Štyridsiatka Petra Cabadaja

Nebýva bežným zvykom zastavovať sa pri štyridsiatke a hodnotiť dielo, ktoré je prinajmenšom v polovici, ale v tomto prípade urobíme výnimku. Tvorba, ktorá je za Petrom Cabadajom, za to stojí. Len spektrum jeho profesionálnych záujmov je nezvyčajne široké: literárny a kultúrny historik, autor literatúry faktu, publicista, editor, esejista, básnik, scenárista a režisér dokumentárnych filmov, dramaturg, scenárista a režisér kultúrnych podujatí a festivalov. Dodal by som ešte jeden okruh činnosti, lebo je v ňom priekopníkom a ako červená niť sa vinie jeho profesionálnou dráhou - historik slovenského literárneho exilu.

Narodil sa 10. apríla 1966 v Žiline. Po ukončení základnej školy v Terchovej pokračoval v štúdiu na žilinskom gymnáziu, na ktorom zmaturoval v roku 1984. Nasledovalo štúdium histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1990-1992 študoval filmovú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ale štúdium pre iné, v tom čase naliehavejšie úlohy, nedokončil. Vojenskú prezenčnú službu absolvoval v Janoviciach nad Úhlavou a v Lounoch. V nasledujúcich rokoch nastúpil ako odborný pracovník Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1990-1992 sa stal tajomníkom Miestneho národného výboru, neskôr prednostom Obecného úradu v Terchovej. Boli to roky, keď bolo treba ukázať, že po kritike dovtedajších pomerov treba prevziať i zodpovednosť za veci verejné, čo len na komunálnej úrovni. V rokoch 1992-95 sa stal šéfredaktorom a potom riaditeľom Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, ďalšie dva roky stál na vlastných nohách v slobodnom povolaní. V rokoch 1997-2000 sa vrátil do Matice slovenskej ako jej odborný pracovník. V najchúlostivejšom období, v roku 2000, keď sa pripravovalo oddelenie Matice slovenskej ako spolkovej inštitúcie a Slovenskej národnej knižnice, ktorá podľa zákona dostávala úlohu vedeckej garancie knihovníctva na Slovensku a zároveň sa stala zriaďovateľkou niekoľkých vedeckých ústavov v Martine, bol menovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice. Po vymenovaní docenta Dušana Katuščáka za jej riaditeľa. Cabadajovou novou úlohou bolo od roku 2001 byť manažérom kultúrnych a edičných aktivít Slovenskej národnej knižnice. Na taký krátky čas profesionálnej dráhy - pätnásť rokov - celkom slušný zoznam činnosti. Na jednej strane je jeho oblasťou v podstate Turiec, na druhej strane celý svet, kam chodil a chodí po stopách slovenských literátov.

Prvýkrát som ho stretol na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v lete 1991. Medzi emotívne ladenými príspevkami viacerých rečníkov, ktorí chceli riešenie svojich problémov teraz a hneď, sa objavila kučeravá hlava mládenca, ktorého som za roky mojej spolupráce s Maticou nepoznal. Pokojne a vecne začal hovoriť o problémoch, ktoré stoja pred slovenskou a matičnou spoločnosťou. Žasol som, lebo spôsob jeho argumentácie bol na martinské a tobôž matičné pomery nezvyklý. Kritika prehnaného národovectva, ale zároveň aj naznačenie smerovania, ako ísť a čo robiť ďalej, aby Matica slovenská bola modernou inštitúciou združujúcou široké masy národa na konci dvadsiateho storočia a neprehajdákala morálny kapitál, ktorý vlastní. Neraz som si neskôr na to spomenul, aká to bola škoda, keď Petrove slová nepadli na úrodnú pôdu. Hneď pri prvej príležitosti som sa snažil s ním osobne zoznámiť. V priebehu rokov sme sa viac poznali a skamarátili. Sledujem jeho aktivity a imponuje mi jeho pracovitosť, veľkorysý prístup, ktorý je mu vlastný a na slovenské pomery je netradičný. Aby som bol konkrétny, upozorním na niektoré veci. Cabadajove vlastenectvo vidím v spojení regiónu a krajiny. Neoddeľuje svoju obec Terchovú a širší slovenský svet. V marci 1990 tam začal vydávať a stal sa šéfredaktorom mesačníka "Terchová". Išlo vôbec o prvé slovenské dedinské noviny, ktoré vznikli po roku 1989 na Slovensku a od jesene 1991 je ich hlavným redaktorom. Od roku 1997 majú dvojmesačnú periodicitu. Terchovej a jej kultúrnemu životu venoval viacero kníh, obrazových publikácií a televíznych filmov. V júli 1990 sa stal spoluzakladateľom Cyrilometodských dní v Terchovej, do roku 2003 bol ich dramaturgom, scenáristom, režisérom sprievodných programov a hovorcom. Terchová bola prvým miestom na území bývalej federácie, ktoré pripravilo podujatie venované odkazu byzantskej misie a v súčasnosti je jediným miestom na Slovensku, ktoré si dokázalo udržať kontinuitu a programový profil svojich cyrilometodských dní. V Terchovej je od roku 1990 dramaturgom, scenáristom a režisérom programov Medzinárodného folklórneho festivalu "Jánošíkove dni v Terchovej", ktorý je druhým najstarším festivalom na Slovensku a ktorý má za sebou už štyridsaťtri ročníkov.

V mesačníku "Knižnica" pravidelne recenzuje knihy, ktoré ho v uplynulom mesiaci zaujali. Od apríla 2001 je zakladateľom "Martinskej literárnej jari" a jej hlavným dramaturgom a manažérom.

Organizačne pripravil tri veľké výstavy, z ktorých dve sme už videli aj v Prahe: "Slovenský exil 20. storočia - l. časť" (je dovedený do roku 1959 - vtedy bola založená Matica slovenská v zahraničí ako zastrešujúca kultúrna organizácia pre slovenských exulantov). Ďalej to boli "Slovenské cesty k slobode Dominika Tatarku" a "Milan Hodža - osobnosť európskeho formátu". S predstavením tejto výstavy sa opäť ráta i v Prahe.

Nechcem vypočítavať jednotlivé knihy Petra Cabadaja, na to je priestor pre iných a inde. V Slovenských dotykoch sme predstavili jeho "Pivovarníctvo na Slovensku". Rád by som upozornil ešte aspoň na dve knihy. Edične pripravil knihu slovenského vyjednávača a terajšieho európskeho komisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mnohojazyčnosť, mládež, šport a občiansku spoločnosť Jána Figeľa "Dozrievanie pre Európu", ktorá už bola v Prahe koncom minulého roku predstavená. Druhá kniha je "Slovenský literárny exil 1939-1990". Je slovníkovým spôsobom rozdelená na jednotlivé krajiny, v ktorých našli svoj nový domov slovenskí spisovatelia. Po charakteristike krajiny nasleduje biografický portrét spisovateľa doplnený fotografiou, niekedy úryvkom z diela a odkazovým materiálom. Kniha je tiež svedectvom našej podlžnosti voči exilu.

Peter Cabadaj sa tiež podieľa na spracovaní slovenských hesiel v Encyklopédii česko-slovenského exilu, ktorý pripravuje Československé dokumentačné stredisko v Prahe. Do ďalších rokov len pevné zdravie a veľa tvorivých úspechov pri realizovaní náročných úloh!

VOJTECH ČELKO

---

Zpět na obsah