SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ZAČALO SA TO VO WIMBLEDONE

Daniela Hantuchová v svetovej tenisovej špičke

"Bola to vlastne výborná zábavička. Daniela je skvelá dievčina, stále sa len smeje", rozprával Čech Leoš Friedl krátko po dekorovaní víťazov o svojich dojmoch z vlaňajšieho úspechu v zmiešanej štvorhre na najprestížnejšom svetovom tenisovom turnaji vo Wimbledone. "Keď sme sa počas zápasu navzájom povzbudzovali, musel som ju krotiť: nechechtej se pořád, nebo když se přidám, končíme..."

Neskončili. Až po víťazstve vo finálovom stretnutí. Odborníci považovali výkon česko-slovenského páru za triumf. Pre dvadsaťštyriročného Leoša Friedla z Dušejova neďaleko Jihlavy rovnako ako pre mladučkú, iba osemnásťročnú tenistku z Bratislavy bolo víťazstvo na wimbledonskej tráve naozaj životným výsledkom. Pritom ich súhra bola celkom spontánna. Nijako zvlášť sa na ňu nepripravovali.

"Zrodilo sa to celkom náhodne," komentovala vznik ich dvojice Daniela. "Počas turnaja na French Open v Paríži ma Leoš oslovil, či by som si s ním nezahrala vo Wimbledone, ktorý nasledoval niekoľko dní na to. Zaváhala som len na chvíľočku, vzápätí som však súhlasila."

A na svete bol mix, ochotný zmerať si sily s takými hviezdami ako Austrálčan Mark Woodforde, Američan Steve Bryan či jeho juhoafrická spoluhráčka Liezel Huberová. Daniela s Leošom hrali totiž celý turnaj bez psychickej záťaže. Dávali do hry všetko, čo vedeli, netrápila ich nervozita ani pocit zodpovednosti. Rozhodli sa hrať tak, aby si čo najlepšie zahrali. Bez zábran a rešpektu pred veľkými menami. Povedali si vraj, ako bude, tak bude. A vyšlo to na sto percent. Ukázalo sa, čo v Paríži asi ani netušili. Zlepšovali sa od zápasu k zápasu, hrali uvoľnene, ale zato s plným nasadením. A ak sa zvykne hovoriť, že ženská časť mixu je skôr na okrasu, do počtu a že "prácu" musí odvádzať predovšetkým muž, Friťák (ako prezývajú Leoša Friedla kamaráti) mal šťastie. Daniela svojím pôvabom a šarmom naozaj okrasou bola, navyše však vynikajúco hrala a jej spoluhráč, rovnako ako súperi, v nejednom momente len vyvaľovali oči nad jej delovými údermi a útočným poňatím hry. Vysoká štíhla dievčina, pripomínajúca nežné stebielko, ktoré by silnejší vietor zlomil, udivovala svojím podaním. Jej servis mal razanciu ako nejeden mužský. Dôkazom bolo, že v každom zápase dala mužskému súperovi aspoň jedno eso. Rutinér Mark Woodforde nevychádzal z údivu, Bryan vo finále bezradne krútil hlavou a jeho partnerka Huberová len zlostne gúľala očami po oboch súperoch. Leoš po poslednej loptičke nezabudol poznamenať: "Taká nesympatická babizňa predsa nemohla vyhrať Wimbledon. Tak sme ho vyhrali radšej my."

STARÁ MAMA POSTAVILA ZÁKLADY

Tenis dostala Daniela do vienka od svojej starej mamy. Pani Helena Hantuchová, rodáčka z Martina, patrila dlhé roky nielen k slovenskej, ale aj československej tenisovej špičke. Na tenisové dvorce ju síce spočiatku brávali rodičia, ktorí pravidelne chodievali rekreačne hrať tenis, ale ako päťročnej sa jej začala venovať babka. Ich domovským klubom bola petržalská Matadorka. Tú mali Hantuchovci najbližšie, keďže v Petržalke bývajú. Tam dostala malá Daniela solídne základy. Pani Helena vnučku správne usmernila. Vždy jej zdôrazňovala, že nemá mať trému, pokazenú loptičku môže vzápätí napraviť dobrým úderom a každá hra sa končí až po poslednom fiftíne. "Keď začala hrávať prvé žiacke turnaje, vždy som jej prízvukovala, že čaro tenisu spočíva v tom, že až do posledného úderu nie je rozhodnuté o víťazovi. A rozpovedala som jej zopár príhod, keď ktosi za celkom nepriaznivého stavu a pre nezainteresovaných prehratom zápase dokázal obrátiť hru a vyhrať," povedala mi nedávno pani Helena, keď som jej šiel zablahoželať k ďalšiemu vnučkinmu významnému úspechu. To keď v marci tohto roku porazila vo finále ešte donedávna svetovú jednotku Martinu Hingisovú zo Švajčiarska na turnaji v americkom Indian Wellse v slnečnej Kalifornii.

NICK BOLLETTIERI JE SPOKOJNÝ

Danielin talent sa ukázal byť taký výrazný, že po prestupe do jedného z najvýznamnejších bratislavských tenisových klubov, tiež na pravom brehu Dunaja v Petržalke, Slávie STU Agrofert Bratislava pod vedením trenérov Mira Beleša, Jozefa Bulka a Petra Čižmaroviča výkonnostne rástla ako z vody.

Ako si spomína na svoje pretekárske začiatky Daniela Hantuchová dnes? "Na svoj prvý zápas sa pamätám veľmi dobre. Bol totiž nielen prvý, ale aj víťazný. Veľmi ma to potešilo a dostala som ešte väčšiu chuť hrať. Pamätám si však len to, že to bolo na dvorcoch na Patrónke a moja súperka bola zo Slovana. Na jej meno si nespomeniem. Mala som čosi okolo šiestich rokov."

Po niekoľkých žiackych turnajových úspechoch prišli medzinárodné turnaje. Prvý výrazný úspech dosiahla ako štrnásťročná v kategórii do osemnásť rokov v slovinskom meste Domžale. Ešte predtým sa Daniela dostala do finále medzinárodného turnaja dvanásťročných v talianskom Porto San Giorgio.

Napriek tomu, že dovtedy mala viacero iných koníčkov, začalo byť nad slnko jasnejšie, že hra na klavíri, lyžovanie a korčuľovanie pôjdu stranou a jej hlavnou "zábavkou" sa stane tenis. Dostala príležitosť trénovať v jednej z najprestížnejších tenisových akadémií, ktorú vedie bývalý pilot a aktívny tenista Nick Bollettieri. Tento, vo svete uznávaný tréner a odborník, vychoval celú plejádu neskorších svetových tenisových superhviezd. Jeho "študentmi" boli kedysi Tracy Austinová, Andre Agassi, Steffi Grafová či Monika Selešová, Pete Sampras, Anna Kurnikovová a mnohí ďalší.

"V tenisovej akadémii u pána Bollettieriho sa trénuje veľmi tvrdo," povedala mi Daniela o svojom pobyte v akadémii v Bradentone. "Venuje sa mi sám šéf, ktorý je dušou celého strediska. Celé dni trávi so svojimi zverencami, má vynikajúce tenisové 'oko'. Nick Bollettieri dokáže najväčšmi pomôcť najmä po psychickej a taktickej stránke hry. Je totiž predpoklad, že do jeho akadémie prídu hráči dostatočne technicky vyzbrojení. Do technických detailov veľmi nezasahuje. Vďačím mu za veľa. Doma však trénujem stále s trénermi na Slávii, najmä s pánom Bulkom a Čižmarovičom," objasnila svoju "prácu" na ceste k tenisovým vrcholom.

INDIAN WELLS A ĎALŠIE "KAPITOLY"

Po spomínanom vlaňajšom wimbledonskom úspechu odohrala Daniela Hantuchová rad úspešných i menej vydarených turnajov. Ďalší triumf zaznamenala na januárovom grandslamovom turnaji Australian Open, keď vyhrala zmiešanú štvorhru s Kevinom Ullyettom zo Zimbabwe. Odrazu sa ocitla na šiestom mieste najlepšie platených tenistiek sveta, pravda za rok 2002.

Od marca nasleduje rapídny vzostup tak na svetovom rebríčku tenistiek, ako aj vo výške zárobkov. Na turnaji Pacific Life Open v kalifornskej zelenej oáze v púšti - ako zvyknú nazývať Indian Wells - zaznamenala Daniela svoj veľký nástup do svetovej špičky. Hrala vo veľkom štýle a postupne vyradila Bielorusku Pučekovú, Rakúšanku Schettovú, Belgičanku Heninovú, Američanku Raymondovú a dve Švajčiarky - Gagliardovú a vo finále Hingisovú. Do Indian Wellsu prišla Hantuchová ako 26. hráčka svetového rebríčka WTA a odišla ako sedemnásta. Rodáčka z Popradu (kde však strávila len kratučký čas), si pripísala na svoje konto nielen cenné body, ale aj finančnú prémiu 332 000 dolárov.

Keď som po Danielinom úspechu oslovil jej starú mamu bola nadšením celá bez seba: "Pozerala som jej finálový zápas uprostred noci v priamom prenose. Bolo to úžasné. Daniela hrala vynikajúci útočný tenis. Pred nikým nemala rešpekt. Celý turnaj hrala uvoľnene, bez zábran. A vari aj preto jej všetko vychádzalo. Veď na ceste k víťazstvu musela poraziť rad veľmi kvalitných hráčok. Skrátka, je to výborné," dodala hrdá stará mama.

Zdá sa, že dnes devätnásťročná absolventka gymnázia si vzala všetky poučenia trénerov k srdcu a úspešne ich uplatňuje. Pridržiava sa dôsledne ich dobrých rád: "Ak chcete byť najlepší, musíte si vedieť predstaviť, že ozaj najlepší ste," vraví Daniela a dodáva: "Momentálne je svetová tenisová špička veľmi vyrovnaná. Sú mnohé hráčky, ktoré hrajú fantastický tenis. Prečo sa však medzi ne nazaradiť, keď to nie je nemožné?"

To, o čom milovníci tenisu na Slovensku už roky snívajú, sa stáva skutočnosťou. Po víťazstve v Indian Wellse síce nasledoval krátky výkonnostný útlm, ale vzápätí triumfuje Hantuchová spolu so Španielkou Aratxou Sanchezovou-Vicariovou vo štvorhre na turnaji Amelia Islande. Posúva sa na pätnástu priečku medzi najlepšie tenisové profesionálky sveta. A to ju ešte zakrátko čakajú dva zo štyroch najväčších svetových turnajov - grandslamový French Open a krátko na to Wimbledon.

Daniela Hantuchová je na najlepšej ceste neblysnúť sa iba v súťažiach dvojíc. Dnes už patrí k svetovým esám aj vo dvojhre...

ALBERT JEDLIČKA


Zpět na obsah