SLOVENSKÉ DOTYKY
 

LÁSKAVÁ SLOVENČINA

Sexi-jazykové okienko

Uznávaný umelec slova Jan Werich pri porovnaní českého a slovenského jazyka vyzdvihol to, že Slováci (ešte aj) "nadávajíce, milují". Od tohto postrehu je už len krôčik k zvedavej otázke, koľko máme vlastne výrazov o milovaní? Ako spisovateľ som ich najskôr začal loviť vo vlastnej pamäti, neskôr v spolupráci so známymi a kolegami, nakoniec mi pomohli desiatky priateľov cez výzvu elektronickou poštou. Do zbierky "slovníka telesnej lásky" (ako som to pracovne nazval) sa zapojili dokonca aj učiteľky stredných a vysokých škôl so svojimi študentmi. Výrazov sa nazbieralo toľko, že ich bolo treba roztriediť.

Z oficiálnych výrazov (13) sú to napríklad kopulovať, mať pomer, obcovať, sexovať, súložiť, ale aj oficiálny cirkevný termín "konzumovať manželstvo", ktorý sa vzťahuje k "vykonávaniu manželských povinností".

Literárne výrazy (10) sú poetické (milovať sa s niekým, oddať sa), aj emotívne (pelešiť sa, smilniť, spustiť sa).

Publicistické výrazy (6) sú väčšinou neutrálne - mať pohlavný styk, spať s niekym, uspokojiť telesné potreby.

Veľkú skupinu tvoria výrazy, ktoré používame bežne na verejnosti bez toho, aby sa niekto musel červenať či dokonca pohoršovať. Medzi týmito hovorovými výrazmi (31) stojí za zmienku celá škála slovies práce ako drieť, klátiť, mydliť, obrábať, prekotiť, preťahovať, váľať sa, vyprášiť, ale aj láskovať a užívať si alebo robiť deti (smiešne pohyby).

Najmenej výrazov je z kategórie vulgárnych (3), ktoré ani nemusíme uvádzať.

Naopak najviac je slangových výrazov (58), čo dosvedčuje nárast vplyvu miest v pôvodne rurálnej slovenskej spoločnosti. Sú často alegorické a nechýba im aj princíp voľnej asociácie, napríklad: dať jej do fusáčku (do čiarky), do tela, dať veci na poriadok, ísť na vec, miliskovať, mrndoliť, myknúť, oprieť, skórovať, zalabužiť, zašantiť si .

V obehu však ostáva aj dosť ľudových výrazov (41) s využitím odkazov na klasické hospodárske činnosti i s krajovými odlišnosťami. Patria sem napríklad: brhliť sa, ďubať, fikať, ísť na prietrtky, mancovať, opáčiť, piglovať, podkúriť, pomojkať, pošpásovať, prekoprcnúť, rajtovať, seknúť, skočiť na koníčka, spinkať, stískať, šmajchlovať, šúchať/šuchoriť, vycválať, vykmásať, vykutáčovať, vyobšívať, vyrajbať, vyvaľkať, zabujačiť, zvaliť/prevaliť/povaliť."

Perspektívne najpestrejšou kategóriou sú lokálne, nárečové výrazy. Mnohé sú dokladované ľudovou piesňou. Zatiaľ som ich zozbieral len 16, najviac zo stredného (gučiť, ľubkať, ondieť, rydať, štupať, trtúliť) a východného Slovenska (dzigac, džubac, pirkac, poľubic, šturac, zdzirac). Najmenej ich je zo Záhoria a okolia Bratislavy (drckoniť, kurovať), ale zato máme výrazy aj po rómsky (mindžovať) a goralsky (zadupač). Určite ich je ale viac, veď encyklopedická kniha Vladimíra Ferka "Láska na Slovensku" aj s ukážkami pesničiek a porekadiel má až 415 strán. Zatiaľ poslednou, ale celkom určite veľmi perspektívnou kategóriou sú opisné a obrazné spojenia (26). Často s nemalou fantáziou a aj zmyslom pre humor približujú to, čo inak vyjadríme jedným slovom, napríklad: čistiť komín, hrať sa na otecka a mamičku/doktora/bociana, premodliť spolu dva otčenáše, prijať telo Pána, priľahnúť košeľu, pustiť šaša do arény, vyzametať podpalubie, zobrať do parády.

Musel som niektoré výrazy aj vyradiť ako príliš privátne, nejasné alebo v slovenčine nezažité. Napriek tomu sa ich zozbieralo k dnešnému dňu až neuveriteľných 204 (slovom dvestoštyri)! A to je iste ďalší dôkaz o bohatosti slovenčiny práve v oblasti, ktorá spája všetkých ľudí, ale nás na Slovensku asi najviac. Lebo ak nám aj mnohé chýbalo a dodnes ešte chýba, určite aspoň tej lásky sme mali vždy dosť.

GUSTÁV MURÍN


Zpět na obsah