SLOVENSKÉ DOTYKY
 

TOTALITA FEMINIZMU

V spoločnosti

Feminizmus si podobne ako marxizmus-leninizmus vytvára svoj celkom osobitný, vnútorne uzavretý systém bludov, ktoré majú bez ohľadu na realitu ospravedlniť neospravedlniteľné excesy tejto totalitnej ideológie.

Už prvým príkladným klamstvom je, že feminizmus sa zastáva žien. Naopak, malá skupinka mocou posadnutých ambicióznych osôb masu žien len zneužíva pre svoje úzko skupinové ciele. Doslova ako samozvanci si prisvojujú "všetky ženy" bez ohľadu na ich vlastný názor. Táto feministická úderná "avantgarda" v skutočnosti ignoruje drvivú väčšinu žien (až 98%!), veď pre nich je normálna žena so vzťahom k prirodzenej láske s mužom vedúcej k založeniu prirodzenej rodiny a prirodzenému narodeniu detí nezaujímavá, je im odporná. Ich favoritmi sú (potom, čo tzv. Radical Lesbiens ovládli feministické hnutie v Spojených štátoch) lesbičky a lesbické páry. Stačí citovať feministický časopis Aspekt:

"Niektoré lesby tvrdili, že lesbicizmus je feminizmus v akcii a hlásali, že jediné pravé feministky sú tie, ktoré úplne odmietli vzťahy s opačným pohlavím. Takéto obracanie na pravú vieru očividne zapôsobilo na množstvo feministiek, aby sa stali lesbami z vlastného rozhodnutia."

Tento citát poukazuje nielen na prvé klamstvo (že feministky sa údajne zastávajú všetkých žien), ale aj na ďalší typický znak feminizmu ako umelej intelektuálnej konštrukcie - úplnú odtrhnutosť od reality. Pri čo i len minimálnom záujme o vedecké poznatky by totiž zistili, že homosexuálnymi sa z vlastnej vôle stať nemôžeme! Stačí citovať obecne známe vyjadrenie profesora Petra Weissa zo Sexuologického ústavu Univerzity Karlovy v Prahe: "Podle americké studie publikované v roce 1994 v knize 'Sex in America' se k homosexuální orientaci hlásili 2,8 % mužů a jen 1,4 % žen. Podle výzkumu provedeného v ČR se k homosexuální orientaci jednoznačně hlásí nebo si svou orientací není jisto asi 2 % českých mužů a žen. Současně i z klinické praxe víme, že téměř každý gay nebo lesbička se během života pokoušejí heterosexuálně adaptovat a mají alespoň ojedinělé pohlavní styky i s opačným pohlavím."

Tu máme dôkaz ďalšej obľúbenej feministickej lži, podľa ktorej je v každej populácii naisto 4% ale skôr viac (hlásajú až 10% - 12%) homosexuálne orientovaných jedincov. Feministky teda síce produkujú fantazmagórie, ale na našu spoločnú smolu ich dokážu zneužiť na celkom reálne závery, ktoré ovplyvňujú a aj ohrozujú náš normálny párový život. Najčerstvejším príkladom je fakt, že sa im podarilo zákulisnými praktikami a nátlakovými akciami presadiť, aby vo Švédsku už od 1.7. tohto roku bolo lesbičkám zákonom povolené umelé oplodnenie. Je to smutný príklad totálnej straty kontaktu s našimi prírodnými koreňmi a zákonitosťami prirodzenej rodiny. Obeťou budú predovšetkým detí, na ktoré švédski zákonodarcovia zjavne nebrali ohľady.

Pritom už niekoľko posledných rokov bolo vidieť silné tlaky na adoptovanie detí do lesbických rodín, ale už aj snahu o ich získanie technikou fertilizácie "in vitro". Stručne povedané - oplodnenia semenom bez pohlavného aktu a teda aj bez prítomnosti muža. Príklad ovečky Dolly ale dáva nádej "ideálnemu" feministickému potomstvu bez prítomnosti mužského pohlavia (všetky u Dolly použité bunky boli samičie). Hoci tenistke Navrátilovej slávny taliansky sexuológ Severino Antinori odmietol takýto zákrok vykonať, menej známe nadšenkyne lesbicizmu si už dávno hravo pomohli. Snáď ani nemusíme zdôrazňovať, že tu nejde o deti, ale o sebecké záujmy lesbických "manželiek". Išlo to tak ďaleko, že si jeden takýto pár (verejne a bezostyšne sa k tomuto činu hlásiaci v reportáži Washington Post) nechal pripraviť na oplodnenie deti, o ktorých vopred rozhodli, že sa musia narodiť hlucho-nemé. Samotné "ploditeľky" Sharon Dauchesnauová a Candace McCulloughová sú totiž hluché-nemé a chceli si takto "zľahčiť" život. Morbídnosť takýchto experimentov na deťoch má teraz vo Švédsku dvere dokorán.

A pozor, feministky (podobne ako čerti) nikdy nespia! Švédsko sú len zadné vrátka na frontálny útok na celú Európu. Je očividné, že sa čoskoro pokúsia presadiť podobné zákony aj v Európskom parlamente. Už dnes si tam vytvárajú "príhodnú pôdu" tým, že zastrašujú, ostrakizujú a škandalizujú každého kto má iný názor. Pozoruhodné je tiež ako sa feministické aktivistky domáhajú priam nasilu účasti žien v parlamentoch, ale ak tieto majú iné názory, než ich nátlaková skupinka, okamžite sa ich bezškrupulózne pokúšajú zbaviť, alebo ich názor aspoň umlčať.

Feministické bludy ľahko rozpoznáme ak si pripomenieme, že v demokratickej spoločnosti neexistuje (priam sa vylučuje existencia) jediného "správneho" názoru. Naopak, takáto spoločnosť stojí na dialógu a diskusii, z ktorých vyplynie prevažujúci názor. Ani tento výsledný názor, alebo rozhodnutie, však nezakladá žiadne právo diskriminovať iné názory. To robí totalita. Napríklad totalita feminizmu.

Nanútená účasť žien v politike je ďalším obľúbeným feministickým bludom. Snažia sa nám nahovoriť, že ak by boli ženy aktívne v politike, tak už svojou povahou by politický boj zmierňovali a napríklad vojny by nepripustili vôbec. Ťažko si predstaviť väčší blud. Veď sa stačí len bližšie prizrieť politickým kariéram Goldy Meirovej, Margaret Thatcherovej alebo Indíry Ghándiovej, aby sme okamžite rozpoznali, že politika NEMÁ pohlavie! Jedinci sa v nej správajú podľa zákonitostí politiky a nie toho, čo nosia pod sukňou alebo v nohaviciach. Aj preto všetky vyššieuvedené štátničky neodporovali násiliu a samé ho iniciovali až na úroveň vojny a masového zabíjania.

Na záver tejto veľmi stručnej ukážky feministických bludov (až po absurdné generalizácie domáceho násilia, za ktoré má byť zodpovedných 95% mužov ??!) si uveďme evidentný a do očí bijúci príklad klasickej feministickej lži. V duchu Geobelsovho hesla, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva skutočnosťou, feministky do úmoru opakujú, že ženy majú nižšie platové ohodnotenie ako muži. Čísla, ktoré uvádzajú, sú našťastie ľahko odhaliteľným štatistickým trikom. V prvom rade - neexistuje vyspelá spoločnosť (a k tej patríme), kde by bolo vôbec možné dať za rovnakú prácu rôznu plácu mužovi a žene. Ako je teda možné, že ženy majú podľa štatistík nižší príjem? Veľmi ľahko, na takýto trik nemusíme mať mozog Davida Copperfielda. Platy mužov a žien feministky nikdy nevykazujú na konkrétnych príkladoch, ale generálne. To znamená, že zákonite tie ženy, ktoré idú na materskú dovolenku vypadávajú z ukazovateľa platov a teda vždy po konečnom súčte bude sumár ženských príjmov nižší ako mužský. A nemôže to byť ani inak! Navyše k tomu ešte patrí známy fakt, že najvyššie posty (a teda aj najvyššie platy) sú obsadzované mužmi, ale nie preto, že by niekto ženám zakazoval byť riaditeľkami, generálnymi manažérkami či prezidentkami spoločností. Je to logické tým, že sa väčšina z nich prirodzene rozhodne pre rodinu a nevenuje sa s takým nasadením kariére. TO ISTÉ by ale platilo aj pre mužov, keby oni mohli rodiť! Klasickým feministickým heslom je, že "žena je človek". Hoci o tom nikto nepochybuje, v tejto chvíli nám to zvlášť dobre pomôže odhaliť štatistický podvod. Keby sme totiž spočítali výplaty pracujúcich ĽUDÍ nie podľa ich pohlavia, ale podľa počtu odpracovaných hodín a kvalifikácie, NIKDY by sme nemohli tvrdiť taký blud, že je niekto diskriminovaný len kvôli pohlaviu. Navyše tu máme už opäť kapitalistickú ekonomiku, kde rozhoduje zisk a podľa zisku sú rozdeľované aj odmeny. Nikto, žiadny majiteľ alebo podieľnik, by neplatil výkonnú silu menej, ak mu prináša zisk. Táto zákonitosť je BEZPOHLAVNÁ. Každý, kto by sa do podnikania pokúsil zavádzať princíp pohlavia, na to zákonite musí doplatiť. Aj v biznise platí unisex, nielen v kozmetickom salóne!

Po tomto stručnom výpočte, stručný záver. Už Jan Werich hovoril, že nad hlúposťou sa nedá zvíťaziť, ale nesmieme s ňou prestať bojovať. To isté platí aj pre feminizmus.

GUSTÁV MURÍN


Zpět na obsah