SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KOŠATÝ STROM PREHLIADOK SLOVENSKEJ KULTÚRY

S Milanom Kňažkom

"Nevstúpil som do politiky, politika vstúpila do mňa," povedal Milan Kňažko v rozhovore pre Slovenské dotyky v roku 1999: "V snahe ubrániť svoje ľudské a pracovné práva som v júli 1989 podpísal Niekoľko viet." A už to išlo: Z herca sa stal prakticky disident, neskôr logicky tribún revolúcie a z toho už zákonito politik. A dnes, trochu prekvapujúco, riaditeľ súkromnej televízie JOJ...

Po ukončení pôsobenia v politike sa očakával skôr váš návrat k herectvu. Prečo ste sa napokon rozhodli pre televíznu branžu a menovite pre televíziu JOJ? Bola to zhoda náhod, alebo v tom možno vidieť nejakú zákonitosť?

- Zvažoval som, do akej miery môžem využiť svoje aktívne pôsobenie v oblasti zahraničnej politiky, médií a kultúry. Televízia je oblasť, v ktorej sa cítim doma a som pripravený pomôcť TV JOJ v jej ceste na televízne výslnie. Preto som ponuku riadiť televíziu chápal ako výzvu pre seba a zároveň ako úlohu pokračovať v úspešnom projekte.

Herectvo je profesia, ktorá sa ťažko opúšťa. Boli ste vďaka divadelnej inscenácii Art asi jediným hrajúcim ministrom kultúry. Budete aj hrajúcim riaditeľom televízie?

- Záväzky, ktoré mám v Štúdiu L + S si budem plniť aj naďalej, znamená to že momentálne hrám v hre Kumšt s Milanom Lasicom a Mariánom Labudom a spolu s Milkou Vášáryovou, Martou Sládečkovou a Milanom Lasicom skúšame novú komornú hru. Ďalšie herecké záväzky už na seba nebudem brať. Chcem sa naplno venovať riadeniu televízie.

Povedali ste, že chcete z TV JOJ urobiť number one na slovenskom televíznom trhu. Považujete to naozaj za reálne? Ako to chcete dosiahnuť?

- Najprv musíme dosiahnuť pokrytie porovnateľné s našou konkurenciou a musíme zaviesť elektronické meranie sledovanosti tzv. peoplemetrami. Potom bude možné masívnejšie investovať do vlastnej tvorby a ešte kvalitnejších prevzatých programov. Dôležitým prvkom našej konkurencieschopnosti je strategické partnerstvo s TV Nova. To nám umožňuje ľahšie udržať náklady na prijateľnej úrovni. Ambícia byť najlepšími na trhu je reálna.

V čom chcete pokračovať v práci Richarda Rybníčka a v čom chcete ísť odlišnou cestou? Ako ste prijali jeho menovanie za ústredného riaditeľa verejnoprávnej Slovenskej televízie?

- TV JOJ je dobre rozbehnutým projektom zásluhou všetkých, ktorí sa na ňom podieľali. Na prioritách TV JOJ niet čo meniť. Pokrytie a peoplemetre sú pre nás stále základom nášho budúceho úspechu. Pánovi Rybníčkovi v jeho neľahkej úlohe v STV držím palce.

Aká bude spolupráca JOJ a Novy, dvoch majetkovo prepojených televízií? Na začiatku vysielania TV JOJ bolo asi až príliš veľa prevzatých starých programov Novy. Pochopiteľne, z finančných dôvodov. Koloval dokonca vtip, že v predpovedi počasia na JOJ hlásia, ako bolo v ČR pred štyrmi rokmi...

- Čas, keď sme preberali aj staršie programy, je už za nami. Teraz z TV Nova preberáme len aktuálne relácie alebo tie, pri ktorých je predpoklad, že nášho diváka zaujmú. Každé dva mesiace prinášame vlastnú novú reláciu.

Ako hodnotíte celý slovenský televízny trh a legislatívu v tejto oblasti, ktorú ste donedávna spoluvytvárali ako minister kultúry?

- Slovenský zákon o vysielaní a retransmisii z roku 2000 je Európskou úniou považovaný spolu s lotyšským za najlepší. Napriek tomu je slovenský mediálny trh značne zdeformovaný. Neboli prijaté kľúčové zákony o Slovenskej televízii, Slovenskom rozhlase a Tlačovej agentúre SR. Z pozície generálneho riaditeľa TV JOJ vidím najväčší problém v slovenskom reklamnom a televíznom trhu v už viackrát skloňovanej absencii peoplemetrov. To však nie je vina zákonov.


Milan Kňažko sa narodil v auguste 1945 v Horných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Absolvoval priemyselnú školu stavebnú a herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, dva roky študoval počas svojho súkromného pobytu vo Francúzsku na Medzinárodnej divadelnej akadémii v Nancy. V roku 1970 sa po dlhom zvažovaní vrátil do Československa, hoci dostal ponuku od divadla Théatre Nationale Populaire. Svoje miesto našiel v generačnom súbore legendárneho Divadla na Korze, neskôr násilne pričleneného k Novej scéne. Stvárnil mnoho desiatok rolí v divadle, filmoch a v televízii. Medzi najvýznamnejšie položky vo filmografii Milana Kňažka nepochybne patria snímky Ring voľný (1969) v réžii Ladislava Pavloviča, Úklady a láska (1970) v réžii Evalda Schorma, Nevesta hôľ (1971) Martina Ťapáka, ale tiež televízny seriál Straty a nálezy, nakrúcaný v sedemdesiatych rokoch, barrandovské adaptácie opier Faust a Markétka, Rusalka a Vzkriesenie, ale tiež filmy režiséra Jiřího Svobodu, v ktorých Milan Kňažko predviedol svoju dokonalú češtinu: Oblúk svetla, Zánik samoty Berhof, Papilio, Svet nič nevie, Len o rodinných záležitostiach. Medzi skvelé herecké výkony Milana Kňažka patrí aj úloha jedného z utečencov z koncentračného tábora ...alebo byť zabitý (1985) v réžii Martina Holého. Zvláštne miesto patrí filmu pražského slovenského režiséra Dušana Kleina Dobrí holubi sa vracajú. Dosiaľ posledným Kňažkovým filmom bol symbolicky Posledný motýľ v réžii Karla Kachyňu. V júli 1989 podpísal Niekoľko viet, krátko nato vrátil titul Zaslúžilý umelec na protest proti zákazu vycestovania na festival. Spolu s Jánom Budajom sa stal hlavným tribúnom revolúcie na Slovensku, spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu. Vír udalostí ho katapultoval na Pražský hrad, do funkcie poradcu prezidenta. Sám Václav Havel o ňom dokonca hovorieval ako o viceprezidentovi. V rokoch 1990-91 bol ministrom zahraničných vzťahov SR. Pomáhal pri založení HZDS a v roku 1992 sa stal ministrom zahaničných vecí vo vláde Vladimíra Mečiara. V roku 1993 z nej ako prvý odišiel a založil Alianciu demokratov SR. Po rôznych zmenách na politickej mape pôsobil v Demokratickej únii a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii. Patril medzi najaktívnejších odporcov politiky Vladimíra Mečiara po roku 1993, vlastným telom bránil protestujúcich umelcov na ministerstve kultúry, kam neskôr vstúpil v inej pozícii. V rokoch 1998-2002 bol totiž ministrom kultúry vo vláde Mikuláša Dzurindu. Nedávno nastúpil na post generálneho riaditeľa TV JOJ.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah