S podpredsedom vlády SR Pálom Csákym

Na nedávnom prijatí zástupcov národnostných menšín na Slovensku u prezidenta SR Rudolfa Schustera bol prítomný aj podpredseda vlády SR Pál Csáky, do kompetencie ktorého oblasť národnostných menšín spadá. Jeho rozhovor s šéfredaktorkou Českej besedy Helenou Miškufovou zrkadlí situáciu Čechov žijúcich na Slovensku a dovoľujeme si ho odporúčať do pozornosti aj čitateľom Slovenských dotykov.

Pán podpredseda, ako vnímate českú komunitu v prostredí ostatných národnostných menšín na Slovensku?

- Po prvé ako dôležitú súčasť našej spoločnosti. Myslím si, že česká komunita je nám najbližšia predovšetkým pre jazykovú blízkosť a tiež mentálnu blízkosť. A aj preto, lebo máme spoločnú históriu, ktorá predsa trvala niekoľko desiatok rokov. Bol by som rád, keby si česká pospolitosť zachovala vlastnú identitu, vlastný jazyk. Ja osobne niekedy češtinu tiež používam.

Kde ste sa naučili po česky?

- Jednak som študoval päť rokov na univerzite - to bolo v Pardubiciach - a potom som bol rok na vojne na Šumave. takže mi čeština nerobí problémy.

V porovnaní s ostatnými menšinami česká komunita žije rozptýlene po celom území Slovenska a s tým sú spojené mnohé organizačné problémy pre jej reprezentanta - Český spolek na Slovensku. Ba možno povedať, že i nad možnosti a sily dobrovoľníkov spolku.

- Zaiste, to je pravda. Česká komunita je možno najviac atomizovaná v našej spoločnosti práve kvôli tým historickým príčinám a pre jazykovú blízkosť jej aj najviac hrozí asimilácia. Samozrejme je právo každého občana voliť akúkoľvek cestu v demokratickej slobodnej spoločnosti, ale ja by som bol naozaj rád, keby český jazyk na Slovensku zostal, aby sa príslušníci i českej komunity cítili tuná ako doma. Navyše si myslím, že je to dôležitý most smerom k Českej republike. A tiež som presvedčený o tom, že Slovensko i Česká republika budú v budúcnosti veľmi blízkymi partnermi a budú dobre spolupracovať i v Európskehj únii.

Česká komunita je i po lanskom sčítaní ľudu treťou najpočetnejšou. Asimilácia však postupuje omnoho rýchlejšie než u iných menšín najmä preto, že nemá dostatočné finančné zabezpečenie. Nepožíva ani podporu napríklad v rámci školstva, kultúrnych inštitúcií, divadiel, ani zdroje v rámci obecných úradov ako iné menšiny. V čom vy vidíte možnosť spomalenia asimilácie?

- Z pozície vlády môžeme podporovať všetky kultúrne aktivity českej komunity. Podľa mňa najefektívnejšia ochrana proti asimilácii je čo najlepšia organizovanosť tej-ktorej pospolitosti. Ak je človek sám vo veľkej spoločnosti, tak je väčšia hrozba, že bude z jazykového alebo kultúrneho hľadiska stratený než keď sa aktívne zúčastňuje kultúrnych a vzdelávacích akcií. I napríklad vydávanie časopisov, čítanie literatúry, sledovanie českej televízie môžu byť tými faktormi, ktoré pomôžu udržať kultúrnu identitu a stav, aký aspoň teraz je. Z pozície vlády môžeme dať do tohto procesu peniaze, môžeme tento proces podporiť, môžeme deklarovať našu snahu o vašu podporu a radi vytvárať spoločenskú klímu, aby sa tu každý cítil ako doma. Aby možnosti používať český jazyk boli zabezpečené a garantované. Pravdepodobne viac urobiť nemôžeme. To ostatné je už na jednotlivcoch. Ako hovorím, jednotlivci sú vždy silnejší, keď sa organizujú, takže želám Českému spolku veľa úspechov.

Oblasť financovania aktivít z kapitoly Ministerstva kultúry SR je tohto roku pre Český spolek na Slovensku mimoriadne citlivá najmä preto, že nám bol pridelený finančný príspevok vo výške roku 2001, kedy sa čakalo na výsledky sčítania ľudu. A ten neakceptuje ani početnosť českej komunity, ani možnosť projektov ČSnS a má byť pridelené toľko peňazí, ako pre neporovnateľne menšie menšiny.

- Počul som o tej situácii, je to však v kompetencii Ministerstva kultúry. Môžem sa na to pozrieť, skontrolovať pravidlá. Pre mňa tie relácie, o ktorých ste hovorili, tiež nie sú prijateľné. Myslím, že by malo dôjsť k prehodnoteniu.

HELENA MIŠKUFOVÁ

---

Zpět na obsah