SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ŠŤASTNÉMU ČLOVEKOVI IGOROVI ŠEVČÍKOVI

K nedožitému životnému jubileu

Netradične, tento raz v priestoroch klubu Mánes namiesto v Malostranskej besede (tá je momentálne v rekonštrukcii), sa konala prvý februárový týždeň ďalšia výstava Českej únie karikaturistov. Bola venovaná nedožitým 55. narodeninám slovenského výtvarníka žijúceho dlhé roky v Prahe Igora Ševčika a spoluusporadúval ju aj náš Slovensko-český klub.

Igora Ševčíka sme dobre poznali - bola to naozaj neprehliadnuteľná figúrka, aktívny muž, človek so svojským zmyslom pre humor. Zomrel nečakane uprostred leta pred troma rokmi. Mal vtedy iba päťdesiatdva rokov... Narodil sa v Trenčianskych Miticiach a tam, ako vravieval, sa naučil chytať ryby a v Trenčianskom Jastrabí, kde vyrastal, zasa maľovať. Už ako stredoškolák sa venoval aj novinárskej práci. V kritickom roku 1968 ho vylúčili z gymnázia a nejaký čas sa živil ako robotník.

Keď sa rozhodol presťahovať do Prahy vzal si, tvrdieval počas návštev našej redakcie, so sebou len jednu ceruzku. Napriek tomu, alebo možno práve preto, sa mu tu podarilo vyštudovať scénografiu a fotografiu na strednej umeleckopriemyslovej škole a zároveň kameru a produkciu na Čimelickej filmovej škole. Pracoval v Národnom divadle, v Českej televízii, v Krátkom filme Praha. Stal sa tiež najmladším profesionálnym režisérom pražského štúdia Jiřího Trnku. Venoval sa nielen filmu, ale aj grafike, maľoval, bol scénografom v Laterne magike, intenzívne sa venoval kreslenému humoru, fotografii i keramike a navrhol interiéry desiatok reštaurácií. Okrem tvorby vlastných animovaných filmov spolupracoval aj s mnohými známymi režisérmi - napríklad s Jurajom Herzom, Jiřím Krejčíkom či Jurajom Jakubiskom (jeho výtvarné stvárnenie "Tisícročnej včely" získalo množstvo zahraničných ocenení).

Po roku 1989 sa stal riaditeľom štúdia animovaných filmov v Zlíne, od roku 1991 pracoval ako poradca ministra kultúry Milana Uhdeho a neskôr ako riaditeľ filmového a audiovizuálneho odboru Ministerstva kultúry ČR. Potom sa však všetkých funkcií vzdal, aby sa mohol venovať výhradne svojim umeleckým ambíciám.

Jeho dlhoročný priateľ, karikaturista Josef Kobra Kučera o ňom povedal: "Zdanlivo krátky čas mu osud vymeral k pobytu na tejto zemi, ale v tom, čo všetko stihol vytvoriť, bol dlhoveký, i keď mnohé z toho, čo vymyslel a realizoval zdevastuje ľudská hlúposť. Tým myslím jeho fresky, obrazy, nábytok a skulptúry v interiéroch reštaurácií a hotelov od Prahy po Děčín. Nie sú zdokumentované ani jeho scénografické práce. Desiatky diplomov a cien, ktoré dostal za animované filmy, vyhádzal, keď ho vyhnali z ateliéru na námestí I. P. Pavlova. Od toho času tvoril doma. Grafiku, od ryteckých miniatúr po veľkoplošné litografie. V maľbe sa vracal k dávno zabudnutým technikám a okrem toho tvoril cyklus plastík...."

Katalóg k 340. Salónu karikaturistov bol venovaný jeho skiciam k rozprávke "Král Barvička", ktorú napísal práve Josef Kobra Kučera. Prinášame vám z neho niekoľko ukážok. Aj z nich pochopíte, prečo Igor Ševčík tak často vravieval: "Som šťastný človek, pretože robím to, čo chcem".

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah