Slovo je spôsobom dotýkania sa ľudí, ich skupín, hoci národov, ktoré sa vlastne najmä vďaka slovu vytvorili... Spôsobom, ktorý zrejme najviac zapríčinil vôbec odlíšenie človeka od iných živých tvorov, vznik kultúry, čohosi, čo presahuje jedinca, čo sa stáva spoločným majetkom ľudstva. Umelecká literatúra je navyše prostriedkom naozaj hlbokého spoznávania a porozumenia.

Toto číslo Slovenské dotykov je o literatúre, o knihách ešte o čosi viac než inokedy. Prečo? Ten priamočiary dôvod spočíva v tom, že apríl je tento rok mesiacom konania jedného z najväčších knižných veľtrhov v Európe - pražského Sveta knihy. Slovensko sa bude opäť dôstojne prezentovať, znovu pod taktovkou Literárneho informačného centra z Bratislavy. Opakuje sa i to, že Slovensko-český klub, vydavateľ Slovenských dotykov, sa na oficiálnej slovenskej reprezentácii podieľa. Okrem organizačnej spolupráce sa mu dostalo i tej cti, že medzi niekoľkými málo zvlášť predstavovanými knižnými novinkami budú aj také, ktoré klub vydal či na vydaní ktorých sa podieľal. Zastúpenie českých Slovákov v rámci prezentácie slovenskej knižnej kultúry je tento rok celkom výnimočné. Chcelo by sa povedať, že aspoň niekto význam komunity umelcov žijúcich predovšetkým v Prahe pre celý kontext slovenskej kultúry chápe.

Áno, aprílový veľtrh je impulzom, prečo je práve toto číslo do značnej miery venované knižnej kultúre a literatúre. Príklon je však hlbší. Česko-slovenskými literárnymi udalosťami a projektami sa to len hmýri. Medzi tie naozaj zásadné patrí, že v marci rozhodlo české ministerstvo školstva o podpore zámeru Slovensko-českého klubu vydať Čítanku moderní slovenské literatury pro střední školy. Ide o dôležitý počin, ktorý má konečne naštartovať proces návratu slovenčiny a slovenských reálií do českého školstva. A to vo forme, ktorá je pre stredoškolákov atraktívna - v čítanke nebude chýbať hoci text piesne Voda, čo ma drží nad vodou z dielne Jozefa Urbana, známy z interpretácie Joža Ráža, ani dialóg Milana Lasicu a Júliusa Satinského alebo úryvky z divadelných hier Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka, vedúcich osobností Radošinského naivného divadla a súboru GUnaGU. Len takto, textami kvalitnými a príťažlivými zároveň, možno v českom stredoškolákovi vyvolať záujem. Aj o tie slovníčky odlišných výrazov, ktoré už za jednotlivými dielami bohužiaľ musia byť.

Ďalšie zámery sa spájajú s činnosťou nedávno založeného Slovenského literárneho klubu v ČR. Medzi najdôležitejšie patrí vydávanie literárneho časopisu - jeho názov Zrkadlenie-Zrcadlení prezrádza, že predmetom jeho záujmu má byť najmä spoločný literárny kontext. Prinajmenšom spočiatku sa nový časopis oprie o spoluprácu so Slovenskými dotykmi. Ďalším zaujímavým projektom je napríklad príprava internetovej prezentácie slovenskej literatúry vznikajúcej v ČR.

Zatiaľ sa zmieňujeme o liečení - napríklad syndrómu straty dvojjazyčnosti českých detí - literatúrou. Aj sama naša literatúra sa však potrebuje liečiť. Napríklad z prílišnej uzavretosti voči svetu, z nenápadnosti. Postupne vykryštalizovala vlastne jednoduchá myšlienka: Stredoeurópska literatúra môže s literatúrami veľkých národov súťažiť iba ako celok. Na nej postavil Slovensko-český klub svoj projekt "Stredoeurópania v strednej Európe", ku ktorému sa pripojili PEN-kluby v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a na Slovensku. Ten nadobúda konkrétne kontúry. V tomto roku sa majú v rámci neho uskutočniť dve medzinárodné konferencie - čapkovská v Prahe a máraiovská v Košiciach a Prešove. Začne sa udeľovať stredoeurópska cena Karla Čapka, budú sa organizovať spisovateľské výmeny, spoločná propagácia. Zvlášť dôležité je vytvorenie spoločnej databázy a rozsiahlej a sofistikovanej internetovej prezentácie stredoeuróspkej literatúry na internete, kde budú diela uverejnené v originále i anglickom preklade. Veľká časť týchto prekladov bude musieť ešte len vzniknúť. Sú to veľké ciele, aj preto je projekt koncipovaný ako štvorročný a vo viacerých ohľadoch vari ako nekonečný. Ak však chce stredoeurópska literatúra súťažiť o priazeň čitateľov a vydavateľov v iných častiach sveta - s americkou, ruskou či francúzskou, inej cesty asi naozaj niet.

Úzka spolupráca s PEN-klubmi sa ukazuje ako nesmierne plodná a vzišiel z nej popri už zmieňovanom aj veľký televízny projekt Slovensko-českého klubu a Českého centra PEN.

Je toho ešte viac, mnohé však záleží od miery pochopenia a podpory viacerých inštitúcií. Neprezrádzajme teda príliš a nerobme chute. Jedno je však, myslím, zrejmé: Literatúry v Slovenských dotykoch a v činnosti ich vydavateľa pribúda nielen chvíľkovo.

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah