panovník. Aspoň by však mohli objaviť Karla IV. s jeho 'pitoreskným' vnímaním sveta." Okrem toho Vladimír Kavčiak pripravuje ďalší román, ktorý má byť príbehom jednej úspešnej a krásnej ženy. Takže sa necháme prekvapiť...

"Som veľký obdivovateľ slovenského dramatického a výtvarného umenia i slovenskej prózy," zamýšľa sa režisér na záver nášho rozhovoru "Najmä vo výtvarnom umení sa neraz prejavuje spor pohanského a kresťanského náhľadu, ktorý v sebe Slováci nesú. Keď je človek na Slovensku, tak si to ani neuvedomuje, ale z Čiech to jasne vidíte. Robil som svojho času celovečerný film o Božene Němcovej a vtedy som pochopil, že jej najsilnejším dielom sú vlastne slovenské rozprávky. V nich sa totiž prejavuje práve to pohanské ponímanie života (človek umiera, keď je najšťastnejší). Kresťanská línia má vždy vystavaný dej, kým tá pohanská, to je najmä afekt, pocit - takou paralelou v hudbe sú židovské chorály na jednej strane a flamengo i rómska hudba na strane druhej. Priznávam, že pre toto všetko cítim k Slovensku veľký sentiment..."