Prieskum STEM a IVO

Ak sa Česi a Slováci v niečom výrazne líšia, potom je to ich pohľad na životnú úroveň a sociálne istoty. O tie sa obávajú oveľa viac slovenskí susedia, ktorým ich vláda naordinovala ostrejšie reformy. Občania Česka zasa častejšie uvádzajú strach z kriminality či korupcie.

Vyplýva to z rozsiahleho výskumu z lanského novembra a decembra, ktorý na začiatku februára predstavila pražská agentúra STEM a bratislavský inštitút pre verejné otázky (IVO). Celkovo bolo oslovených temer tritisíc obyvateľov.

Na Slovensku uviedlo ako najnaliehavejší problém životnú úroveň a sociálne istoty 77 percent opýtaných, čo je prvé miesto v poradí. Naopak v Česku ľudia túto oblasť zaradili až na štvrtú priečku - uviedlo ju 30 percent z nich.

Občanov v Česku najviac trápi nezamestnanosť, ktorú uviedlo 53 percent. V tomto prípade sa názory Čechov a Slovákov príliš nelíšia - u susedov sa jej obáva 59 percent opýtaných. Na druhom mieste v Česku skončila kriminalita s 38 percentami. Na Slovensku ju uviedlo 17 percent. Českí občania sú tiež pomerne viac znepokojení stavom morálky a korupcie (34 %) na rozdiel od 22 % na Slovensku.

Odlišné výsledky sú tiež v prípade zdravotníctva. V Česku je na piatom mieste so 16 percentami, kým na Slovensku na treťom s 34 percentami.

"Na rozdiel od Slovenska nemajú obyvatelia ČR skúsenosti s dôsledkami zásadnejších reforiem v sociálnej oblasti. Ich obavy o udržanie životnej úrovne a sociálnych istôt sú v rovine obáv z reforiem, o ktorých sa zatiaľ iba hovorí," uviedli autori výskumu. Na Slovensku bola zavedená 19-percentná daň, takže zdražili okrem iného potraviny a lieky a znížili sa sociálne dávky. Platí sa za návštevu lekára či hospitalizáciu v nemocnici a rozbieha sa dôchodková reforma.

Slováci už prežili najväčší otras?

Slováci sa však podľa prieskumníkov z najväčšieho otrasu spamätali. Respondenti odpovedali na otázku, do akej miery sú po zvážení všetkých okolností celkovo spokojní so svojím životom. V Česku sa za spokojných označilo 68 %, pričom názor ľudí sa v porovnaní s výskumom v roku 1994 nezmenil - vtedy takto odpovedalo 67 percent.

Medzi Slovákmi je síce teraz spokojných oproti ČR menej (48 %), v porovnaní s dobou pred desiatimi rokmi spokojných pribudlo o 12 percent. Podľa Zory Bútorovej z IVO boli obavy Slovákov z reformy zdravotníctva obrovské. Teraz však podľa nej vzrástol optimizmus. Na otázku, či súhlasia s názorom, že by sa rozdiely v príjmoch mali zmenšiť, odpovedalo kladne 71 percent Čechov, čo je o 21 bodov viac oproti roku 1994 a 83 percent Slovákov (+ 16 %). Pokiaľ ide o názor, že sa najlepšie darí ľuďom, ktorí sú schopní a pracovití, stotožnilo sa s ním 41 percent Čechov (-6 %) a 35 percent Slovákov (+ 4 %).

Výskum sa takisto zaoberal otázkou, čo si ľudia predstavujú pod pojmom "demokracia". Tesná väčšina obyvateľov Česka (51 %) uviedla, rovnako ako pred desiatimi rokmi, slobodu. Podobne tomu je na Slovensku, kde slobodu uviedlo 49 percent (+ 3 %).

V oboch krajinách sa zvýšil počet tých, ktorí uviedli rešpektovanie sociálnych práv a slušnú životnú úroveň. V Čechách to bolo 12 percent (+ 5 %) a u susedov 17 percent (+ 5 %). Rovnosť pred zákonom a spravodlivosť predstavuje 14 percent obyvateľov ČR (+ 2 %) a 12 percent Slovákov (- 8 %).

Vlády oboch republík sú na tom u svojich občanov približne rovnako. V Česku dôveruje vláde 30 percent ľudí, na Slovensku 29 percent. Podobne je tomu aj v prípade parlamentu, ktorý kladne hodnotí 31, respektíve 32 percent. Iba české mestské a obecné zastupiteľstvá dopadli lepšie - získali 70 percent dôvery oproti 56 percentám na Slovensku.

LUKÁŠ BEK

---

Zpět na obsah