Soňa Müllerová

Býva častým hosťom v rôznych domácnostiach. Hosťom príjemným, milým, vítaným. Dali jej to napokon diváci najavo hlasovaním v súťaži "Osobnosť televíznej obrazovky". Tri razy dostala v silnej konkurencii televíznych hlásateliek najviac hlasov a v poslednom ročníku sa stala aj absolútnou víťazkou tejto súťaže. Na pohľad krehká, dievčenská, vo vnútri silná, zrelá žena.

Teší ju, že zvláda každodenné povinnosti matky 12-ročného Filipa a 9-ročnej Emy. Má radosť, keď si po únavnom dni môže povedať, že prešiel bez veľkých zmien a veľkého rozruchu. Ak sa aj čosi nie celkom príjemné pripletie do cesty, nezľakne sa. Život ju naučil prijímať všetky stránky bytia a čerpať z nich poučenie a silu do ďalších dní. Hovorí, že každý večer je polomŕtva od únavy, ale ráno jej opäť narastú krídla. Soňa Müllerová.

Nemôžete prejsť cez ulicu, vojsť do obchodu bez toho, aby ste neupútali pozornosť. Nezatúžili ste niekedy byť celkom obyčajnou ženou?

- Zvykla som si už na to, že ma ľudia poznajú a dávajú to najavo. A nemôžem povedať, že by mi popularita prekážala. Dotýka sa ma z tej príjemnejšej strany. V obchode sa na mňa usmievajú, policajti sú ku mne zhovievavejší, keď sa dopustím nejakého priestupku. Takmer som sa nestretla s negatívnou stránkou popularity, ale je to pre mňa tá najmenej atraktívna časť mojej profesie a nie som ochotná účelovo pre ňu nič urobiť. Uvedomujem si, že žijem svoj život pred očami verejnosti a stratu súkromia považujem za čosi ako daň z pridanej hodnoty. Ale aj napriek tomu sa usilujem uchrániť si priestor, v ktorom sa môžem slobodne pohybovať a dýchať. Túžim byť obyčajnou mamou, lebo s mojou popularitou majú problém deti. Keď som sa nedávno Emky opýtala, akú by ma chcela mať a čo sa jej na mne nepáči, tak bez zaváhania odpovedala, že by chcela mať "neslávnych rodičov."

Ak žena o seba dbá, chodieva pravidelne do kozmetického salóna, považuje sa to ešte stále za rozmar a zbytočné míňanie peňazí. A keď zmení svoj vzhľad vďaka plastickému chirurgovi, zdvihne sa vlna nesúhlasu. Čo si o tom myslíte?

- Všetko, čo je možné urobiť, aby bola žena sama so sebou spokojná, prijímam a neodsudzujem ani chirurgický zákrok. Dôležité však je, aby to urobila sama pre seba, a nie preto, aby si udržala partnera. Príroda neobdarila krásou všetky ženy rovnako. Často stačí minimálny zásah a žena nielenže lepšie vyzerá, ale sa aj lepšie cíti. Celkom inak sa potom správa k ľuďom, je milšia, sebavedomejšia, dobrosrdečnejšia, nie je závistlivá. Získa tak dobrú psychickú výbavu k tomu, aby sa jej darilo. A to je podľa mňa najväčší benefit z plastickej operácie. Samozrejme vydarenej.

Vyskúšali ste už niečo na sebe?

- Vyskúšala som fotoomladenie tváre. Je to neinvazívny zákrok, ktorý sa robí ambulantne. Podstúpila som ho preto, aby sa mi zjemnili pigmentové škvrny a vzpružila pokožka. Fotoomladenie je dobrá prevencia proti starnutiu. Nevidím na tom nič škandalózne, ale v bulvárnom denníku to prezentovali šokujúco. Na titulke použili moju starú nevydarenú fotku, na ktorej som naozaj nevyzerala dobre. K článku dali zase ateliérovú fotografiu, čo malo vyvolať dojem, že išlo o zákrok s priam zázračným efektom. Ľudia na ulici si ma obzerali a hľadali na mne jazvy a rany. Nebolo to príjemné. Získala som skúsenosť, že ak si niekedy niečo nechám na sebe vylepšiť, nikoho nebudem o tom informovať. Bude to iba moja privátna záležitosť.

Televízni diváci vás majú radi, čo každoročne prezentujú hlasmi v súťaži "Osobnosť televíznej obrazovky". Máte sa aj vy radi?

- Učím sa to. Ešte je dosť vecí, ktoré na sebe nemám rada, ale pracujem na tom, aby mi prekážali čo najmenej, aby ma nezraňovali, aby som sa kvôli nim netrápila.

Stojí vás veľa odriekania, aby ste si udržali dievčenskú postavu, alebo to máte jednoducho v génoch?

- Mám to v génoch, ale je to aj o odriekaní. Nemôžem zjesť všetko, na čo mám chuť a ani v neobmedzenom množstve. Som striedma. Nie som vegetariánka. Mäso mávam na jedálnom lístku výnimočne, lebo mi nechutí. Na čele mojej hitparády jedál sú pokrmy zo zeleniny, potom ovocie a na treťom mieste cestoviny a čierny chlieb. Cvičenie vo fitnesku ma príliš nebaví, radšej si idem zabehať alebo zaplávať. Najlepší a osvedčený recept ako si udržať váhu je podľa mojej skúsenosti večer nejesť. Stojí to veľa sebazaprenia, ale ráno je hneď o kilo menej.

Ktorú časť tela by ste si boli ochotná dať upraviť?

- Zatiaľ žiadnu. Teraz som v etape "spomaľovania procesu starnutia". Staviam na kvalitnú kozmetiku. Držím sa rady mojej kozmetičky, ktorá hovorievala: "Pani Müllerová, čo investujete do svojej tváre, to sa vám raz vráti." Dôraz kladiem na stravu, pohyb a príjem tekutín. Jednoducho praktizujem všetko to, čo nám odporúčajú odborníci na zdravý životný štýl. Skúšam, testujem a pozorujem, aké zmeny roky zabehané návyky so mnou robia. Je v tom napätie, ale aj zábava.

Znamená to, že všetko musíte vyskúšať?

- Áno, osobné poznanie ma obohacuje. Potom konzultujem s odborníkmi, konfrontujem svoje skúsenosti so skúsenosťami priateľov, a tak objavujem stále nové a nové veci. Neviem sa toho nabažiť.

Pred rokmi ste patrili k špičke amatérskych recitátorov. Vyhrali ste súťaž Hviezdoslavov Kubín. Nechceli ste byť herečkou?

- Nie, ale divadelnou vedkyňou. Na vedu ma nezobrali, a tak som vyštudovala filozofickú fakultu odbor slovenčina- francúzština. Ja som nechcela byť hlásateľkou. Prihlásila som sa na konkurz z rozmaru. Ba dokonca som vtedy ani vizuálne nezodpovedala predstave o televíznej hlásateľke. Bola som bacuľatá, nosila som okuliare s hrubým rámom. Výberovú komisiu som vraj upútala iba jazykovým prejavom. S tým som naozaj nemala problémy, horšie to bolo s mojím vzhľadom. Musela som schudnúť, naučiť sa líčiť a obliekať. To, že som sa stala hlásateľkou, nebolo mojím snom. Priniesol to život.

Vraj ste účinkovali v divadlách malých javiskových foriem, Je to pravda?

- Počas vysokoškolského štúdia som hrala vo viacerých bratislavských amatérskych divadlách. Nebolo to však o divadle a hereckých ambíciách, ale o ľuďoch, ktorých som tam stretla. Čítali sme tony kníh, celé noci debatovali a na scéne experimentovali. Mnohí z nich sú dnes výnimočnými osobnosťami nášho umeleckého sveta. Viacerí sú dodnes mojimi blízkymi priateľmi. Bolo to intelektuálne, preduchovnelé obdobie v mojom živote. Čerpám z neho doteraz.

Popri hlásateľstve a moderovaní sa vaše meno objavilo aj v móde.

- To bolo druhé exponované obdobie v mojom živote. Navrhovala som kolekcie pod vlastnou značkou. Našla som dielne, ktoré modely vyrábali. Výroba sa dobre rozbehla, značka sa uchytila, ale moje tvorivé nadšenie zmrazovali komerčné požiadavky. V každodennej výrobe sa museli robiť veľké kompromisy, a neskôr sa to, čo sa predávalo v obchode, vôbec nepodobalo na pôvodné modely. Komercializácia mojich nápadov ma ničila. Bolo treba s tým niečo robiť, niekam to posunúť, a preto som uvažovala o vlastnej krajčírskej dielni. A v tej chvíli som sa musela rozhodnúť: móda, alebo moderovanie. Dohromady to nešlo. Rozhodla som sa napokon pre televíziu, lebo každodenná starostlivosť o chod firmy by celkom zadusila moju kreativitu. Ľudia v biznise sú iní, ostrejší, pragmatickejší. A ja som chcela zostať taká, aká som. Aj so svojimi pochybnosťami, nerozhodnosťou a obavami, senzitívnym vnímaním. Do podnikania to nepatrí.

Raz do mesiaca možno váš hlas počuť aj v rádiu. Nie je to priveľká zmena?

- Jeej, veď to je radosť! Nový rozmer! V rozhlasovom štúdiu musím zabudnúť, že mám ruky a nohy, tvár a celý výraz dať do hlasu. Každú sobotu vysielam v Rádiu ROCK FM ženský "Babinec", ktorý si aj autorsky sama pripravujem. Taký audiomagazín o kadečom z nášho ženského sveta. Keď som začínala, hovorili mi, že dlho nevydržím naživo vysielať každý týždeň, že to bude taký kombajn, ktorý ma zničí. Vydržala som a ešte stále ma to baví. A to aj preto, že je to iné pracovné prostredie, plné mladých ľudí.

Neobávate sa starnutia?

- Nie je nič horšie, ako ľutovať, že veci už nie sú také, aké boli. Už nič nie je také, aké bolo, lebo všetko je celkom iné. Ani my nie sme ako kedysi, ani vzťahy nie sú ako kedysi, ani veci nie sú ako kedysi. Sme inde, ďalej. Odmietnuť veľakrát znamená starnúť. Mám rada všetko nové, nepoznané, snažím sa to prijať a spracovať vo svoj prospech.

Po rozvode sa sama staráte o deti. Ako zvládate novú situáciu?

- Riadim sa intuíciou a vypracovala som si aj vlastný algorytmus organizácie dňa. Každý večer si napíšem body, čo musím na druhý deň urobiť. Tých bodov býva 25-30. Ráno z nich vyškrtnem 20. Určím si priority. To najnevyhnutnejšie, čo sa dá stihnúť. A zvyčajne sa mi podarí urobiť aj niečo navyše. Večer pri rekapitulácii som hrdá, že som urobila aj to navyše. Je to dobrý pocit, byť sama so sebou spokojná. Vždy je tam však priestor na to, aby som sa s deťmi porozprávala o tom, čo zažili, čo robili, aby sme sa spolu zahrali, išli niekam von. A vtedy som šťastná.

Ste prísna matka?

- Nie, som benevolentnejšia ako bola moja mama a usilujem sa nerobiť chyby, ktorých sa dopustili vo výchove moji rodičia. Vyrastala som v harmonickej rodine. Mama s otcom sa nikdy predo mnou nehádali, nikoho neohovárali, neriešili pracovné problémy a konflikty. Selanka. A pre mňa bolo prirodzené, že tak to funguje všade naokolo. Preto som dlho nevedela riešiť problémy v robote a ani doma. Dokonca aj teraz mám s tým problémy. Neviem sa hádať, kričať, bojovať... Preto nechcem mojim deťom nič zakrývať, prikrášľovať. Hovoríme doma o všetkom, čo deň priniesol. Debatujeme o všeličom, učím ich nebáť sa vysloviť svoj názor.

Do kolónky stav si píšete rozvedená. Čo je pre rozvedenú matku najťažšie?

- Obrovský tlak zo zodpovednosti za ich výchovu. Mám obavy z puberty, ktorá sa u nás hlási a bojím sa, či ju zvládnem. Už teraz sú niekedy okamihy, keď sa cítim bezmocná a ľutujem sa. Našťastie netrvajú dlho. Napokon naše deti majú obidvoch rodičov a ja verím, že keď bude treba, budeme problémy riešiť spolu.

Váš bývalý manžel má partnerku. A vy?

- Prepáčte, ale odpoveď na túto otázku patrí do môjho súkromného územia.

DANIELA AUGUSTINSKA

---

Zpět na obsah