SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
APRÍL 2005 | ||
VÝSTAVA MAJSTRA PAVLA Z LEVOČEHollareum Národného múzea v PraheSpolupráca medzi najväčšími múzejnými inštitúciami obidvoch krajín - Národného muzea v Prahe a Slovenského národného múzea v Bratislave priniesla ďalší výsledok. V hlavnej budove Národného múzea na Václavskom námestí je v Hollareu predstavená výstava, spoluusporadúvaná aj Slovensko-českým klubom, ktorej cieľ je pripomenúť nielen Majstra Pavla z Levoče, ale i región Spiš s výnimočne zachovaným mestom Levoča. Historické a umelecké pamiatky urobili z Levoče jedno z kultúrnych centier Slovenska. Levoča inšpirovala vo svojich dejinách viacerých umelcov. Spomeniem len dvoch klasikov maďarskej literatúry, ktorých diela sú dobre známe nielen na Slovensku, ale i v Českej republike: Móru Jókaia a Kálmána Mikszátha.Koncom stredoveku vstúpila do umeleckého diania na našom území osobnosť sochára neznámeho priezviska, ktorému bol neskôr daný prídomok z Levoče, podľa mesta, v ktorom strávil svoj aktívny život a kde zanechal momumentálne dielo. Spiš a jeho centrum Levoča patrili na prelome 15. a 16. storočia k významným hospodárskym a kultúrnym oblastiam uhorského kráľovstva so silnými obchodnými a kultúrnymi kontaktami s významnými európskymi obchodnými strediskami a preto mohla vytvoriť inšpiratívne zázemie umelcovi jeho formátu. Už prvá zmienka (žil údajne v rokoch 1470-1542) o ňom z roku 1506 ho spája s Bratstvom Božieho Tela v Levoči. Jeho rodinné väzby s významným levočským mešťanom Melchiorom Messingschlägerom (bol jeho zať, vzal si Pavlovu dcéru Margitu), fakt, že mesto si vybralo práve jeho ako tvorcu hlavného oltára takmer v tom istom čase, to všetko svedčí o tom, že Pavol bol v prostredí mesta známy už o niečo skôr než začal realizovať svoje najvýznamnejšie diela. Pavlov pôvod je neznámy a preto dodnes vytvára priestor pre rôzne špekulácie. Pri formovaní jeho tvorby pravdepodobne zohralo dôležitú úlohu mesto Norimberg, a z umeleckých osobností tohto umeleckého centra (pôsobili tam Albrecht Dürer alebo jeho učiteľ Michael Wolgemut, ale aj mimoriadne činný kovolejár Peter Vischer so svojimi synmi a vážení sochári Adam Kraft a Veit Stoss). Predovšetkým medzinárodne renomovaný Stoss, jeden z najvýznamnejších a najvplyvnejších umelcov tohto obdobia upútal pozornosť Pavla z Levoče. Žiaden iný sochár nezohral takú dôležitú úlohu a nemal taký rozhodujúci vplyv na mladého rezbára z Levoče ako on. Pavol navštívil Krakov, kde Stoss pôsobil v rokoch 1477-1496, potom Norimberg. Pavlovi nebola neznáma ani tvorba iných umeleckých osobností, napríklad v Nördlingene a vo Švábsku, lebo mestá Ulm a Augsburg boli umelecké centrá juhonemeckej oblasti, ktoré silne ovplyvňovali stredoeurópske sochárstvo tej doby. Majster Pavol netvoril len pre Levoču, jeho oltáre monumentálne, alebo z neskoršej doby komornejšie sa nachádzajú v Banskej Bystrici, v Chyžnom, v Mlynici, v Spišskej Sobote, vo Veľkom Slavkove, v Ľubici, v Sásovej, v Okoličnom, v Sabinove, v Prešove a v Bardejove. Majster Pavol viedol dobre prosperujúcu dielňu. Na vzniku mnohých diel sa podieľali aj jeho spolupracovníci. Posledná písomná zmienka o majstrovi je datovaná v Levoči rokom 1537 a svedčí o tragických momentoch jeho života, keďže sa viaže k vražde spáchanej jeho synom Lukášom a komplicmi na tovarišovi Niklasovi Steyerovi z Krakova. Okrem syna mal Pavol ešte tri dcéry. Jeho život nenapĺňala len umelecká tvorba. Podnikal s vínom a senom, mimo domu vlastnil polia a záhrady, angažoval sa vo verejnom živote ako jeden zo starejších Bratstva Božieho Tela a člen mestskej rady. Archívny výskum priniesol v roku 1966 presné určenie domu, v ktorom Majster Pavol v Levoči žil a tvoril. Po celkovej obnove domu a jeho úprave pre samostatnú expozíciu je pre múzejné účely otvorený od roku 1987. Súčasťou umelecko-historického bádania a reštaurátorskej aktivity v 50. a 60. rokoch 20. storočia (významný podiel na reštaurovaní mali štyria bratia Kotrbovci a vtedajší správcu farnosti Štefana Kluberta), bola aj realizácia odliatkov a kópií najdôležitejších Pavlových diel. Kópie sa uplatnili v expozícii starého umenia v Slovenskej národnej galérii, boli vystavované na svetových výstavách v Bruseli, v Montreali a viaceré z nich tvoria základ expozície Spišského múzea v Levoči. Súčasná výstava Majstra Pavla v Hollareu predstavuje jeho najvýznamnejšie diela prostrednítvom faksimilných kópií, ktoré okrem kóopií troch monumentálnych sôch z hlavného oltára Farského kostola v Levoči (je to jeden z najvyšších neskorogotických oltárov na svete, 18,5 m vysoký, 6 m široký) tvoria základ stálej expozície Majstra Pavla v Levoči. Ako tvorcovia výstavy zdôrazňujú, je pozvánkou hľadať a poznávať jedinečnosť kultúrneho dedičstva in situ. Je zároveň i pripomenutím našej povinnosti vedieť o našich koreňoch čo najviac a povinnosť toto kultúrne dedičstvo chrániť. Výstava je otvorená denne do 24. apríla.
VOJTECH ČELKO Zpět na obsah |