V prvej polovici februára odštartoval ďalší ročník "Dní slovenskej kultúry po Českej republike" - celoštátneho projektu nášho Slovensko-českého klubu. Jeho úvod bol už tradične zasadený do pôvabných Českých Budějovíc a o pestrosti a bohatosti akcie píšeme viac na inom mieste tohto čísla Slovenských dotykov. Idea sprostredkúvania slovenskej kultúry aj v iných mestách než v Prahe sa ujala neuveriteľne pevne a vyrástol z nej košatý strom, ktorý už prakticky žije svojím samostatným životom a naďalej sa rozvíja a rozrastá. Typickým príkladom je usporadúvanie najstaršieho festivalu v Moravskej Třebovej, kde sa v apríli tohto roku diváci stretnú so slovenskou kultúrou už po ôsmy raz. O tom, do akých rozmerov sa v tomto neveľkom východočeskom mestečku rozrástol vďaka niekoľkým miestnym nadšencom, sme už veľakrát na stránkach nášho časopisu písali. Festival sa tam stal neodmysliteľnou súčasťou jarného kultúrneho života, vítaným spestrením, akýmsi prirodzeným dotykom.

Treba povedať, že miestne samosprávy v mestách, kde sme sa rozhodli festivaly organizovať, nielenže vítajú myšlienku prezentácie slovenskej kultúry na území ich mesta s nadšením, ale aj sami sa aktívne angažujú v ich príprave. Veď napokon, povedzme si pravdu, bez ich podpory, najmä tej finančnej a v oblasti poskytovania priestorov, v ktorých sa jednotlivé akcie usporadúvajú, by každá z prehliadok len biedne živorila. Snaha a dobrý úmysel je jedna vec a konkrétne možnosti na realizáciu vec druhá. Pohybujeme sa často v týchto kategóriach, takže viem, o čom hovorím. Okrem samosprávy v Moravskej Třebovej a vedenia jej Kultúrnych služieb nemožno pri tejto príležitosti nevyzdvihnúť zápal, s ktorým sa doslova "vrhli" na organizovanie dní aj v Českých Budějoviciach. A to napriek všetkým problémom, s ktorými zápasia, a o ktorých dobre vieme, vrátanie bojov o získanie dotácií na túto dnes už bez preháňania veľkolepú prehliadku.

Vlani sa po prvýkrát uskutočnila prezentácia aspoň zlomku slovenskej kultúry aj v Brne. A to napriek tomu, že táto moravská metropola má úplne iné, akési výsostné postavenie medzi českými, ale aj väčšinou moravských miest. Vďaka určitej tradícii a napokon aj fyzickej blízkosti tu je počas celého roku pomerne dostatok najrôznejších slovenských predstavení, vystúpení, prezentácií i výstav. Ba ani sa priveľmi nepomýlim, keď poviem, že je ich tu možno ešte viac, než bolo počas spoločného štátu. Nepochybne v tom zohrala úlohu aj akási revolta umelcov proti rozdeleniu a potreba ešte viac prehlbovať vlastné umelecké i osobné kontakty. Vari najviac sa v tom angažuje Divadlo Bolka Polívku, vrátane svojho hlavného protagonistu. A toto divadlo napokon poskytlo priestory aj na prehliadku, ktorú sme nazvali "Dialóg bez hraníc" a veľký podiel na jej príprave mal najmä Klub slovenskej kultúry v Prahe, ale aj Klub Slovenských dotykov v Brne, Obec Slovákov Brno a Folklórne združenie Púčik Brno. V dialógu, ktorý sa počas troch dní stal mnohovrstevnou diskusiou, sa teda angažovalo viacero slovenských aktivít v Českej republike.

Čo je viac než potešiteľné, dnes už tieto festivaly získavajú svoje renomé aj v iných mestách Českej republiky a predstavitelia najrôznejších inštitúcií z nich začínajú sami prejavovať záujem o takéto prehliadky slovenskej kultúry. A ten je nepochybne podopretý evidentnou potrebou obyvateľov jednotlivých regiónov. Ozvali sa nám takto z Kroměříža, v ktorom tiež nie je slovenská kultúra pojmom neznámym a radi by ju doplnili o jej súčasné tvorivé počiny. Kroměříž má dlhé roky bohaté styky s partnerským mestom Nitrou, ktoré sa nijako neoslabili ani po rozdelení republiky. Základ by teda bol (Nitra napokon zohráva veľkú úlohu aj pri organizovaní "Dní slovenskej kultúry v Českých Budějoviciach", ktorých je taktiež partnerským mestom) a je na čom stavať. Ďalším mestom, kde náš festival začína zapúšťať korienky, je aj iné moravské mesto - Přerov, v ktorom preň pripravil a nakypril pôdu najmä Klub Slovenských dotykov v Brne na čele s jeho predsedom Štefanom Rychtárikom.

Už som spomínala, akú úlohu hrajú v príprave festivalu jednotlivé miestne samosprávy. Pre spravodlivosť treba dodať, že ho určitou finančnou čiastkou podporuje aj Ministerstvo kultúry Českej republiky. Na čo si vari možno bez výčitiek svedomia poťažkať, je pomerne ostentatívny nezáujem slovenského ministerstva kultúry. Je to vskutku paradox, pretože tejto inštitúcii by malo vari najviac záležať na kvalitnej prezentácii slovenskej kultúry kdekoľvek v zahraničí. Dúfame, že napokon aj tu k tejto argumentácii a zmysluplnosti projektu prihliadnu. Inšpirovať by sa mohli napríklad až ukážkovým vzťahom veľvyslanca SR v Česku Ladislava Ballek ku "Dňom slovenskej kultúry po českých mestách". Nevynechá vari jedinú možnosť, pokiaľ mu to pochopiteľne jeho povinnosti dovolia, aby svojou účasťou festival nepodporil. Ako napokon podčiarkol aj v Českých Budějoviciach, je skôr náchylný vynechať nejaké akcie v Prahe, na ktorých je vždy dostatočné množstvo predstaviteľov, než by neprišiel podporiť úsilie v ostatných mestách. Pretože to si treba ceniť obzvlášť hlboko. Už len kvôli ľuďom, ktorí do jeho prípravy vkladajú obrovský kus svojho voľného času a neraz i vlastných prostriedkov...

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah