SLOVENSKÉ DOTYKY
 

OD PRÍCHODU SLOVANOV PO NEŽNÚ REVOLÚCIU

Pramene - ojedinelý projekt o slovenských dejinách

Pred piatimi rokmi začalo Literárne informačné centrum v Bratislave vydávať súbory základných dokumentov, viažúcich sa k slovenským dejinám. Projekt, ktorého zámerom bolo v štrnástich zväzkoch obsiahnuť obdobie od predslovanských dejín až po novembrovú revolúciu v roku 1989, odborne garantovali poprední slovenskí historici a autormi jednotlivých zväzkov sa stali najlepší odborníci na problematiku príslušných období - zväčša vedeckí pracovníci Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Celá pramenná edícia má názov Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, realizuje sa na vysokej grafickej úrovni a od druhého zväzku je jej editorom uznávaný slovenský historik Pavel Dvořák.

Kelti, pápeži, kronikári...

Prvý zväzok Prameňov vyšiel pod názvom Územie Slovenska pred príchodom Slovanov (1998) a po prvý raz sa tu podarilo zhromaždiť všetky historické písomné pamiatky o Slovensku z predslovanského obdobia: predovšetkým sú to správy antických autorov (Herodota, Plinia Staršieho, Strabóna, Tita Livia, Marka Aurelia a ďalších) so vzťahom k tomuto územiu, ale aj správy z čias, keď tu sídlili keltské a po nich germánske kmene - až po rozpad rímskej moci na strednom Dunaji, teda do konca 4. storočia. Druhý zväzok má názov Slovensko očami cudzincov (1999) a obsahuje cenné správy od 6. do 10. storočia, tak ako sa zachovali v pápežských listoch, v rozprávacích prameňoch, dobových kronikách a legendách z obdobia Veľkej Moravy aj v správach arabských cestovateľov o Slovanoch. Práve tento zväzok prináša základné pramenné texty o misii solúnskych bratov na Veľkú Moravu (žiadosť Rastislava byzantskému cisárovi Michalovi III., cisárova odpoveď o vyslaní "muža vzácneho a pravoverného, veľmi učeného a filozofa" - Konštantína Filozofa), ako aj výzvy pápeža Jána VIII. kráľovi Svätoplukovi poslať do Ríma arcibiskupa Metóda, "aby vysvetlil obvinenia, že nesprávne učí". Zároveň sú tu citované Fuldské anály, ktoré predstavujú najobsiahlejší prameň k dejinám k dejinám Veľkej Moravy v rokoch 846 - 902 a Cividalské evanjelium, do ktorého sú medzi pútnikmi do Ríma zapísané aj mená Koceľa (Cozil), Svätopluka (Szuentiepulc), Rastislava (Rastriclao) a Pribinu (Bribina). Tento zväzok prináša aj správy arabských geografov a cestovateľov z 9. a10. storočia. Jeden z nich, Ibn Rusta napríklad píše o Svätoplukovi. " Tento panovník má veľa jazdeckých koní a jedlá mu pripravujú z kobylieho mlieka..."

Anjouovskí králi a nemecký cisár

Tretí zväzok, ktorý sa sústreďuje na dokumenty od roku 950 do konca 13. storočia a dotýka sa obdobia, keď sa formoval uhorský štát, vyjde až v tomto roku. Toto obdobie je totiž mimoriadne náročné na archívny výskum, je pramenne málo doložené, existujúce pramene sú často veľmi torzovité a ich interpretácia (vzhľadom na dobovú latinčinu v nich použitú) je často veľmi zložitá. A rovnako aj ďalšie dva zväzky Prameňov - Pod vládou anjouských kráľov, (2002) a Prvý cisár na uhorskom tróne (2001) - sú náročné na preklady neúplných dokumentov z dobovej latinčiny, obsah a zmysel ktorých treba často overovať z iných dobových prameňov.

Zväzok Pod vládou anjouovských kráľov (Slovensko po vymretí Arpádovcov a nástupe Anjouovcov na uhorský trón, Karola Róberta, Ľudovíta Veľkého a jeho dcéry Márie) obsahuje vyše 100 dokumentov z mimoriadne dramatického 14. storočia. Je až prekvapujúce, že v tom čase prebiehala v Uhorsku mimoriadne intenzívna diplomatická činnosť, zachovali sa stovky rôznych diplomatických depeší a iných dokumentov. Tento zväzok prináša aj neskreslený pohľad na postavu Matúša Čáka Trenčianskeho a jeho skutočnú úlohu v dejinách Uhorska. Práve rozporná postava tohto "pána Váhu a Tatier" (idealizovaná slovenskými romantikmi štúrovskej generácie) sa stala aj námetom Zbraslavskej kroniky, ktorá uvádza. "Aby potlačil opovážlivé a kruté násilnosti, ktoré opakovane a mnohokrát spôsobil moravskej zemi plienením a požiarmi, ako aj odvliekaním ľudí župan Matúš z Trenčína, nádoba všetkej ničomnosti, zvolal pán Ján, český kráľ, značné množstvo bojovníkov tak domácich, ako aj cudzincov a vyrazil 21. mája roku Pána 1315 z Prahy a postupoval na Uhorsko." S trochou literárnej nadsázky by sa dalo povedať, že išlo o prvý známy a kronikársky doložený česko-slovenský konflikt. Vo zväzku Prvý cisár na uhorskom tróne (Slovensko v čase polstoročnej vlády uhorského, českého, lombardského a nemeckého kráľa a rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského, syna Karola IV.) je zasa prvýkrát v slovenskom preklade publikovaný úplný text "ochranného glejtu" Žigmunda majstrovi Jánovi Husovi pri jeho ceste na koncil v Kostnici.

Aj pramene o súčasnosti - novembrová revolúcia

Koncom roku 2002 (spolu so štvrtým zväzkom Prameňov) vyšiel aj štrnásty zväzok pod názvom Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod, ktorý je výberom dokumentov a prejavov od novembra 1989 do decembra 2002. Tento zväzok vyšiel k 10. výročiu vzniku Slovenskej republiky, ale nemožno ho považovať len za "príležitostný" diel prameňov k našim národným dejinám. Zámerom editora i vydavateľa sa stala snaha predstavovať popri najstarších a starších dejinách aj pramenný materiál z novších historických období - a vyjsť tak v ústrety študentom histórie, odborným zahraničným pracoviskám, ktoré majú sťažený prístup k našim archívom (napríklad z obdobia vojnového slovenského štátu či z 50. rokov), ako aj stále sa rozširujúcej čitateľskej obci tejto edície.

Zväzok Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod prináša ucelený dokumentárny pohľad na udalosti, ktoré historicky, často ani emocionálne ešte "nevychladli". Ukazuje prudkú akceleráciu slovenskej spoločnosti po páde komunistického režimu, maratón rokovaní o podobe federácie, cestu "od nedohody k rozdeleniu" a deklaratívne akty ČNR a SNR vo chvíľach, keď vznikali dva samostatné štáty. Zostavovatelia tohto zväzku, pracovníci Historického ústavu SAV V. Hlavová a J. Žatkuliak, pri jeho prezentácii v Bratislave zdôraznili, že sa z veľkého množstva materiálu snažili zvýrazniť práve "štátoprávnu líniu" vzájomných česko-slovenských vzťahov po novembri 1989 a menej priestoru mohli preto venovať ekonomickým súvislostiam rozdelenia, ktoré mali tiež výrazný vplyv na akceleráciu dejinných procesov, ktoré nakoniec vyústili do rozhodnutia FZ ČSFR o pokojnom rozdelení spoločného štátu. Zväzok končí Vyhlásením Národnej rady SR k vzniku nezávislej Slovenskej republiky.

"Povinnosť voči národným dejinám"

Kým všetky susedné národy zväčša už v 19. storočí vydali svoje základné pramenné edície (Česi pred 150 rokmi a iniciátorom a "editorom" bol K. J. Erben), na Slovensku splnenie tejto povinnosti voči národným dejinám prichádza veľmi oneskorene. Práve Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov vo 14 zväzkoch obsiahnu ucelený, odborne garantovaný a - čo je zvlášť významné - už žiadnou ideológiou nezaťažený pohľad na naše národné dejiny. Jednotlivé zväzky edície sú vždy doplnené ukážkami z dobových kroník a legiend, pôsobia tak aj čitateľsky pútavo a graficky príťažlivo.

Napriek zložitým ekonomickým podmienkam, ktoré vládnu v slovenskej kultúre (a pri vydávaní pôvodnej historickej literatúry zvlášť) sa Literárnemu informačnému centru darí plynule pokračovať vo vydávaní tejto nadčasovej edície. Povzbudením pri prekonávaní finančných prekážok je najmä fakt, že sa stále zvyšuje záujem čitateľov a odbornej obce o túto unikátnu edíciu - dokumentárne svedectvo o našej národnej histórii.

(Autor je spisovateľ, hovorca Literárneho informačného centra)

ANTON BALÁŽ


Zpět na obsah