SLOVENSKÉ DOTYKY
 

STÁVAJ HANZO HORE...

Slovenské baníctvo

K jednej z viacerých činností, ktorá v minulosti bezpochyby zviditeľnila dovtedy neznámu krajinku, patrí aj baníctvo. Baníctvom sa Slovensko v histórii naozaj celosvetovo preslávilo, a to najmä ťažbou drahých a farebných kovov, školstvom, banskou technikou a vedou. Dnes môžu obdivovatelia tohto remesla nahliadnuť do rokov dávno minulých, kedy usilovní baníci fárali po kľukatých chodbách rozložitých baní, aj vďaka Slovenskému banskému múzeu v Banskej Štiavnici.

Ťažba nerastného bohatstva na území dnešného Slovenska bola pre rôzne kmene už odpradávna veľmi príťažlivá. Prví, ktorí sa pokúšali zo zeme vydolovať vzácne kovy, boli Kelti. Systematická ťažba sa však začala vzmáhať až po vzniku Uhorska, pretože nový štát potreboval drahé kovy na razenie mincí. Okrem toho v počiatkoch Uhorského kráľovstva panovníci zamestnávali svoje mincovne a baníkov tým, že mince po krátkej dobe obehu stiahli a nahradili ich novými. Samozrejme, že pri týchto výmenách bol kurz vždy v prospech panovníka...

Banská Štiavnica - metropola baníctva

Rozmach v baníctve nastal počas nemeckej kolonizácie, kedy sa ťažili predovšetkým rudy obsahujúce zlato, striebro, meď a olovo. V stredoslovenských i východoslovenských oblastiach vznikali banské osady, z ktorých sa pomaly formovali banské mestá. Jedným z najvýznamnejších stredísk ťažby drahých kovov sa stala Banská Štiavnica. V roku 1993 sa jej dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Prvá písomná zmienka o baníctve v tejto oblasti je z roku 1156. Mestské a banské práva však udelili Štiavnici pravdepodobne už pred rokom 1255. O spätosti tohto mesta s baníctvom svedčí aj erb, na ktorom boli ako na prvom v Európe použité banské insígnie. Zaujímavosťou je, že v roku 1627 sa v tunajších baniach použil prvýkrát na svete pušný prach na mierové účely, čiže na banský odstrel.

Najskôr škola, potom baňa

Keďže neskôr už vedomosti baníkov odovzdávané z pokolenia na pokolenie nemohli stačiť, začala sa do popredia predierať potreba odbornej školy zaručujúcej, že vychová novú generáciu banských odborníkov. Na popud Samuela Mikovínyho, prvého Slováka s titulom inžinier, vznikla v roku 1735 prvá stredná banská škola v Uhorsku. Štúdium bolo dvojročné a po jeho skončení musel študent zvládnuť okrem teoretických vedomostí i riešenie praktických problémov. Vyučovalo sa v štyroch odvetviach: všeobecná a banská geológia, banské právo a zvyklosti, banské meračstvo, skúšobníctvo a hutníctvo. Štúdium bolo pomerne náročné, ale všetky výdavky platil štát, preto neboli zvýhodňovaní bohatší študenti.

V roku 1762 túto školu nahradila Banícka akadémia zriadená dekrétom Márie Terézie. V Banskej Štiavnici tak vznikla prvá vysoká škola tohto typu na svete. Vychovala nespočetné množstvo odborníkov, a to i dôležitých vynálezcov. Akadémia sa po vzniku Československej republiky v roku 1919 presťahovala do Maďarska. Počas svojej existencie v Štiavnici mohli študenti navštevovať dve katedry: katedru chémie, mineralógie a metalurgie a katedru matematiky, mechaniky a hydrauliky. Baníctvo sa ako samostatná disciplína začalo prednášať až v roku 1770. Vďaka študentom akadémie sa dodnes zachovala najpôsobivejšia tradícia Banskej Štiavnice - takzvaný SALAMANDER. Je to svojrázny sprievod mestom v dobových kostýmoch. Tento sprievod som mala možnosť zažiť na vlastnej koži a atmosféra zašlých čias svojráznych baníkov, ktorá sa vznášala nad prítomným davom, uchvátila nejedného zvedavca. Kto by si chcel bezprostredne vychutnať čaro SALAMANDRA, má príležitosť navštíviť Štiavnicu začiatkom septembra.

Banskí odborníci a vedci

Ďalším dôležitým medzníkom pre slovenské baníctvo sa stal rok 1786, kedy Ignác Anton Born odskúšal svoju metódu amalgamácie. Pre mnohých toto slovo znamená len prapodivný zhluk samohlások a spoluhlások, nie však pre dejiny baníctva. Amalgamácia znamená reakciu založenú na schopnosti ortuti viazať drahé kovy, pričom vznikne zlúčenina amalgám. Po odparení ortuti sa získa zmes drahých kovov, ktoré predtým naviazala. Tento proces trval tri až šesť mesiacov.

Pri príležitosti spomínanej inštalácie zariadení na amalgamovanie drahých kovov sa v Sklených Tepliciach zišli mnohé významné osobnosti vedeckého života, a tak vznikol prvý medzinárodný vedecký kongres na svete. Bola na ňom založená i prvá medzinárodná vedecká spoločnosť. Vedci tu sformulovali stanovy novovzniknutej spoločnosti i pozývací list, ktorým sa obracali na známych odborníkov s otázkou, či nechcú vstúpiť do tejto spoločnosti.

V 18. storočí prežila Banská Štiavnica svoje zlaté obdobie. Ťažba zlata a striebra dosiahla vtedy najvyššie hodnoty - napríklad v roku 1740 sa na denné svetlo dostalo 600 kíl zlata a 2 3000 kíl striebra. Počas 19. storočia začala ťažba i baníctvo celkovo pozvolna stagnovať a upadať.

Baníci a ich život

Baníctvo na Slovensku malo nielen dlhoročnú tradíciu, ale aj rozvinutú kultúru. Pracujúci baníci sa nepochybne najviac tešili na banícku "oferu", čiže slávnosť konanú v deň patróna tej-ktorej bane, kedy sa zamestnanci slávnostne zhromaždili v oblekoch pri bani a v sprievode si vykračovali do kostola na bohoslužby. Pri bohoslužbách sa spievali banské nábožné piesne, hrala banská kapela, v kázni sa hodnotila práca baníkov. Po skončení bohoslužieb sa konečne začala najväčšmi očakávaná časť tohto sviatku - samotná oslava, na ktorej sa podával guláš, pivo, víno a do tanca vyhrávala kapela.

Baníci sa mohli dokonca popýšiť svojou zástavou, ktorá bola väčšinou zelenej farby, s vyšitým obrazom patróna príslušnej bane. Obyčajne ju vyšívali ženy baníkov. Keď bola zástava hotová, vykonala sa v kostole posviacka a vyvesili ju na žrď. Samozrejme sa celý tento akt aj náležite oslávil.

Banícky folklór tvoria piesne, povesti, spomienkové rozprávania, humoristické príbehy, anekdoty i tance. V baníckych piesňach sa neraz objavuje motív ťažkej práce pod zemou, častých nešťastí, ako aj obavy z úrazu a smrti. Nie je ničím neobvyklým prelínanie týchto motívov s ľúbostnou alebo humoristickou tematikou. Najstaršou baníckou piesňou, o ktorej sa nám zachoval písomný záznam z roku 1791, je "Stávaj Hanzo hore...".

V baníckych anekdotách vystupujú komické postavičky Nácko a Hanzík, zachovali sa i povesti o permoníkoch, o vzniku banských miest. Veľmi dôležitú úlohu zohralo v myslení baníkov náboženstvo a povery.

V tanečnom folklóre majú svoje miesto ceremoniálové tance, ako napríklad fašiangový banícky poriadok z Novej Bane či tancovanie pod dvoma palicami. Osobitným je vdovský tanec zo Žakaroviec. Ide o spomienku na "tanec tristo vdov", ktorým zasypalo v bani manželov. Ženy ho tancujú na smutnú valčíkovú melódiu.

Špecifickým prejavom ľudového umenia sú banícke výtvarné diela. Autori-baníci sa venovali hlavne rezbárstvu a jeho tradícia v Banskej Štiavnici doznieva ešte dodnes. Námetom boli sakrálne pastorálne témy, ako aj postavy baníkov. Zaujímavosťou je, že tieto plastiky či betlehemy umiestňované v priestoroch baní neplnili poväčšine ochrannú, ale ozdobnú funkciu.

Slovenské banské múzeum

Obdivovatelia histórie a pamiatok by si nemali nechať ujsť príležitosť navštíviť Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, ktoré podáva komplexný pohľad a predstavu o živote, práci a histórii slovenských baníkov. Založené bolo v roku 1964 a pozostáva z viacerých objektov, ktoré samy osebe sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Hlavnou budovou je Kammerhof, čo je najväčší stavebný komplex. V minulosti bol sídlom komorských grófov, ale v zadnom krídle sa nachádzali aj skúšobne, kde sa kontrolovala kvalita rúd.

Ďalším objektom je Berggericht, v ktorom sídlil banský dištriktuálny súd, banský kapitanát a neskôr banícka a lesnícka akadémia. V dolnom nádvorí budovy ústí Nová šachta Michal a malá stredoveká štôlňa.

Najstaršou stavebnou pamiatkou je Starý zámok, ktorý v čase tureckých nájazdov plnil funkciu vojenskej pevnosti a v 19. storočí ho začali využívať ako sa len dalo: slúžil pre potreby mestskej polície, ako mestská ľadovňa mäsiarov, mestský archív, knižnica alebo telocvičňa. V roku 1900 sa stal sídlom Mestského múzea a dnes slúži aj na rozličné kultúrne podujatia.

V skanzene Banského prírodného múzea si môžu návštevníci vyskúšať fáranie v sprístupnenej štôlni Bartolomej.

Nový zámok vzhľadom na svoju strategicky výhodnú polohu bol súčasťou signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest. Nachádza sa tu aj klopačka, ktorá zvolávala baníkov do práce. Túto stavbu preslávili najmä "živé hodiny", čo bola vlastne protipožiarna stráž, ktorá dávala obyvateľom každú štvrťhodinu trúbením najavo, že bdie a stráži mesto pozorným okom.

Baníctvo na Slovensku v súčasnosti doslova vymiera. Nie je to len tým, že sa zásoby rúd a drahých kovov na tomto malom území už takmer vyčerpali, ale vytlačila ho i lacnejšia západná konkurencia. V každom prípade však stojí za to pripomínať si dakedajšiu precíznu prácu slovenských baníkov, ktorá ich preslávila takmer po celom svete...

MARTINA MITTERPACHOVÁ


Zpět na obsah