SLOVENSKÉ DOTYKY
 

DVE FILMOVÉ PREMIÉRY

Slovenská realita očami filmárov

Príbeh nového českého filmu scenáristky Markéty Zinnerovej a režiséra F. A. Brabca, ktorý nazvali Bolero, čerpá námet zo skutočnej udalosti, ktorá sa stala na Slovensku pre vyše 25 rokmi, ale jej okolnosti sú dodnes nevyjasnené a súdny spor s páchateľmi stále nie je na konci. Udalosť odohrávajúca sa internáte v Mlynskej doline v Bratislave bola predobrazom pre nasledujúcu filmovú fabuláciu: Niekoľko "zlatých chalanov" sa baví tým, že si na diskotéke vyhliadnu dievča, ktorú potom skupinovo znásilnia. Rátajú s tým, že sa dievčatá z pocitu hanby neobrátia nikam o pomoc. Jedna z nich to však tak nechce nechať a tak prichádza rozhodnutie o jej likvidácii. A čo nasleduje po tom, ako dievča nedá svojej rodine o sebe vedieť, je práve obsahom filmu.

Režisér František Antonín Brabec je pôvodným povolaním kameraman a všetky jeho filmy sú charakteristické excelentnou výtvarnou obraznosťou. Tak jeho filmový debut "Kráľ Ubu", ako aj cenami ovenčená "Kytice" alebo legendárny "Krysař". Rozpútané vášne okolo filmu "Bolero" môžu konečne ustať. (Aktéri skutočného prípadu sa cítia byť filmom poškodení a producent už dostal niekoľko súdnych žalôb. Niektorí novinári už v čase dokončovania filmu situáciu preháňali a škandalizovali - a to je v našej reklamnej dobe tá najlepšia voda na marketingový mlyn producentov.) Po zoznámení sa s výsledným tvarom hádam napätie poľaví, a to nielen preto, že v úvode tvorcovia uvádzajú svoju inšpiráciu skutočnou udalosťou na pravú mieru, ale aj preto, že umeleckého a štylizovaného je vo filme vskutku viac, ako je tradičnej detektívke vlastné. Filmová kriminálna udalosť je oproti reálnemu základu posunutá do súčasnej Prahy a vyšetrovanie je zredukované na tri roky. Postavy filmu bohužiaľ značne podliehajú schematizmu - zoznamujeme sa s pospolitosťou študentov, potom sú tu vinníci, ich rodiny a priaznivci a policajní vyšetrovatelia. Je na počudovanie, že taká skúsená scenáristka, akou je M. Zinnerová, neustráži dramatickú líniu, napíše až karikatúrne poňaté charaktery a ešte ich nazve menami ako z lacného telerománu: Arthur, Oswald, Franceska, Patrik, Isabella... Takisto prvoplánovo sú tieto charaktery herecky stvárnené. Hádam jediná predstaviteľka Mariky Čihanovej sa schematizmu vyhla. Barbora Seidlová hrá svoju hrdinku bez slov, ale jej práca s výrazom, gestami i napätím patrí k tomu najlepšiemu, čo v "Boleru" možno vidieť. Intenzívny život dievčaťa medzi kolegami- študentmi, strhujúci prežitok pri tanci v súbore, ktorý navštevovala a takisto jej aktívny odpor k násilníkom - to všetko pôsobí na diváka a vyvoláva súcit s dievčaťom. Motív tanca španielskych rytmov plných vášne patrí k najviac podareným z celého filmu. Hudba spočiatku sladko plynie, začína naberať na rytme a dramatickosti. Tanečníci, omámení vzájomnou blízkosťou iba ťažko ovládajú svoje emócie. Táto metafora prevedená do hudby a obrazu filmu je efektná, ale bohužiaľ nefunkčná. Snaha obrazom vypovedať viac o ľudskom zle zostala na pol ceste. Projekt dokazuje, že potenciál všetkých zúčastnených tvorcov je veľký a rôznorodý, ale ich spoločná práca postráda dozor zasväteného dramaturga a preto "Bolero" nielenže nespĺňa kritériá detektívky, ale nedosahuje ani úrovne štandardného filmového rozprávania. Takisto i proklamované pomenovanie nemocí súčasnej slovenskej i českej reality zostalo v polohe želania. To, čo sme pri slávnostnej premiére videli, by som nazvala zaujímavou výtvarnou a hudobnou fériou na kriminálnu tému.

Úplne inak nazerá na slovenskú súčasnosť film Jesenná (zato) silná láska, ktorý bol premiérovo v ČR premietaný na Dňoch európskeho filmu v marci v Prahe a Brne. Komorná dráma debutujúcej scenáristky a režisérky, uznávanej slovenskej herečky Zity Furkovej je pohľadom do života zrelého muža - hudobného skladateľa, ktorý sa ocitol na pokraji ľudskej a umeleckej krízy. Zvrat v jeho pohľade na život prinesie mladá nekonformná dievčina, ktorá nielenže otrasie jeho istotami, ale znovu otvorí myšlienky o princípe umeleckej tvorby. Film vznikol podľa poviedky prozaika Ruda Slobodu a reprezentuje slovenský film na svetových festivaloch so značným ohlasom. Prínosom diela je poetizujúca kamera Doda Šimončiča a zaujímavá koláž s diel rakúskeho klasika Antona Brucknera. Ako starnúci skladateľ sa predstavil Jozef Vajda a začínajúca hviezda českého filmu Ester Geislerová, ktorá ide urputne v šľapajách svojej staršej sestry Ane. Myšlienky herečky a režisérky Zity Furkovej prinesieme v rozhovore v niektorom ďalšom čísle Slovenských dotykov.

MÁRIA UHRINOVÁ


Zpět na obsah