SLOVENSKÉ DOTYKY
 

O DVE SABIKY POZADU

V Prahe slovenský film zabodoval

Medzi päťdesiatimi filmami uvádzanými na práve prebehnuvších Dňoch európskeho filmu v Prahe a Brne sa vyskytol aj jeden slovenský - O dve slabiky pozadu režisérky Kataríny Šulajovej. Už to by bolo možné považovať za úspech po toľkých neúrodných rokoch v slovenskej kinematografii. Zaiste musel film spĺňať aj isté umelecké kritériá, aby na prehliadke tohto významu mohol byť uvedený. Podľa výkladu režisérky Kataríny Šulajovej, prítomnej na uvedení filmu v rámci festivalu, scenár filmu bola pôvodne ročníková práca na DAMU, ktorá sa akosi ponúkla na nakrútenie. Mohlo by sa to zdať trochu priskromné na to, ako film postupuje a ako je prijímaný. A tak teda čím upúta, čo si z neho možno odniesť?

Mladučká študentka dejín umenia Zuza poletuje medzi posluchárňami školy a dabingovými štúdiami, kde si zrejme celkom slušne prirába - vidiac sumy, ktoré rozdáva. Už-už sa nám po rozbehu deja zdá, že nám film ukazuje toho života v dabingových štúdiách hádam až neúmerne veľa, veď vidíme Zuzu vlastne stále iba so slúchadlami na ušiach riešiac zasa nejakú postavu (či zvieratko), keď to napokon ustane a divák je stále viac a viac svedkom života študentky in natura. Aj keď je vek okolo dvadsiatky obdobím kryštalizácie postojov k životu, ujasnievania si vzťahov, predsa len to jej vandrovanie od jedného človeka k druhému je snáď až prirýchle, premenlivé. Jeden nevážny (a nevyvážený) vzťah strieda druhý, niet času skúmať vlastnosti proťajšku. Jedno naozaj chvíľkové vzplanutie v Paríži má rozhodnúť o tom, že Zuza staví práve na tento vzťah. Lenže, ako sa ukáže, ani v Paríži nie je všetko zlato, čo sa blyští. Nádejný mládenec s románsky rezaným profilom dáva prednosť zaujatím prácou v realitnej kancelárii pred viazanosťou vo vzťahu (a predovšetkým slobode) a Zuza, toto pôvabné stvorenie, pohybujúce sa v Bratislave s istotou aj napriek tomu, že nemá pevné rodinné zázemie v rodičoch, sa v Paríži ocitá úplne na ľade. Pomocnú ruku podáva napokon v Bratislave nápadník spoza mixážneho pultu dabingového štúdia, predtým tak trochu zbohatlík z obchodu s ojazdenými autami, o ktorého návrhoch ani jeho citoch k nej si nebola až taká istá, a teraz je tu ponuka na spoločný život.

Marek Majeský je v role nápadníka, pohybujúceho sa občas v popredí, občas cudne v pozadí, veľmi presvedčivý. Tento decentný herec pôvodom z Košíc po úlohách, v ktorých sme ho mohli vidieť v Prahe v rámci slovenského divadla, najmä v hrách francúzskeho dramatika B. Koltésa, ukázal, že vie zahrať aj šviháka - trochu mrchu, trochu charakter. Zuzana Šulajová stvárnila úlohu sviežo a bezprostredne. Veríme jej v komunikácii s ľuďmi "z brandže", s partnermi, menej už v styku napríklad so starou mamou. Iste, stará mama pôvodom Maďarka je v Bratislave celkom prirodzene možná. Sú z toho celkom rozkošné situácie. Ale repliky starej mamy, podávané ňou samou ešte raz polopatisticky po slovensky, aby divák vedel, o čom je reč - niekedy je toho v bežnej konverzácii až nadbytočne veľa. Ani vzťah dcéry s otcom nevychádza vždy presvedčivo. Okrem skutočnosti, že sme mali zasa raz možnosť vidieť vynikajúceho Ivana Romančíka. Je trochu veľká náhoda, ak dcéra onedlho potom, čo dáva otcovi so sklonmi k pijatike vo svojom byte bankovku vysokej hodnoty, sa s ním stretáva kdesi na úplne inom konci Bratislavy (na Palisádach?), keď jej vbehne pod kolesá auta cyklista idúci na rybačku. A ausgerechnet je to jej otec! Celkovo veľa vecí, myslím, je vo filme podávaných explicitne, hoci mnohé si bolo možno domyslieť.

Asi zo mňa prehovorí vek, keď napokon dodám, že najpôsobivejšia scéna sa pre mňa odohrala v samom závere filmu. Vtedy režisér Martin Hollý, vyslúžilý pedagóg na škole, pristupuje k hrdinke filmu, spočívajúcej na gauči, vraviac asi toto: "Necháme teraz túto mladú ženu odpočívať a nech sa hoci pár minút nič nedeje." Kamera sa približuje k tvári, všetko sa upokojí, hudba navodzuje doznievanie predchádzajúcich vnútorných pochodov. Minútu či dve sa na plátne naozaj " nič nedeje" - a čuduj sa svete - divák sa nenudí. Aj takto sa kedysi vo filmoch pracovalo.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah