Spomienka na Zoru Kolínsku

Zvesť o zákernej chorobe slovenskej herečky a speváčky Zory Kolínskej omráčila takmer pred rokom celú verejnosť a nikto sa neodvážil nahlas vysloviť svoje obavy a strach o túto charizmatickú osobnosť, ktorá sa nám vryla do pamätí svojím nezameniteľným hlasom, hereckým talentom či pôvabom. Po úspešnej operácii mozgu si všetci vydýchli a nikto nepochyboval o jej uzdravení a opätovnom návrate medzi kolegov na divadelnú scénu. Po dvoch mesiacoch prišiel úder, ktorý málokto čakal a po Zorke Kolínskej tu ostala veľká diera, ktorá nám pripomína, aký krehký je ľudský život a ako veľmi bolí strata milovaného človeka.

Zora Kolínska sa narodila v roku 1941 v Kráľovej Lehote. Po absolvovaní štúdia na VŠMU sa stala členkou Krajského divadla v Trnave a neskôr odišla do Činohry Novej scény v Bratislave. Jej zmysel pre humor, ktorým oplývala, ju predurčil na účinkovanie v klasických komédiách, kde sa osvedčila ako herečka ovládajúca všetky polohy žánru, od charakterovej cez situačnú komiku až po útočnú grotesku, paródiu, persifláž a karikatúru. (Vierka: Jožko Púčik a jeho kariéra, Trasorítka: Kocúrkovo II., Sostrata: Mandragora a množstvo ďalších). V klasickom repertoári prehĺbila charakterové črty žien z veľkého sveta o decentnú koketériu a intelektuálny nadhľad (Doňa Elvíra: Don Juan, Celimena: Mizantrop).

Svojím zmyselne zafarbeným hlasom dobyla kabaret, v ktorom vynikla vďaka neodolateľnému prednesu šansónov, ktorý graciózne kombinovala s tanečným prejavom.

V spevohre Novej scény naštudovala postavu Elle v muzikáli Loď komediantov a Luciennu Vatelinovú v hudobnej komédii Ťululum. Účinkovala aj vo filmoch či televíznych inscenáciách ako sú napríklad Výlet po Dunaji, Volanie démonov, Sladké starosti, Čaj u pána senátora alebo Pán profesor odchádza.

Ako speváčka Divadla na korze účinkovala v kabaretných programoch Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Bola jednou zo zakladajúcich členiek Divadla Astorka Korzo 90 a je zaujímavosťou, že Zoru nikdy nikto neoznačoval za spievajúcu herečku, pretože herectvo a spev vždy rázne oddeľovala a snažila sa byť perfektná v oboch profesiách. Po smrti Ivana Krajíčka sa stala vynikajúcou moderátorkou jeho zábavného programu REPETE.

Pred vypuknutím zhubnej choroby, ktorá z nej vysala všetku životadarnú silu, sa pripravovala na rolu Matky predstavenej v muzikáli Mníšky 2 - Milionárky. Bohužiaľ namiesto skúšok podstupovala vyčerpávajúce vyšetrenia a komplikovanú operáciu. Na scénu sa už nestihla vrátiť.

V roku 1998 získala ocenenie divadelných kritikov DOSKY 98 za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii divadla Astorka- Korzo 90 Scény z domu Bessemenovcov.

Okrem herectva sa po roku 1989 začala úspešne venovať aj podnikaniu. Nikdy sa netajila tým, že v podnikaní jej pomohla popularita a majetok, ktorý nadobudla, by herectvom nikdy nezískala. Vlastnila krásny obchod s nábytkom, ktorý Bratislavčania nevolali inak než "salón". Podľa slov umelkyne to bola kreatívna práca, ktorú milovala, keďže nábytok nielenže predávala, ale i dávala vyrábať na mieru a podľa želaní zákazníkov. Trikrát dokonca získala ocenenie za najkreatívnejšiu expozíciu. O tom, že vkus jej nebol na míle vzdialený, svedčí aj jej útulne zariadený domček, kam sa veľmi rada vracala.

Zorine lásky

Medzi priateľmi bola Zora známa ako milovníčka zvierat a všetkého živého. K jej veľkým láskam patrili pudlíci Anežka a Baruška. Možno i preto, že jej nebolo dopriaté mať deti, sa upla na svojich štvornohých miláčikov. Keďže milovala tiež pohyb a šport, bolo ju často vídať pri tenise či rannom behu. Rada sa preháňala po čunovskej hrádzi na kolieskových korčuliach a ten, kto ju nepoznal, by sa bol zaprisahal, že žene takej plnej elánu a energie nemôže ťahať na 61. rok. Sama hovorila, že jediné, čo by na sebe chcela zmeniť, je vek. Chcela ho aspoň trošku posunúť dozadu.

Z mužov, ktorí jej zasiahli do života, treba spomenúť herca Juraja Kukuru, s ktorým prežila sedem rokov a neskôr aj manželstvo s Milanom Lasicom, ktoré trvalo osem rokov.

Veľká láska na ňu však ešte len čakala. Dvadsaťšesť rokov milovala gynekológa Igora Petra, ktorý bol od nej o desať rokov starší. Svoju lásku spečatili až tesne pred Zorkinou smrťou. Počas spoločne strávených rokov sa často pohrávali s myšlienkou na sobáš, ale ani jeden nenašiel odvahu urobiť prvý krok. Báli sa, aby ich manželstvo neskrachovalo, aby sa nemuseli rozvádzať, pretože obaja už mali za sebou nevydarené manželstvá. Správny okamih nastal, keď bola herečka hospitalizovaná na onkologickom oddelení v bratislavskej nemocnici. Bolo to jej posledné želanie. Sobáš prebehol v nemocnici, všetko bolo podľa zákona, len obrúčky chýbali, pretože na to už nebol čas. "V tej chvíli sme boli obaja veľmi šťastní. Zorka bola krásna. Usmievala sa. Vnímala každú sekundu obradu," odkryl svoje spomienky užialený vdovec. Jej predčasný odchod bol pre Igora Petra veľmi ťažký a dodnes si nevie privyknúť na myšlienku, že sa mu jeho milovaná nikdy nevráti. Každú nedeľu v urnovom háji vídať zroneného pána s kvietkami v ruke, ako sám, len so svojim žiaľom, spomína na životnú lásku.

Boj na život a na smrť

Začiatkom apríla našiel Zoru Kolínsku v bezvedomí na chate jej priateľ a herecký kolega Matej Landl. Lekári zistili zdrvujúcu diagnózu: nádor v hlave. Bol to šok. Zora sa okamžite podrobila ťažkej operácii mozgu. Operoval ju neurológ profesor Pavol Tauber, ktorý veril, že herečka môže zvíťaziť. Pár týždňov po operácii to vyzeralo, že všetko sa na dobré obráti. Lekári boli optimistickí. Prišiel však zlom, keď už ani Zora nevládala. Nevládala odolávať zhubnej chorobe, ktorá ju ničila a pomaly zákerne z nej vysávala život. V posledných dňoch sama cítila, že sa blíži koniec. Ale až do toho úplneho a nenávratného konca ostala dámou. Dámou, ktorá sa nerodí každý deň, ktorá dokáže dôstojne a hrdo niesť svoj údel až do posledného dychu. Mnohými zbožňovaná a uznávaná tak navždy odišla jedinečná bytosť, na ktorú všetci jej blízki spomínajú so slzami v očiach a so smútkom v duši.

Po prehratom boji sa so Zorou rozlúčil Pavol Tauber slovami: "Je mi ľúto, že som prvý, kto diagnostikoval jej chorobu. Je mi ľúto, že nás opustila jedna z krásnych dám slovenskej kultúry. Poznal som ju dlhé roky a obdivoval som jej milý šarmantný úsmev aj spev. Je mi ľúto, že sa už nikdy nestretnem s veľkou dámou Zorou Kolínskou."

MARTINA MITTERPACHOVÁ

---

Zpět na obsah