SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MATKA SLOVENSKEJ FOTOGRAFIE

Mária Holoubková-Urbasiówna 104-ročná

V Dome opatrovateľskej služby v Trenčíne žije jedna z najstarších obyvateliek Slovenska, stoštyriročná Mária Holoubková-Urbasiówna. Nie každý vie, že práve ona bola zakladateľkou slovenskej profesionálnej fotografie, tiež vskutku chýrneho ateliéru Foto Tatra a spoločnosti Tatrafilm - kolísky slovenskej kinematografie.

Maria Urbasiówna prišla na Slovensko z Poľska s matkou a bratom po roku 1918. Mala púhych devätnásť rokov, keď sa začala zaujímať o pre ženu v tom čase nie práve najbežnejšiu profesiu - fotografovanie. Jej rodina sa usadila v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice, kde sa začala najprv s bratom a neskôr so skúseným fotografom Cyrilom Kašparom venovať fotografii. Pri svojej práci sa pochopiteľne stretávala s mnohými zaujímavými osobnosťami, veď napokon v Trenčianskych Tepliciach mala už v tých časoch liečebno-rekreačné sídlo aj československá vláda. Pani Mária sa zoznámila napríklad s rodinou lekára Antonína Čapka, otca známych bratov Čapkovcov (Karla dokonca učila fotografovať), Vavrom Šrobárom, ale i s prezidentom Masarykom. Spriatelila sa aj s jeho dcérou a v rokoch 1927-28 s rodinou Masarykovcov dokonca trávila voľný čas v Topoľčiankach. Práve v tom čase vznikli niektoré neskôr preslávené fotografie T.G. Masaryka - na koni pred topoľčianskym kaštieľom, či pri vysokom strome, ktorú mal prezident zo všetkých najradšej... Inak, prezidentov fotila i v neskorších rokoch - medzi jej snímkami nájdete aj Eduarda Beneša, Jozefa Tisa či Klementa Gottwalda.

Keď sa rozišla so svojím služobným, ale i osobným partnerom, založila Mária súkromný ateliér Foto Tatra, v ktorom začala okrem bežných fotografií vyrábať i prvé pohľadnice na Slovensku. Spočiatku ich robila výlučne fotografickou cestou - teda každú zvášť nafotila, vyvolávala, sušila a každá bola vlastne originálom. Až neskôr začala využívať aj tlačiarenskú techniku. Na pohľadniciach bolo možno vidieť obyvateľov okolitých dedín v krojoch, ale i romantické zákutia slovenskej krajiny a zábery zo slovenských miest. Veľa cestovala a postupne si vytvárala filiálky i v iných mestách - v Nových Zámkoch, Piešťanoch či Púchove.

Trenčín môžeme považovať zásluhou Márie Holoubkovej-Urbasiównej a Cyrila Kašpara vlastne aj za kolísku slovenskej kinematografie. Nakrútili tu okolo štyridsiatky filmov, z čoho asi štvrtina boli filmy hrané. Firma Tatrafilm mala v 20. rokoch dobrý zvuk nielen na Slovensku. K najvydarenejším dokumentom patrili "Valašský rok", či krátky filmový portrét Pavla Országha Hviezdoslava z posledných rokov jeho života. Filmy sa premietali v trenčianskom kine Bio Zora už v roku 1921.

Do Trenčína pricestoval medzi dvoma vojnami český akademický maliar Josef Holoubek, ktorému učaroval nielen slovenský kraj, ale aj mladá, pôvabná a na svoju dobu veľmi emancipovaná fotografka Mária. V roku 1932 sa s ňou oženil. Keďže nemali deti, žili obaja vyťaženým spoločenským životom, obzvlášť pani Mária. V Trenčíne sa dostala do vedenia dvoch významných vzdelávaco-osvetových spolkov: Živeny a Spolku slovanských žien. Po štyridsaťročnom manželstve Mária Holoubková ovdovela a ešte ako storočná žila v pôvodnom byte pod Trenčianskym hradom. V päťdesiatych rokoch skončila s ateliérovou fotografiou, keďže jej ateliér vzali, keď odmietla vstúpiť do komunálu. Dnes, vo svojom neuveriteľnom veku a po niekoľkých operáciách očí, celý život namáhaných v tmavých komorách, trávi dni v miestnom Dome opatrovateľskej služby. Ešte stále, po dlhých desaťročiach, rozpráva s milým poľsko-českým prízvukom.

Nedávno, presnejšie 25. apríla, otvorili v Primaciálnom paláci v Bratislave výstavu, ktorú na základe iniciatívy Spolku Poliakov na Slovensku a Poľského klubu pripravilo Trenčianske múzeum. Výstava, ktorá v lete poputuje do poľského Těšína, Krakova a Varšavy, podrobne mapuje tvorbu fotografky Márie Holoubkovej-Urbasiównej. Jednej z mála žien, ktoré dokázali v nie práve najľahších podmienkach o kus posunúť pokrok na Slovensku...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah