SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ČESKO-SLOVENSKÉ STRETÁVANIE

Moravský festival poézie

Ak sa povie pred českými a slovenskými recitátormi slovo Valmez, znie to ako zaklínadlo. Každému sa vynorí zo spomienok príjemný priestor M - klubu v Žerotínskom zámku, ktorý sa týči nad Bečvou vo Valašskom Meziříči. V polovici novembra sem prichádzajú už od roku 1973 najlepší českí a slovenskí recitátori, aby sa na Moravskom festivale poézie uchádzali "O štít mesta Valašské Meziříčí."

Pozvanie na Moravský festival poézie sa ponúka recitátorom po ich účinkovaní na celoštátnom festivale "Wolkrov Prostějov", ktorý sa koná vždy koncom júna a celoštátnej slovenskej súťaži v umeleckom prednese "Hviezdoslavov Kubín", pravidelne usporadúvanom na jeseň. Recitátori môžu do súťaže prihlásiť do prvého kola prednes básne alebo prózy, do druhého kola iba poéziu. Súťažnú atmosféru vytvára bodové hodnotenie od 1 do 10 bodov, z ktorých najvyššie a najnižšie číslo sa škrtá. Porota je zložená zo siedmich odborníkov, z ktorých štyria sú z Čiech a traja zo Slovenska. Bodové hodnotenie je javom nemenným od samého počiatku festivalu. Inak prešiel niekoľkými zmenami. Založil ho v roku 1965 Jiří Broll ako Krajský festival poézie. Vo svojom treťom ročníku sa rozrástol do Moravského festivalu poézie a toto meno si uchoval, aj keď od štvrtého ročníka pribudla súťaž krajských družstiev, ku ktorým sa pripojili v ôsmom ročníku i krajské družstvá zo Slovenska. Súťaž krajských družstiev zanikla spolu s krajskými kultúrnymi zariadeniami. Dalo by sa povedať, že sa tým uvoľnila napätá súťažná atmosféra. Ďalej už súťažil každý recitátor sám za seba. Na 34. ročníku festivalu sa k interpretom hovoreného slova pridružili i literárni autori. Literárna súťaž bola veľmi úspešná a počas piatich rokov svojho trvania priniesla veľa kvalitných textov. Bohužiaľ bola pre nedostatok financií zrušená. Vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Kultúrnych zariadení mesta Valašské Meziříčí Jozefovi Fabiánovi vznikla Edícia Krásno, v ktorej vyšli dva zborníky najlepších literárnych prác. Ďalšie tri publikácie boli koncipované ako medailónky najlepších autorov toho-ktorého ročníka: Jan Hlůžek: "Zpráva o počasí" v roku 1999, Tereza Jandová: "Krásné bolesti" v roku 2000 a Milan Šťastný: "V horečce blouznění" v roku 2001. S Moravským festivalom poézie je úzko spojených niekoľko osobností, z ktorých by som menovala aspoň slovenského básnika a prekladateľa Jána Buzássyho a Vladimíra Justla z Čiech.

Za roky trvania festivalu sa vo Valašskom Meziříči vystriedalo i veľa recitačných osobností, ktoré sú dnes známe v kultúrnom živote oboch republík. Zo slovenských osobností by som spomenula súčasného režiséra Divadla Andreja Bagara v Nitre Svetozára Sprušanského alebo Soňu Müllerovú zo Slovenskej televízie, českú herečku slovenského pôvodu Valériu Zawadskú, režisérku Českého rozhlasu a vynikajúcu recitátorku Hanu Kofránkovú a ďalších. Stretávanie sa českých a slovenských recitátorov je veľkým prínosom pre odbor umeleckého prednesu v Českej i Slovenskej republike. Obe "recitátorské školy" sa navzájom inšpirujú a obohacujú dramaturgicky i interpretačne. K inšpirácii všetkých prispievajú aj večerné programy festivalu, na ktorých vystupujú známe osobnosti s umeleckým prednesom či spievanou poéziou. Predtým to boli i hostia z Poľska, Nemecka a Ruska. Seminár po skončení oboch súťažných kôl sa vyznačuje vysokou odbornou úrovňou na partnerskej báze porotcov a recitátorov. Moravský festival je známy i svojím prívetivým prostredím, ktoré vytvárajú pracovníci Kultúrneho zariadenia mesta Valašské Meziříči na čele s prezidentom MFP pánom profesorom Jiřím Demlom. Preto sa na Moravský festival poézie mnohí recitátori radi vracajú. Tohto roku sa zídu českí a slovenskí recitátori vo Valašskom Meziříči už na jubilejnom 40. ročníku Moravského festivalu poézie v dňoch 18. - 20. novembra, aby tu prežili niekoľko nezabudnuteľných krásnych dní.

JANA ŠTEFÁNKOVÁ


Zpět na obsah