SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SVOJÍM HLASOM UCHVÁTILA VIEDEŇ

Operná speváčka Eva Dohnányi

Bezprostredná, usmiata, večne si pospevujúca - asi takýto nejaký dojem vo mne vyvolala študentka operného spevu Eva Dohnányi pri našom prvom stretnutí na Slovenskom plese vo Viedni. Keď sa táto mladá osôbka postavila na javisko a vylúdila prvé tóny, všetci stíchli očarený jej neuveriteľným hlasom, ktorý rozozvučal celú sálu. Na prvý pohľad vidno, že spev miluje a spieva s radosťou, chuťou a odhodlaním a to je to, čo z nej robí kvalitnú interprétku.

Si študentkou Universit fuer Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Čo bolo tým impulzom, vďaka ktorému si sa rozhodla podať si prihlášku?

Bola to náhoda. Chcela som vyskúšať prijímačky na vysokú aj inde ako na Slovensku. Viedeň bola najbližšie. Až keď ma prijali, uvedomila som si túto veľkú šancu, ktorú som aj využila.

Pred koľkými rokmi sa začala tvoja videnská cesta spevu?

Som tu len druhý rok.

Ako hodnotíš tieto dva roky? Čo všetko máš už za sebou?

Prácu s prvotriednymi korepetitormi a pedagógmi, predstavenia s Schlostheater Schoenbrunn a pasívne úžasné predstavenia vo Wiener Staatsoper, Volksoper, Konzerthaus, Musikverein...

Ako ťa prijali a prijímajú rakúski kolegovia?

S rakúskymi kolegami mám veľmi dobré vzťahy. Na našej škole je veľa študentov z rôznych krajín, sú veľmi milí a snaživí.

Kde všade si sa so svojím spevom dostala a aké úspechy si zožala?

Vystupovala som v Amerike, Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Izraeli, Jordánsku a samozrejme na Slovensku.Úspechov je mnoho, rôzne súťaže a umiestnenia, ale asi jedným z najväčších doteraz je umiestnenie na viedenských prijímačkách. Bola som piata zo 150-tich uchádzačov.

Z čoho sa zo štúdia vo Viedni raduješ najviac?

Teším sa z každého malého úspechu. Ale asi najväčšiu radosť mám z možnosti študovať u profesorky Evy Blahovej, čo je tiež jeden z mojich väčších triumfov.

Čo tvoje ambície?

Mám veľmi rada hudbu. Je nevyhnutnou súčasťou môjho života. Spievam všade a stále. Chcela by som v tom pokračovať, aby bola mojím každodenným chlebíčkom...

Čo ťa na opernom speve priťahuje najviac?

Asi jeho nádhera a sila ľudského hlasu.

Kedy si so spevom začala? Kto alebo čo ťa k nemu priťahovalo?

Určite som ako dieťa skôr spievala ako hovorila. Pod odborným vedením vo veku 14 - 16 rokov som si už bola istá, že to v budúcnosti chcem robiť. Odvtedy som pevne o tom presvedčená, kráčala za svojím cieľom. A kto ma k nemu viedol? Určite moja mama, ktorá mi spievala ešte pred narodením. Hudba bola u nás doma všadeprítomná. Moji rodičia sú lekári, takže pravdupovediac neviem vysvetliť, že keď hudba, prečo práve opera. Mojím prvým impulzom začiatku krásnej lásky k opere bolo obdobie, keď som sa ako gymnazistka zúčastnila súťaže E. Suchoňa. Dostala som čestné uznanie za prednes skladby. Asi sa mi zapáčilo vystupovať a tak som svoj spev začala zdokonaľovať.

Ako tráviš čas pred vystúpením?Pripravuješ sa nejako špeciálne?

Vtedy mám daný program už na 100 percent naštudovaný, čiže si môžem v kľude pripraviť šaty, topánky, namaľovať sa a hlavne dobre rozospievať. To znamená, že takú hodinku pred vystúpením žijem vo svojom svete a nedám sa vyrušovať.

Mávaš trému?

Určitý pocit zodpovednosti určite mám. Niekedy väčší, niekedy menší. Preto sa snažím byť čo najlepšie pripravená. Na odbúranie trémy je predohra, vtedy sa treba vžiť do role a na trému by už nemalo ostať miesto.

Koho z operného sveta považuješ za svoj vzor?

Ťažko povedať jedno meno. Keď som na opernom predstavení, kde ma niekto naozaj zaujme, veľmi ma to inšpiruje a mám chuť spievať, aby som raz bola ako on či ona. Väčšinou je to komplikované, lebo o takom čase je už nočný kľud.

Ktorá opera ti najviac učarovala?

Operu milujem komplexne a nesústredím sa len na tie diela, ktoré by vyhovovali môjmu typu hlasu. Obľúbenými sú napríklad Tosca, Carmen, Rusalka, Rigoletto... mohla by som vyratúvať donekonečna. Nepozerám sa na ne len zo speváckeho hľadiska, ale aj ako na celok.

Čo všetko ťa zaujíma okrem spevu? Čím by si chcela byť, keby ti kariéra opernej speváčky nevyšla?

Okrem hudby ma fascinuje cestovanie a cudzie jazyky. Už len to, že študujem v cudzojazyčnom prostredí a denne sa stretávam a komunikujem s ľuďmi inej národnosti, je pre mňa veľkou inšpiráciou. Ako povinne voliteľné predmety som si vybrala hlavne jazyky. Nielen preto, že v hudbe to využijem, ale hlavne preto, že každá reč je pre mňa ako iná pieseň, iná melódia, ako tajomstvo, ktoré môžem odhaľovať. Akoby som žila vždy v inom svete hovoriac iným jazykom. Iná kultúra, zvyky nátura... Asi rozumiem prečo sa hovorí: koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

Angažuješ sa nejakým spôsobom v slovenskej menšine pôsobiacej vo Viedni?

Mojím prvým krokom bolo vystúpenie na 9. slovenskom plese vo Viedni.

Plánuješ sa vrátiť na rodné Slovensko, alebo ti Viedeň učarovala natoľko, že by si sa tam chcela natrvalo usadiť?

Viedeň mi naozaj učarovala. Nechcem však stratiť kontakt so Slovenskom. V žiadnom prípade. Neviem, kam ma život zavedie, ale rada by som v ňom aj v budúcnosti videla Bratislavu a Viedeň.

Čo máš na Slovensku najradšej, kvôli čomu sa budeš z ďalekých krajín vždy rada vracať?

Je to môj domov. Moja rodina a krásne spomienky na prvých dvacať rokov môjho života.


Eva Dohnányi sa narodila v Bratislave ako prvé dieťa v lekárskej rodine. Navštevovala nemecké bilingválne gymnázium a Štátne konzervatórium v Bratislave. Momentálne študuje spev u pani profesorky Evi Blahovej na AKU a vo Viedni na Universit fuer Musik und darstellende Kunst. Od roku 1999 absolvovala koncertne turne v Amerike, Izraeli, Jordánsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku ako sólistka Komorného zboru Konzervatória v Bratislave pod vedením dirigenta Dušana Billa. Účinkovala s komorným orchestrom Bohdana Warchala,s Capellou Istropolitana, CYSO (Symfonický orchester Annapolis, USA): G. Bizet: Habanera, Carmen, A. Vivaldi: Gloria.

MARTINA MITTERPACHOVÁ


Zpět na obsah