SLOVENSKÉ DOTYKY
 

POSOLSTVÁ A MOSTY

Ľudový umelec Samko Dudík

"Hudba-to nie je len tak. Mráz musí človeka obísť po hlave!" Toto svoje vyznanie napĺňal ľudový umelec Samko Dudík pri každom vylúdenom tóne svojich huslí, pri každej pesničke. Mal zmysel pre ťahavú pieseň aj pre strhujúce rytmy. Výnimočná osobnosť, rodák z Myjavy (1880 -1967). Čo sa o ňom všeobecne nevie, že časť, a to nemalú, svojho dlhého života strávil v Prahe a to v rokoch 1932-1944. Hral vo vinárňach U Ondráčků, vo Fenixe, U Veselých.

Ako sa do Prahy dostal? Už kedysi za mlada sa na svadbe dcéry košariského farára Pavla Štefánika zoznámil s Milanom Rastislavom Štefánikom. Ten ho po prvý raz priviedol do Prahy hrať na študentských slávnostiach vysokoškolského spolku Detvan v roku 1897. Súvislejší pobyt v Prahe ale ešte len mal prísť. V roku 1927 zvíťazila ľudová hudba Samka Dudíka na Svetovej súťaži vo Frankfurte nad Mohanom. Spoločné koncerty s Českou filharmóniou po víťaznom návrate ho poznačili natoľko, že využil príležitosť prísť hrať do Prahy. Jeho pobyty mali najprv len charakter príležitostných vystúpení, až sa v roku 1932 rozhodol presťahovať do Prahy natrvalo a žil tu plných dvanásť rokov. Pre mnohých za prvej republiky v Prahe žijúcich Slovákov (Benka, Smrek, Novomeský, Andrašovan) sa jeho hudba stala spojnicou s domovom. Bolo to "ako keby sme išli domov, ako keby sme pookriali doma" (Andrašovan). Stačila melódia, a osadenstvo vo vinárni už vedelo, koľko bije. Najmä v období Protektorátu sa stala hudba Samka Dudíka oživujúcou a nádej vlievajúcou miazgou aj pre Čechov a Moravanov. Dudík sa v Prahe zapojil aj do podzemného hnutia - odboja. Keď však zistil, že ho sleduje Gestapo, rozhodol sa na sklonku roku 1944 Prahu opustiť, zanechajúc v Protektoráte všetky svoje úspory. Ako 64-ročný, bez prostriedkov, sa vrátil na Myjavu.

Oživiť túto etapu života, ale priblížiť aj celý život Samka Dudíka, sa podujal Viliam J. Gruska, keď do Prahy preniesol program "POSOLSTVÁ A MOSTY Samka Dudíka", uvedený pre dvoma rokmi v rámci 44. folklórneho festivalu na Myjave. Urobil z neho pôsobivú audiovizuálnu kompozíciu, ktorú predstavil v Slovenskom inštitúte na konci marca 2004 spolu s výstavou "Samko Dudík - legenda ľudovej hudby". Modrá sála Slovenského inštitútu praskala ten deň vo švíkoch. Najmä starší diváci, ktorým meno Samko Dudík ešte rezonuje v spojitosti s ľudovou hudbou, si prišli oživiť bytostnú potrebu zotrvávania s ľudovou piesňou. Spievala tu prekrásnym sýtym, civilným hlasom napríklad Elena Jurasová, dcéra Janka Blaha, vedúca súboru Vienok v Bratislave, ďalej mladá speváčka Jaroslava Maťková z Brezovej pod Bradlom, hudobný sprievod obstarávali Miroslav Dudík, vnuk Samka Dudíka, ľudová hudba Jiřího Janouška a ĽH Rosenka z Myjavy. Zazneli piesne predovšetkým zo Záhoria, známe aj menej známe, vytiahnuté z dejinnej úschovy, do ktorej načieral aj Samko Dudík, keď vynášal na svetlo nejednu melódiu so slovanským klenutím a nejeden text, hodný zbierok lyriky aj v dnešnom civilizáciou pošramotenom svete. Zasa sme mali pocit, ako keby sme šli domov, ako keby sme pookriali doma pod čerešňou na záhrade našej mamy. Kolektív ľudí sa zlial v jeden celok, všetci dýchali jednou nôtou - ľudovou.

Tohto účinku docielil práve majster Viliam J. Gruska svojím s citom pre ľudové umenie a jeho prezentáciu naštudovanou audiovizuálnou kompozíciou. O pánovi Gruskovi je známe, že pri zbieraní materiálu v teréne neľutuje námahy. Nejedny topánky zodral pri chodení po kopaniciach za starkými a presviedčaní, aby na javisku amfiteátra porozprávali či zaspievali niečo z toho, čo nosili vo svojom vnútri. Tentoraz pán Gruska prezradil, že po stopách Samka Dudíka v Prahe už tiež prešiel nejedno miesto a podchytil nejeden dokument či spomienku, ale veľa toho ešte zostáva odhaliť. To je možno aj úloha pre nás, ktorí žijeme v Prahe a vydáme sa s rovnakou vervou skladať kamienky jedného životopisu.

Mimochodom, ak ste si v tej vrave v Slovenskom inštitúte našli čas aj na prezretie výstavky, zaiste vám neuniklo, že predkovia Samka Dudíka pochádzali z Příbrami, odkiaľ sa v čase náboženského prenasledovania presunuli cez Poľsko na Myjavu. Samko Dudík mal dovedna tri ženy (dve manželky a jednu družku) a s nimi dvanásť detí. Ako to mal všetko usporiadané pri častých presunoch z miesta na miesto? (Len niekoľko detailov z odlišných časových úsekov: V prvej svetovej vojne bol na ruskom fronte. Koncertoval s Českou filharmóniou. Hral na pohrebe Leoša Janáčka. Ešte ako osemdesiatštyriročný sa zúčastnil zájazdu na britské ostrovy). Ako sa to všetko vmestí do jedného života? Čosi sa dalo vytušiť aj z tónu listov, ktoré písal na sklonku života rôznym ľuďom a úryvky ktorých sme si vypočuli. Zápal pre ľudovú pieseň, neobyčajný temperament, s akým ju šíril, ale i pokora, s ktorou vystupoval za vlastnú osobu a určite aj dobrý korienok, ktorý mu dožičil dožiť sa takého vysokého veku.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah