SLOVENSKÉ DOTYKY
 

TAK TROCHU SLOVENSKÍ LORDI

Salónne divadlo Petra Butka

O hercovi a režisérovi Petrovi Serge Butkovi sa dá povedať všeličo a vyšlo by to na pomerne dlhý román. A nie nudný. Možno ho raz niekto napíše... To preto, že Peter rozhodne nie je všedný človek a "šedivák", aby som opäť odcitovala označenie, ktoré používa jeden náš spolupracovník a kamarát. Peter, to je gejzír nápadov. Je pravda, že niekedy až nebezpečných pre okolie, nikdy však nie nezaujímavých. Je to tlakový hrniec, pod pokrievkou ktorého sa stále pečie torta podobná tej, ktorú pripravovali psíček s mačičkou. Je v nej všetko, čo by ste v umení chceli nájsť - divadlo, bábkoherectvo, hudba, spev, maľovanie, písanie... a možno som aj na čosi zabudla. Keď sa s ním stretnete, vychrlí na vás záplavu svojich najnovších plánov a - na šťastie - Peter nie je len nepraktickým rojkom. Dnes vám povie, že vymyslel novú hru, večer pri poháriku (čohokoľvek) prehovorí zopár kamarátov a zajtra už hru škúšajú. S nadšením a obdivuhodným elánom. Tak sa nedávno zrodilo niečo (opäť) nevšedné - svetová premiéra nedokončenej hry Oscara Wildea a jeho priateľa Robbieho Rossa "Lordi".

K textu sa Peter dostal pomerne zaujímavo. Strýko jeho kamaráta z detstva Ivana Remiáša zanechal vo svojej pozostalosti takmer dokončenú kompiláciu listov Wildea a Rossa, ktoré vznikli po Wildeovom prepustení z väzenia. V nich bola rozpracovaná schéma hry, v ktorej sa autori vysmievajú morálke vtedajšej anglickej šľachty, a tiež väčšina jej dialógov. Celé dielko však napokon dokončil až Ivan Remiáš, ktorý pripravil aj veľmi vtipný preklad do slovenčiny. Peter sa dohovoril so svojimi kamarátmi, českými hercami Martinom Hofmannom a Filipom Rajmontom a ponúkol im, že by urobil český preklad. Chlapcov však nadchol jemný slovenský humor, ktorý z textu vyžaroval, a rozhodli sa hru naštudovať v slovenčine (mimochodom dodalo jej to akúsi zaujímavú pikantnú príchuť, pretože slovenčina oboch českých hercov pochopiteľne nie je dokonalá, ale o to milšia). V hre sú vlastne všetci traja lordi Slováci, teda emigrovaná slovenská šľachta (to by sa Wilde asi divil!). Stretávajú sa vo veži nad mestom na tajných schôdzkach. Aj preto vybral Peter Butko pre toto predstavenie Jindřišskú vežu, ktorá ho okúzlila svojou atmosférou. Množstvo divákov - je ich len štyridsať - tiež navodzuje pocit akejsi tajnej schôdzky. Lordi, členovia hornej komory britského parlamentu, tu hrajú istú, pomerne nemravnú hru - rozdeľujú si dámy vo svojom okolí, ktoré sa pokúšajú dostať do postele. Na tajných schôdzkach si potom rozprávajú zážitky a vzájomne udeľujú červené a čierne body. Predstavenie sa odohráva na jednej z týchto schôdzok. V ten deň sa ale klubové pravidlá po dramatickom zážitku otrasú v základoch. Pointu však prezrádzať nebudem, napokon v hre nejde len o ňu. Každý, kto miluje anglický (a v tomto prípade do určitej miery aj slovenský) konverzačný humor, by sa mal na hru určite pozrieť. Už aj preto, že je preložená do takzvanej "pražskej salónnej slovenčiny", teda takej, ktorá sa na Slovensku priveľmi nevyskytuje. "Žijeme už roky v Prahe a používame slovenčinu, ktorá sa nám zafixovala z detstva," vysvetľuje Peter. "Hovoríme ňou s kamarátmi vždy, keď sa stretneme v bare. Táto slovenčina nás baví. Používame slová, ktoré sa už dlho nepoužívajú. Takéto slová vyťahovali aj Lasica zo Satinským. My sme na nich odrástli a predstavenie svetovej premiéry Lordov sme im venovali. Ako poďakovanie za to, že našu generáciu naučili baviť sa slovom."

A každý divák, ktorý navštívil toto salónne predstavenie, sa nepochybne výborne bavil. Na veži znela nežná zvonkohra. Lordov i divákov, ktorí dostávajú dva alkoholické nápoje zadarmo - tie sú pripravené podľa špeciálnej receptúry a nalievali sa v salónoch na sklonku 19. stororčia - obsluhuje štvrtý herec, ktorý stvárňuje sluhu (alternujú Martin Kotecký a Mário Bobek). Jedným slovom, počas celej hry je veľmi príjemne. Petrovi sa teda opäť niečo naozaj podarilo...

P.S. Napriek tomu, že už samotná hra je veľmi pikantná, jej atmosféru dotvoril ešte škandálik, ktorý vznikol okolo plagátu na ňu. Jeho autorkou je známa herečka Aňa Geislerová a predstavuje bonboniéru, v ktorej namiesto cukríkov ležia marcipánové penisy. Prenajímatelia Jindřišskej veže odmietli plagát vyvesiť a rozpútala sa hra na morálku. Ako vraví Peter Butko, je to až nechcene Wildeovské, zábavné i mrazivé...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah