- Samozrejme, bola som prekvapená. Nie je totiž každodenným zvykom, aby slovenskí herci hrali v českých divadlách a naopak. Aj keď niekoľko mojich kolegov a kolegýň si to už v Čechách vyskúšalo. Hrať v "Zlatej kapličke" je i pre českého herca veľká česť. Tým, čo u mňa rozhodlo bolo to, že hru režíruje Jan Antonín Pitínský, ktorý je pre mňa magnetom a zárukou kvality. Už dávno som sa s ním chcela pri spoločnej práci stretnúť. - Ako sa to vezme - ako diváčka české divadelné súbory poznám, najmä z prehliadok českého divadla, ktoré sa konajú pravidelne v Bratislave. Pracovne sa skutočne dostávam do českého divadla prvýkrát. A veľmi rada. - Prvýkrát sme sa profesionálne stretli na premiére jeho hry "Matka" v roku 1997, ktorú dodnes v Astorke hráme. Považujem to za geniálny text. Naposledy ma mohol vidieť vari v českom filme "Divoké včely", ktorý mal premiéru na jeseň minulého roku. Ale vlastne neviem, prečo sa pre mňa rozhodol, nehovorili sme o tom. - Bavíme sa ešte len na začiatku skúšobného obdobia, takže by bolo predčasné hovoriť o dojmoch. Hneď som však cítila, že to bude práca, v ktorej môžem uplatniť svoju hravosť a chuť improvizovať. Pán režisér Pitínský je, súdiac podľa jeho inscenácií, ktoré som videla, umelec, ktorý hľadá, experimentuje a inšpiruje k tomu aj hercov. - Práve preto, že je úplne iný, svojský, som za ním do Prahy prišla. Už od prvej chvíle som mala pocit, že si veľmi dobre rozumieme a trúfam si povedať, že sa navzájom aj môžeme inšpirovať. Konvenuje mi aj ako človek, aj ako umelec. V jeho pretlmočení "Markéty Lazarovej" je dôležitá každá maličkosť, takže to, čo sa zdá byť v texte malého rozsahu, má na scéne veľký význam. Je tam veľa dôležitých vecí pomimo textu. V predlohe i filme je veľa rituálneho, magického a sugestívneho a práve to pán Pitínský, veľký mág, dosiahne aj neverbálnymi prostriedkami. - Vôbec nemám obavy, napokon, všetko už raz bolo. Dramatizátor predlohy Marek Horoščák pripravil veľmi dobrý materiál a v tvorivom tíme sú špičkoví umelci, vrátane výtvarníkov a hudobného skladateľa. - Všetci sú na mňa milí, čo už majú robiť... Rozchádzame sa len v tom, že všetci fajčia a ja som už prestala, inak si perfektne rozumieme. Vždy som sa rada s českými kolegami stretávala, aj keď samozrejme, pri práci je to iné a nové. - Spočiatku sme mysleli, že to bude po slovensky, ale v hre nie je až tak veľa textu, aby som nezvládla češtinu. Mám isté skúsenosti s českým filmom, hrala som vo dvoch a zakaždým po česky a nemala som žiadne problémy. Hrám teda v češtine a zatiaľ mi nikto nenadáva, režisér, dramaturg i kolegovia sú spokojní. - Absolútne nie. Pre nás hercov sa nič nezmenilo. Veľmi radi hráme pred českými divákmi, ktorí nás milujú - verím, že to môžem neskromne povedať. Myslím, že českí kolegovia majú rovnaký pocit, keď hrajú na Slovensku. Herectvo je nadnárodné, je to istá medzinárodnosť, pre nás hranice nejestvujú. Veľmi si cením ľudí, ktorí napriek prekážkam a nedostatkom chcú a robia všetko pre to, aby sa kultúrne vzťahy medzi nami nevytratili a aby neboli len "nadštandardné". - To nebolo pre mňa skutočne vôbec dôležité. Asi mám v povahe niečo mladistvo-dobrodružné, keď ma láka vyskúšať si niečo nové. Jednoducho, chcem robiť to, čo má pre mňa zmysel a toto zmysel má.